Minimalizmus si mnohí stále spájajú s prázdnymi interiérmi a strohým životným štýlom. Pre Kristínu Purdešovú však znamená niečo úplne iné – vedomé rozhodovanie, pokoj v hlave aj v priestore a schopnosť žiť kvalitne bez zbytočného prebytku. Ako sama hovorí, nejde o to, aby si človek všetko zakazoval, ale aby nad svojimi voľbami viac premýšľal. Práve vďaka tomuto prístupu dokáže fungovať s minimálnymi výdavkami – v jednom z týždňov minula len 38 eur, pričom väčšina išla na potraviny.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- čo dohnalo Kristínu k minimalistickému spôsobu života
- ako dokáže spraviť týždenný nákup potravín pod 30 eur
- prečo je striktná pri kúpe oblečenia
- čo si myslí o „zaslúžim si” prístupe pri nakupovaní
- čo jej vadí na influenceroch
Žiješ ako minimalistka. Aký bol prvý konkrétny krok, ktorý si spravila, keď si sa rozhodla začať s týmto lifestylom – triedenie vecí, sledovanie výdavkov alebo zmena myslenia?
Minimalizmus nie je len o prázdnych bielych stenách a „sad beige“ nábytku, ako si to mnohí predstavujú. Pre mňa to začalo tým, že som si nechala len veci, ktoré pre mňa majú skutočnú hodnotu, aj tú emocionálnu. Zbavujem sa toho, čo u mňa len stojí a sadá na to prach, bez akéhokoľvek významu. Zároveň to ale nie je o bezhlavom vyhadzovaní. Vždy sa snažím premýšľať nad tým, či sa vec dá ešte využiť, darovať alebo zrecyklovať.
Pamätáš si moment, keď si si uvedomila, že konzumný spôsob života ti už nedáva zmysel? Teda čo bol ten impulz začať žiť minimalisticky?
Impulz prišiel vo chvíli, keď som si začala vedome všímať, koľko vecí doma neustále len presúvam z miesta na miesto, napríklad pri upratovaní, varení či praní. Ten moment neustáleho cyklenia sa bol pre mňa zlomový a odštartoval zmenu.
Nemyslím si, že konzum je sám o sebe zlý, všetci sme konzumenti. Mne však dáva zmysel vedomý prístup: premýšľať nad tým, čo si kupujem, odkiaľ to pochádza, ako to využijem a čo sa s tým stane ďalej, aby to neskončilo zbytočne na skládke.
Čo bolo pre teba najťažšie „pustiť“ – či už veci alebo zvyky?
Od malička som bola vedená k rozumnému zaobchádzaniu s peniazmi a keď mi mamina dala ako dieťaťu 3 eurá do mesta s kamarátkami, vždy som jej doniesla aspoň 1,80 eur naspäť (smiech). Preto pre mňa nebolo nič ťažké to pustiť – išla som na to postupne a prirodzene som sa adaptovala na nové návyky. Nič som si nezatrhla zo dňa na deň, všetko bol proces.
Je pre teba minimalizmus skôr finančné rozhodnutie alebo mentálne nastavenie?
Minimalizmus vnímam ako spôsob života s dôrazom na kvalitu, nie kvantitu. Preto by som nepovedala, že automaticky znamená šetrenie. Nemusia ho všetci vnímať rovnako, no zároveň má určité princípy, na ktoré je potrebné aj mentálne nastavenie.
V jednom zo svojich súhrnov si ukázala týždeň, počas ktorého si minula len 38 eur, z toho konkrétne 28 eur na potraviny a niektoré dni si neminula ani cent. Pre mnohých ľudí je taká suma takmer nepredstaviteľná. Ako sa ti darí udržať výdavky na jedlo tak nízko?
Nemám deti, auto, ani hypotéku, takže živím v podstate len samu seba. Komentáre typu, či ma na ulici neodnesie vietor, ma dnes už skôr pobavia. Niekomu to môže pripadať extrémne, no pre mňa je kľúčové plánovanie: vopred si premyslím nákupy, pripravím zoznam a držím sa ho. Vďaka tomu kupujem a míňam len to, čo naozaj potrebujem.
Aké sú hlavné zásady, ktorými sa riadiš ako minimalistka? Teda ako by si vysvetlila minimalistický štýl niekomu, kto nevie o čo ide?
Minimalista je človek, ktorý kladie dôraz na kvalitu pred kvantitou a vedome si vyberá, čím sa obklopuje. Nie je to o bielych stenách ani „sad beige“ nábytku. Skôr ide o veci, ktoré nepôsobia vizuálne rušivo a majú nadčasovosť.
Ako reaguješ, keď chce niekto v tvojom okolí tráviť čas spôsobom, ktorý je finančne náročnejší alebo si chce napríklad len zájsť na kávu?
