Július Juraj Thurzo sa narodil 21. februára 1882 v Detve do rodiny župného cestmajstra. Detstvo prežil a ľudovú školu absolvoval v Brezne. Odtiaľ sa rodina po smrti otca presťahovala v roku 1893 do Banskej Bystrice, kde začal navštevovať nižšie evanjelické gymnázium.
Počas gymnaziálnych štúdií sa mu dostal do rúk prospekt Uhorskej námornej akadémie v prístavnom meste Fiume, v súčasnosti Rijeka. Mladého Thurza nadchla perspektíva námorného kapitána - akadémiu ukončil v roku 1900 s výborným prospechom.
Precestoval svet
Ako námorný dôstojník sa plavil do prístavov Latinskej Ameriky, Karibského mora, Atlantického, Indického a Tichého oceánu. Nevyhnutnou súčasťou prípravy budúceho kapitána bola tvrdá prax na parníkoch a plachetniciach. Vystriedal viacero lodí, prežil stroskotanie, neraz hladoval.
Jeho pracovný čas bol dvadsaťštyrihodinový a zárobok mizerný, pretože služba na uhorských lodiach bola najhoršie platená v celej Európe. Brázdiac moria často spomínal na matku, ktorej posielal mnoho listov.
V jednom z nich s dátumom 27. apríla 1901 napísal: „Keby som toto všetko chcel opísať, musel by som veľa písať, pravdu nenapíšem a nepravdu napísať nemôžem.” Zložením dôstojníckych skúšok sa stal Július Juraj Thurzo 27. januára 1903 poručíkom námornej obchodnej plavby.
Vojna a návrat domov
Po službe na plachetnici Ausilio zložil kapitánske skúšky a 31. marca 1906 prevzal diplom kapitána pre ďaleké plavby. V rokoch 1914 až 1918 slúžil v rakúsko-uhorskom vojnovom námorníctve v Pule, na Čiernom mori a dolnom Dunaji.
Po prvej svetovej vojne si nemohol dlhšie nájsť primerané zamestnanie, pretože novovzniknutá Československá republika bola suchozemským štátom. Po krátkom pôsobení na Župnom úrade v Banskej Bystrici prijal koncom októbra 1919 ponuku pracovať ako plavebný poradca na československom veľvyslanectve v Belehrade.
V roku 1923 sa vrátil do Bratislavy, kde pracoval na Poriečnom a plavebnom úrade pre oblasť Dunaja, stal sa prístavným kapitánom a neskôr aj riaditeľom tohto úradu. Po skončení druhej svetovej vojny pomáhal aktívne obnovovať dopravu na Dunaji a zaslúžil sa o rozvoj československej riečnej plavby.
Z jeho iniciatívy bola založená škola pre výchovu námorníkov na riečnych lodiach. Július Juraj Thurzo nebol len námorníkom, ale tiež človekom, ktorý mal nevšedný pozorovací talent a to, čo prežil vedel aj zaujímavo opísať. Z ciest po svetových moriach a oceánoch napísal štyri cestopisné črty. Vyšli však až po jeho smrti pod spoločným názvom Po svetových moriach (1973).
Smrť a odkaz
Prvý slovenský námorný kapitán Július Juraj Thurzo zomrel 16. februára 1950 v Banskej Bystrici - Radvani, päť dní pred svojimi 68. narodeninami. Podpolianske múzeum v Detve pripravilo svojmu významnému rodákovi stálu expozíciu pod názvom „Z Detvy na more… Július Juraj Thurzo - prvý slovenský námorný kapitán”.
Bola sprístupnená v roku 2015. Výstava predstavuje zozbierané pramene z jeho dobrodružného života, avšak Thurza približuje nielen ako odvážneho námorníka, ale zároveň aj ako statočného a láskavého človeka.
