Pri príležitosti nadchádzajúcich sviatkov na to poukázala onkopsychologička a projektová manažérka Siete onkopsychológov Ligy proti rakovine (LPR) Katarína Klincová.
Vysvetlila, že potláčanie nepríjemných pocitov vedie k predlžovaniu smútku, prípadne k tomu, že sa začne manifestovať inými problémami. Proces smútenia je podľa odborníčky sprevádzaný širokou škálou reakcií.
Sprevádzajú ho prvotný šok, výčitky, smútok, hnev, depresia, poruchy spánku, nechutenstvo, únava či apatia. Tvrdí, že človek nedokáže prijať, že strata je definitívna a nezvratná.
„Pre zvládnutie situácie je to však nevyhnutný prvý krok - akceptovať realitu straty – blízka osoba tu už nie je. Až po pripustení si tejto reality môže nastať vyrovnávanie sa so stratou, ktoré zahŕňa pripustiť si emócie, ktoré človek prežíva a vyjadriť ich," povedala.
Dôležité podľa Klincovej je plakať, vyrozprávať sa, ale aj využiť kreatívne činnosti na vyjadrenie emócií. Veľmi dôležitým krokom je tiež vyjadrenie možného hnevu. Tvrdí, že na ľudí, ktorí odišli, sa snažíme spomínať len v dobrom. Niektorí majú problém si pripustiť, že je potrebné človeku odpustiť. Smútiaci si tak zabraňuje cítiť hnev. Neodpustenie podľa odborníčky často blokuje spracovanie straty.
Môže sa to zdať na začiatku absolútne nemožné. No skúsenosti mnohých ľudí hovoria, že postupom času dokázali pochopiť, že časť z ich blízkej osoby ostáva navždy žiť v ich srdci.
„To, čo sme si s milovanou osobou prežili, nás naďalej sprevádza v hľadaní nových životných perspektív. Po čase je možné pretvoriť život po strate na život so stratou," doplnila s tým, že hlavnou úlohou v rámci spracovania straty je naučiť sa zmysluplne žiť aj bez milovanej osoby.
Liga proti rakovine rozvíja svoj projekt na pomoc ľuďom, ktorí stratili svojho príbuzného v dôsledku onkologického ochorenia.
