Prechádzať od rána do večera všemožné informačné weby, sociálne siete a prepínať televíziu v túžbe pochytať čo najviac aktuálnych správ o koronavíruse a chorobe COVID-19 je nielen stratou času, ale aj zbytočnou potravou pre pocity úzkosti, stresu a strachu. Pozor tiež na nepodložené "liečebné" metódy typu jedna pani povedala alebo konšpiračné teórie a falošné správy, tie dokážu byť niekedy škodlivé podobne ako vírus sám.Pixabay
StoryEditor

Bizarné fóbie, ktoré môžu spôsobiť strach a úzkosť. Trpíš nimi aj ty?

red01.12.2021., 15:00h
Jednou z charakteristík ľudskej bytosti je to, že máva strach. Občas zrozumiteľný a oprávnený, no niekedy (najmä pre okolie) takmer nepochopiteľný. Lebo ako vysvetlíte, že sa bojíte napríklad sliepky alebo hovoriť cudzím jazykom?
Lajkuj Brainee.sk na

Fóbií je skutočne veľa a hoci niektoré vyzerajú úsmevne, verte, že by ste nechceli byť v koži toho, kto tento špecifický strach zažíva. Ak trpí napríklad alektrofóbiou, bojí sa sliepok. Nerozumie prečo, ale pri pohľade na tento druh hydiny sa začne triasť na celom tele, zaleje ho studený pot a je veľmi pravdepodobné, že vezme nohy na plecia.

Kým strach z výšok (akrofóbiu) alebo strach z pavúkov (arachnofóbiu) považujeme za relatívne normálne, prejavy paniky z kníh (bibliofóbia) alebo z jedla (cibofóbia) sa mnohým z nás zdajú zvláštne, možno aj neprimerané.

Napriek tomu existujú a ľuďom, ktorí nimi trpia, znepríjemňujú život.

Strach z cudzích jazykov

Fóbiu možno mať aj z toho, že treba prehovoriť cudzím jazykom. Hovorí sa jej xenoglosofóbia – z gréckeho xeno = cudzí a glosso = jazyk. Kým niektoré fóbie sú takmer nepreskúmané, o strachu hovoriť cudzím jazykom sa vie už relatívne dosť. „Tak, ako pri každej fóbii, aj pri xenoglosofóbii ide o špecifickú úzkostnú reakciu, ktorá sa viaže na konkrétnu situáciu – keď treba prehovoriť cudzím jazykom,“ vysvetľuje Johana Hermannová, študijná poradkyňa pre vzdelávanie detí a dospelých z jazykovej školy Berlitz.

​Xenoglosofobik vtedy môže pociťovať mierny nepokoj a nervozitu, ktoré však nevie vysvetliť, ale aj extrémnu úzkosť až panický atak spojený s dýchavičnosťou, zrýchleným srdcovým tepom a triaškou.

Vedecký pohľad

O xenoglosofóbii nedávno publikoval vedecký tandem Böttger a Költzsch zaujímavú štúdiu v odbornom časopise Training, Language and Culture. Vyplýva z nej, že pri strachu z hovorenia cudzím jazykom sa prejavia dve časti mozgu, konkrétne amygdala a prefrontálny kortex. V stresovej situácii (keď treba hovoriť cudzím jazykom) vyšlú signály a človek prežíva úzkosť. Podľa týchto vedcov je však amygdala aktívna iba do 20., maximálne 25. roku života, preto ak touto fóbiou trpia ľudia vo vyššom veku, je zrejme spôsobená biologicky.

„Deti sa jazyky učia rýchlejšie a ľahšie aj preto, lebo sa neboja hovoriť. No ak sú opakovane vystavované posmeškom alebo negatívnym reakciám, môže sa v nich postupne zakoreňovať strach prehovoriť – v cudzej, ale aj materinskej reči,“ pokračuje J. Hermannová.

Výsmech, úškrny či posmešky z toho, že sme niečo zle povedali, skomolili, poplietli, to všetko sú mikrotraumy, ktoré môžu zanechať dôsledky. „Niektorí ľudia majú napríklad v dôsledku dysgrafie alebo dyslexie problém vyjadrovať sa písomne alebo ústne aj v rodnom jazyku, o to viac v cudzom. To však neznamená, že nie sú schopní naučiť sa cudzí jazyk a používať ho na úrovni, ktorú potrebujú,“ zapája sa do debaty o strachu z cudzích jazykov poradkyňa Berlitz pre dospelých a firmy Katarína Boskovičová.

Ako strach prekonať?

Určite pomáha spoznať príčinu strachu, ale to nie je to najdôležitejšie. Rozhodujúce je „prekódovať“ mozog a pozmeniť alebo zmazať v ňom program, ktorý spúšťa strach.

„Podľa mojich skúseností sa cudzí jazyk dokáže naučiť každý, treba však nájsť vhodnú cestu, vhodný spôsob. V prípade, že máte strach prehovoriť v cudzom jazyku, by som volila učiteľa, respektíve lektora, ktorý vám je sympatický a môžete mu dôverovať. Pred skupinovými lekciami by som dala prednosť výučbe na individuálnych hodinách. Na škodu určite nie je uvedomiť si, že robiť chyby je v poriadku, sú bežnou súčasťou života aj učenia sa. Ak robím chyby, neznamená to, že stagnujem a nenapredujem v učení,“ dáva dobré rady K. Boskovičová.

Podľa odborníkov pomáha aj práca na svojom sebavedomí, znížiť nároky, ktoré na seba kladieme, a namiesto prísnosti byť k sebe láskavý. Potom zbytočne neprikrmujeme strach. Kto je viac v pohode, ten sa menej bojí. Hoci možno len do momentu, kým neuvidí sliepku...

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
01. júl 2022 04:31