V roku 1930 žilo na Slovensku približne 136-tisíc ľudí, ktorí sa hlásili k židovskému vierovyznaniu. To z nich robilo štvrtú najpočetnejšiu náboženskú skupinu po rímskokatolíckej, evanjelickej, gréckokatolíckej a reformovanej kresťanskej cirkvi. 20. storočie však komunite prinieslo v celej Európe roky utláčania a likvidácie, či už počas holokaustu, alebo komunizmu.
Aj keď je Židov podľa posledných údajov zo sčítania obyvateľov na Slovensku iba približne dvetisíc, ich dedičstvo pretrváva. „Na Slovensku existujú desiatky synagóg a asi 800 židovských cintorínov,” hovorí Richard Duda, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike.
Židia sú preč, synagógy zostávajú
Dnes v našej krajine funguje už len 12 z týchto 800 komunít, pričom náboženské obrady sa konajú len v tých najväčších komunitách. „Nie všetci členovia komunity sú zároveň aj praktizujúci, takže využívanie synagóg na náboženské účely je v dnešnej dobe málo intenzívne,” hovorí Duda.
Podľa neho si treba uvedomiť, že 2-tisíc ľudí „s vysokým priemerným vekom, sa nedokáže starať o 800 cintorínov a o desiatky synagóg.” Riešením sú podľa neho dohody s mestami a samosprávnymi krajmi na nejakom alternatívnom využití. „Keď sa niečo také podarí, sme z toho nadšení.”
„Udržanie kultúrneho dedičstva je istou formou udržania pamäte na spoločenstvá, ktoré tam voľakedy žili a tragicky zanikli. Z tohto pohľadu pre nás je prijateľná obnova synagóg na kultúrne účely,” hovorí Maroš Borský, riaditeľ Židovského kultúrneho inštitútu, organizácie ÚZŽNO, ktorá slúži na prezentáciu a výskum židovskej kultúry a kultúrneho dedičstva na našom území.
Práve obnova synagóg na Slovensku je pekným príkladom toho, ako sa dá zachovať minulosť a zároveň vytvoriť unikátne priestory pre súčasnú kultúru. My sme pre teba vybrali tie najkrajšie:
1. Nová synagóga Žilina
Koncom roku 2010 prišiel za občianskym združením Truc sphérique, ktoré stojí aj za objektom Stanica Žilina-Záriečie, predseda žilinskej židovskej obce Pavel Frankl s otázkou, či by niečo podobné ako na Stanici neurobili aj v synagóge – zrekonštruovali ju a priniesli kultúrny život.
„Po roku výskumov a príprav sa v roku 2012 začali prvé búracie práce s cieľom odstrániť všetko, čo zakrývalo pôvodnú Behrensovu architektúru,” píše sa na webe. „Chceme, aby vznikajúca kultúrna inštitúcia a jej program boli z 21. storočia, aby sa tu diali veci, ktoré budú premyslenou kombináciou kritickej reflexie, produkcie umenia a komunitného života.”
2. Synagóga Café v Trnave
Ani jedna z trnavských synagóg už nepatrí židovskej komunite. „Jednu vlastní VÚC-ka, druhú súkromný vlastník, ktorý ju obnovil veľmi dôstojne a dnes tam pôsobí kaviareň. Ten objekt je ale naozaj exkluzívne opravený,” hovorí Maroš Borský.
Ide o podnik v centre mesta, ktorý v roku 2010 získal ocenenie Najkrajšia zrekonštruovaná sakrálna stavba na Slovensku. „Synagóga café v súčasnosti predstavuje jedinečné spojenie krásy, kultúry a umenia s veľkým rešpektom k minulosti,” povedal majiteľ Šimon Štefunko.
3. Synagóga Lučenec
Bývalá sakrálna stavba na juhu Slovenska je od svojho slávnostného otvorenia a sprístupnenia využívaná ako multikultúrny stánok. Na mieste sa dozvieš o histórii, ale aj rekonštrukcii stavby. Taktiež je prístupná stála expozícia židovského kultúrneho dedičstva v meste Lučenec.
