Slovenský Havaj sa nachádza 30 kilometrov od hraníc s Poľskom v okrese Stropkov. Na rozdiel od amerického Havaja tu nenájdeš palmy, ale ihličnaté stromy. Pre milovníkov horúčav je náš Havaj najlepšou destináciou najmä počas letných prázdnin. Zvyšné mesiace tu totiž musia miestni do pece prihodiť pár polien dreva.
Do Havaja sme vyrazili z najmenšej slovenskej obce Príkra. Delí ich necelých 18 kilometrov. Zastavili sme sa na chvíľu pri tabuli s názvom obce – je dvojjazyčná v slovenčine a rusínčine.
Nočný život
V pláne sme mali navštíviť miestne pohostinstvo Dano, ktoré malo byť súčasťou reportáže o krčmách v odľahlých obciach na východe. Nachádza sa v strede obce, vedľa komunistickej budovy, v ktorej dnes sídli jeden z obchodných reťazcov. Odparkovali sme tam auto. Do obchodu vošiel starší manželský pár. Ja mám však namierené na miesto, kde sa dozvieš aj to, čo nechceš – do krčmy. Je však zatvorená.
Nuž, nočný život v slovenskom Havaji asi nebude porovnateľný s tým ostrovným (aspoň zatiaľ). Chvíľu sa obzerám.
Nikoho nikde. Prečítam si aspoň ceny nanukov na vyblednutej tabuli. Zmierená s tým, že dnes sa zrejme do krčmy nedostanem, fotím si miestny Poliansky potok.
Po chvíli vychádzajú z obchodu dvaja muži, sadajú si na prázdne lavice pred krčmu, jeden v maskáčovej bunde a šiltovke, druhý v tmavom svetri. To je môj moment dozvedieť sa niečo viac. Chvíľu ich pozorujem. Pofajčievajú.
Jeden z nich žmolí v rukách posilnenie v malej fľaštičke.
Podídem k ním. Pýtam sa, prečo je krčma zatvorená. Odpovedajú, že vraj nemajú krčmára. Majitelia sa snažia niekoho nájsť, no neúspešne. Nemá ho kto nahradiť. „Operovali ho. Treba aspoň dvoch. Jeden nebude ťahať každý deň,“ hovorí zhovorčivejší z nich - Jaro. „Kedysi, keď bola dobrá partia, bolo tu otvorené do tretej-štvrtej rána,“ pochvaľuje si niekdajší nočný život v Havaji. „Chodia tu aj turisti, keď tu bola partia Čechov, vytiahli spacáky a spali tu,“ tvrdí s tým, že samozrejme tak, ako väčšina turistov, ktorí prechádzajú obcou, sa vyfotili pri tabuli Havaj. Stalo sa to akousi miestnou atrakciou, ktorú si ľudia vešajú na sociálne siete, aby sa pochváli, že aj oni už boli „na Havaji“.
Na druhej strane byť Havajčanom nemusí byť úplne jednoduché. Nie každý vám musí uveriť, že ste naozaj z tejto obce s pomerne zábavným názvom na slovenská pomery. „Keď som raz v Česku povedal, že som z Havaja, skoro som dostal výprask, nechceli mi to uveriť. Mysleli si, že si robím srandu,“ smeje sa.
Za názvom Havaj sú Maďari
Medzi Havajčanmi sa o vzniku názvu obce tradujú dve legendy. Prvá hovorí, že dávno v okolí súčasnej obce panskí sluhovia pásavali voly. Títo pastieri vedeli rozprávať iba po maďarsky a len veľmi ťažko sa dorozumievali s prapôvodnými obyvateľmi. Avšak medzi sebou si vymieňali či kupovali výrobky. Najčastejšie išlo o chlieb a maslo.
Pretože maslo nazývali po maďarsky „vaj“ a kupovali ho na tzv. „havy“ (merná jednotka), obec, ktorá tu vznikla, bola pomenovaná spojením týchto dvoch slov. Druhá legenda je veľmi podobná. Podľa nej akýsi starý pán, ktorý tu nemohol nič dobrého kúpiť, radostne zakričal, keď mu dali maslo „jó ha vaj is“ (jó ha vaj) – dobré je aj maslo. A tak vzniklo pomenovanie HAVAJ.
Ani s prácou to tu nie je žiadna sláva. Veľa Havajčanov chodí pracovať do zahraničia, najmä do Česka. Mnohí pracujú v okolitých mestách Stropkov, Svidník a Medzilaborce, základom dochádzania sú pre nich autobusy. Za krátku chvíľu, ktorú sme v Havaji, sa ich tam mihne niekoľko.
Neďaleko autobusovej zastávky stretávame aj starostu Slavomíra Viňarského. Poslala nás tam za ním matrikárka, ktorá sídli na obecnom úrade: „Pán starosta pomáha robiť obrubník.“ Keďže na úrade pracujú iba dvaja, neštíti sa ani fyzickej práce a pomáha napríklad aj s kosením trávy. Našťastie obec s necelými 400 obyvateľmi nie je taká rozľahlá a nemám problém nájsť ho.
Vlastná minerálka
Najväčšími zamestnávateľmi v Havaji je podľa slov starostu družstvo a firma, kde plnia vody. Minerálny prameň majú v lese nad obcou. Okrem Havajskej vody, ktorou plnia fľaše, vyrábajú limonády s rôznymi príchuťami.
Kúpiš si ich aj v miestnom obchode. Dva litre za 30 centov. Ja som si okrem minerálky kúpila aj Bazovú limonádu.
Keď som ju pila, naozaj som mala pocit, že je z bazy.
Okrem toho majú v dedine poštu, zdravotné stredisko, školu, kde dochádzajú deti z okolitých obcí Repejov, Oľka, Malá Poľana, Makovce a Staškovce či Varechovce. Vďaka tomu dokážu zaplniť aj materskú školu. Nachádza sa blízko obecného úradu. Vône, ktoré sa v nej šíria, vo mne vyvolávajú nostalgiu za školskou jedálňou.
Dom za 20-tisíc
Ak by si chcel byt na Havaji, majú bytovku, no tá je obsadená. Starosta úplne nevie, po koľko by šiel byt. No možno ťa presvedčí opustiť Bratislavu nejaký menší domček, ktorý tu podľa starostu kúpiš za 25 až 30 tisíc eur, záleží od parcely a pripojenia. „Obec zatiaľ nevlastní bytové domy. Chceme ich kúpiť v budúcom roku,“ dodáva starosta.
Posiela ma naspäť na úrad, kde ma štedro obdaria zapaľovačom, zápisníkom, perom a havajskou magnetkou, veď predsa z Havaja neodídem bez suveníru!