Druhá svetová vojna je do dnešných dní najkrvavejším konfliktom na Zemi. Priniesla množstvo zverstiev a obetí, no taktiež aj priam neuveriteľné príbehy. My ti dnes predstavíme menej známu operáciu, ktorá patrila nielen k najkontroverznejším, ale zároveň aj najzásadnejším pre budúci vývoj Studenej vojny medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom.
V tajnej afére s názvom Operation Paperclip bolo približne 1 600 nemeckých nacistických vedcov presunutých spolu s rodinami do Spojených štátov, aby pracovali v mene Ameriky. Program bol riadený novovytvorenou agentúrou JIOA (Joint Intelligence Objectives Agency).
Jej cieľom bolo využiť nemecké intelektuálne zdroje na pomoc pri rozvoji amerického arzenálu rakiet a iných biologických a chemických zbraní. Okrem toho bolo zásadné zabezpečiť, aby sa takéto vytúžené informácie nedostali do rúk Sovietskeho zväzu.
Náhodne objavený zoznam
Všetko začalo v neskoršej fáze druhej svetovej vojny. Nemecko bolo po neúspešnom dobytí Sovietskeho zväzu v logistickej nevýhode. Začiatkom roku 1943 začala nacistická vláda odvoládať z boja vedcov, inžinierov a technikov, aby sa vrátili k práci vo výskume a vývoji. Od toho si sľubovali posilenie nemeckej obrany proti nepriateľom.
V ťažkej situácii ale bolo dôležité, aby len skutočne kvalitní a ideológii oddaní vedci pracovali, a zvyšok bojoval v zákopoch. Identifikáciu odborníkov si na starosti zobral Werner Osenberg, inžinier, vedec a vedúci Wehrforschungsgemeinschaft (Asociácia obranného výskumu). Ten vytvoril takzvaný Osenbergov zoznam vedcov, ktorí sa vrátili k práci.
V marci 1945 na univerzite v Bonne našiel poľský laborant úplnou náhodou kúsky tohto zoznamu napchaté na záchode. Následne sa dostal k MI6, ktorá ho odovzdala americkej spravodajskej službe. Major americkej armády Robert B. Staver na základe týchto informácií zostavil svoj vlastný zoznam vedcov, ktorí mali byť zajatí a vypočutí.
Operácia mala vtedy názov Overcast a o presune nacistických odborníkov nikto ani neuvažoval. Keď sa však dozvedel, na čom všetkom vedci pracovali, okamžite zmenil názor. 22. mája 1945 odoslal do Pentagonu telegram, v ktorom žiadal evakuáciu nemeckých vedcov a ich rodín, čo malo byť podľa jeho slov najzásadnejšie pre úsilie vojny v Tichomorí.
Ukradnutým vlakom cez zdevastované Nemecko
Väčšina vedcov pracovala vo výskumnom stredisku nemeckej armády v Peenemünde na pobreží Baltského mora, kde vyvíjali raketu V-2. Na ich čele stál Wernher von Braun, ktorý sa rozhodol dobrovoľne vzdať Spojeným štátom, pretože si uvedomoval, že majú dostatok peňazí na vývoj rakiet a vesmírny program.
Rozhodol sa vtedy v ukradnutom vlaku previesť svoj tím cez vojnou zničené Nemecko do amerického zajatia. Po zajatí bolo Peenemünde okamžite preskúmané Američanmi. Sto rakiet V-2 bolo prevezených do Ameriky a komplex bol po preskúmaní vyhodený dvomi explóziami do vzduchu, aby Sovieti nemohli získať ďalšie informácie. Tým sa však podarilo zatknúť časť vedcov von Brauna.
Osoby so špeciálnymi zručnosťami alebo znalosťami boli prevezené do zadržiavacích a vypočúvacích centier, napríklad v Adlerhorste v Nemecku alebo do jedného s krycím názvom DUSTBIN (najskôr sa nachádzal v Paríži a potom sa presťahoval na zámok Kransberg pri Frankfurte), kde boli zadržaní a vypočúvaní, v niektorých prípadoch aj mesiace.
Na rukách mali krv státisícov ľudí
Za najdôležitejších vedcov, ktorí mali byť nájdení a prepravení do USA, boli považovaní Wernher von Braun (člen SS, tvorca preslávenej strely V-2), Kurt Blom (doktor špecializujúci sa na biologické zbrane, ktorý testoval svoje vynálezy na väzňoch z Osvienčimu), alebo Hubert Strughold (skúmal účinok extrémne nízkych teplôt na ľudské telo vo vyhladzovacích táboroch Dachau a Osvienčim) a ďalší ich spolupracovníci.
Objektami záujmu boli aj raketoví inžinieri, chemici, lekári a experti na námorné zbrane. V septembri 1945 priletelo do USA prvých sedem nemeckých vedcov, medzi ktorými bol aj práve Wernher von Braun, a bola im ponúknutá pracovná zmluva na raketovej základni White Sands.
V nasledujúcich mesiacoch bolo prevezených viac ako sto ďalších vedcov, napríklad Anton Flettner, Walter Dornberger, Ernst RG Eckert, Krafft Arnold Ehrick, Alexander Lippisch, Arthur Rudolph, Walter Schreiber, Ernst Stuhlinger a Bernhard Tessmann, Reinhard Gehlen, Franz Six (veliteľ brigády SS, ktorý v Rusku likvidoval prominentných židov), a Alois Brunner (osobne zodpovedný za smrť viac ako 128-tisíc židov).
Bez akýchkoľvek trestov
Svoj nový domov na americkej pôde našlo viac ako 1 500 osôb - vedcov, ktorí počas vojny boli členmi nacistickej strany (NSDAP, SS), podieľali sa na zverstvách druhej svetovej vojny či „len“ zneužívali otrockú prácu väzňov s plným vedomím, že ľudia pracujúci v ich továrňach sú len lacným a dostatočne početným „spotrebným materiálom“.
Tým všetkým po vojne umožnili americké tajné služby pracovať, armáda vymazala ich pochybnú minulosť i zločiny, čo dodnes predstavuje nedoriešený morálny problém. Iba jediný vedec, Georg Rickhey, bol oficiálne súdený za zločiny počas vojny, odsúdený však nebol. Okrem neho nebol žiadny vedec operácie Paperclip uznaný vinným zo žiadneho zločinu.
Pre USA bolo hlavnou prioritou víťazstvo v Studenej vojne, preto sa mnoho z vedcov ukázalo byť veľmi užitočnými vo vedeckých organizáciách vrátane NASA. Wernher von Braun sa napríklad stal riaditeľom Marshall Space Flight Center v Alabame a neskôr aj tvorcom rakety Saturn V, ktorá bola použitá v programe Apollo a výrazne tak spolu s ostatnými prispel k rozvoju prúdového letectva a astronautiky. Kurt H. Debus bol zase prvý riaditeľ NASA Launch Operations Center (neskôr premenovaného na Kennedyho vesmírne stredisko).
Američania sa nezastavili a snažili sa evakuovať nacistických vedcov aj zo Saska a Durínska, ktoré už vtedy boli súčasťou sovietskej okupačnej zóny. Do roku 1947 evakuovali približne 1 800 technikov a vedcov spolu s 3 700 rodinnými príslušníkmi. Tento odliv mozgov na dlhé roky spomalil vývoj povojnového Nemecka.
V porovnateľnej operácii Sovietsky zväz počas jednej noci 22. októbra 1946 premiestnil viac ako 2 200 nemeckých špecialistov – spolu viac ako 6-tisíc ľudí vrátane rodinných príslušníkov – v rámci operácie Osoaviakhim.