Okrem toho priestor slúži na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, ako napríklad koncerty klasickej, ale aj modernej hudby, umelecké výstavy, besedy, tanečné podujatia, plesy, školské akadémie, kongresy, odborné školenia a semináre. Mesto dokonca umožnilo aj konanie slávnostných obradov a sobášov.
4. Synagóga v Liptovskom Mikuláši
„Začiatkom 19. storočia dostal Liptovský Mikuláš prívlastok židovské Atény či mesto plné mudrcov a znalcov Písma,“ píše sa na webe mesta. Jedna z najväčších a najštýlovejších na Slovensku vyniká bohato zdobeným secesným interiérom.
V súčasnosti je synagóga muzeálnou expozíciou a v jej priestore sa konajú mnohé kultúrne podujatia. Najznámejším sú Mosty Gesharim, koncert, ktorý spája rôzne náboženstvá, kultúry a myšlienky. Okrem toho ju využíva „ako výstavný a kultúrny priestor Múzea Janka Kráľa, ktorého je mesto zriaďovateľom,“ dopĺňa Borský.
Nie každá synagóga sa dočkala šťastného konca
Niektoré židovské sväté stánky sa dnes využívajú na rôzne, často nedôstojné účely. „Úplne bežne sa stáva, že synagógy v niektorých obciach sa prenajímajú na podnikateľské účely a preto niekde práve na miestach, kde kedysi bola Tóra, posvätná kniha židovskej komunity, je dnes solárium,“ hovorí Richard Duda.
„Keď hovoríme o synagógach na Slovensku, treba si uvedomiť, že je to taká komplexná téma, ktorá častokrát závisí od toho, kto je vlastníkom daného objektu. Mnoho z nich nie je majetkom židovskej komunity – dostali sa do vlastníctva miest, občianskych združení, súkromných firiem a podobne,“ pokračuje Borský.
Iná situácia je napríklad v Trenčíne či Senci. Synagóga v prvom menovanom meste sa dočká rekonštrukcie za viac ako milión eur. Židovská náboženská obec na ňu získala 898-tisíc eur z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu. Po rekonštrukcii sa z nej stane moderné kultúrne centrum s expozíciou židovskej kultúry stredného Považia.
Synagógu v Senci zase odpredala židovská komunita Bratislavskému samosprávnemu kraju s tým, že ju obnoví na kultúrne a spoločenské účely. „V jej priestore bude expozícia židovského kultúrneho dedičstva celého kraja a mala by byť inštalovaná budúci rok,“ hovorí Borský.
Chýba systémové riešenie
Aj keď sa predstavitelia židovských obcí na Slovensku tešia z rekonštrukcií, chýba im však systémové riešenie v spolupráci so štátom. „V minulosti sa aj štát pričinil o to, aby tu zanikla židovská komunita, za čo sa premiér 9. septembra ospravedlnil počas Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Prišlo oficiálne ospravedlnenie za to, čo sa tu komunite stalo, ale možno by po ospravedlnení mohla prísť nejaká dohoda so štátom, ako naložiť s tým dedičstvom, ktoré tu Židia nechali,“ uzatvára Duda.
„Trvalá udržateľnosť kultúrneho dedičstva celkovo je jeden veľký otáznik, pretože častokrát objekty stratli pôvodné využitie. Keď hovoríme o židovských pamiatkach, celý proces straty pôvodného využitia bol spôsobený tragédiou holokaustu a všetkým, čo sa u nás udialo v 20. storočí. Našou víziou je, aby dôstojne obnovené synagógy v miestach, kde už nepôsobí židovská komunita, slúžili ako miesto dialógu medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi ľuďmi rôznych svetonázorov a náboženstiev.“ dodáva na záver Borský.