Odkedy bývam v Bratislave, nemám až tak veľa sociálnych plánov, ktoré by ma finančne zaťažovali. S kamarátkami sa stretávame skôr občas na kávu a o to viac si ten čas spolu užijeme.
Veci si nezakazujem, len nad nimi premýšľam: napríklad som od maminy dostala moka kávovar, vďaka ktorému si robím kávu doma. Do kaviarní tak chodím raz za čas kvôli atmosfére a ľuďom, nie zo zvyku. Je to niečo, čoho sa nechcem vzdať, len som si našla šetrnejší spôsob.
Musí tvoje tempo a životný štýl rešpektovať aj partner alebo je to tvoja osobná zóna? Teda čo by si robila v situácii, keby ťa napríklad pozval na drahú večeru?
S priateľom máme veľmi podobný pohľad na financie aj míňanie. Drahšie večere či výlety si doprajeme skôr výnimočne, napríklad na výročia alebo oslavy. Vieme sa spolu zabaviť aj bez toho, aby sme v reštaurácii nechali polovicu výplaty. Keďže nežijeme spolu v jednej domácnosti, skôr sa ho snažím inšpirovať podobne ako na sociálnych sieťach. Moje rozhodnutia rešpektuje a teší ma, že sa o túto tému zaujíma aj sám od seba.
Keď ľudia vidia, že žiješ minimalisticky, majú na to rôzne názory – niekedy možno negatívne. Ako na to reaguješ? Cítiš niekedy, že ťa vnímajú ako „prísnu“ alebo „extrémnu“?
Ako tvorca si komentáre vždy prečítam, no zároveň mám svoje hranice. Arogantné alebo ubližujúce komentáre mažem a vo výnimočných prípadoch aj blokujem. Na konštruktívnu kritiku odpovedám, pretože udržiavam „engagement" a rada v komentároch začínam pokojné diskusie.
Máš teraz len tie základné kusy oblečenia, ako to často vidíme u minimalistov, alebo stále niečo ponechávaš pre pohodlie či sentiment?
Pri kúpe nového oblečenia som veľmi striktná a zohľadňujem zloženie, pôvod aj cenu jednotlivých kúskov. Nepodlieham prvým impulzom v obchode a v skrini mám len veci, ktoré viem, že naozaj využijem. Niektoré kúsky som nosila aj niekoľko rokov, z veľa som už vyrástla, no stále ich mám doma a teším sa, že ich čoskoro posuniem ľuďom, ktorí ich vynosia. Na tento proces si vyhradím čas a priestor a rada ho aj zdokumentujem.
Z vlastnej skúsenosti mám občas pocit: „Prečo si to nekúpiť, veď si zaslúžim.“ Ako je to u teba – nemáš aj ty niekedy takúto myšlienku dopriať si niečo malé ako formu odmeny za tvrdú prácu?
Neriadim sa pravidlom „dnes som mala ťažký deň, idem si urobiť radosť do Sephory“ a nedoprajem si odmenu na úkor 100 eur. Keď si chcem urobiť radosť, vždy sa pýtam, čo s tým urobím teraz a kde to skončí potom. Vždy chcem produkty využiť do poslednej bodky. Rada si doprajem, nezakazujem si nič, len myslím šetrnejšie.
Ako tráviš svoj voľný čas? Máš nejaké hobby alebo aktivity, ktoré robíš pravidelne?
Voľný čas a hobby je pre mňa momentálne pojem, ktorý mi je vzdialený. Zimné obdobie na mňa vplýva ťažšie a posledné mesiace väčšinu času venujem práci a tvorbe obsahu. Po zimnom spánku sa však teším znovu na pohyb vonku, beh a funkčné tréningy v prírode či na ihriskách.
V dnešnej dobe mnoho influencerov prezentuje životný štýl, ktorý je často veľmi konzumný a prikrášlený. Čo ti na takomto prístupe vadí najviac?
Vadí mi, že mnohí influenceri normalizujú preplnené skrine s makeupom, drogériou či oblečením a topánkami, pričom často priznajú, že polovicu ani nepoužívajú a ani nevedia, prečo si to vlastne kúpili. Takýmto spôsobom ľudí podvedome nútime len nakupovať namiesto toho, aby si uvedomene vyberali a starali sa o svoje financie.
Veľa ľudí asi ťažko chápe tvoj minimalistický spôsob života. Z opačnej strany – je niečo, čo ty sama nevieš pochopiť u iných ľudí alebo čo odsudzuješ?
Každý má právo žiť život po svojom a ja chcem ľudí len inšpirovať a ukázať, že to ide aj inak.
Cítiš, že tvoj minimalistický spôsob života je niečo, čo budeš dodržiavať už stále alebo je to skôr fáza, ktorá ti momentálne dáva zmysel?
Tento životný štýl praktizujem už dlhšie a až nedávno som sa rozhodla ho prezentovať na sociálnych sieťach. Verím, že pri ňom zostanem čo najdlhšie.
