Čím bude tretí ročník festivalu FRAJ výnimočný?
Predovšetkým tým, že sa po prvýkrát bude konať dva dni v tom istom priestore. Keď sme s FRAJom začínali, našou ambíciou bolo prepájať zaujímavé mestské lokality do jedného celku. Program bol roztrúsený po celom meste, no nefungovalo to celkom podľa našich predstáv. Prvé dva roky preto možno považovať aj za akýsi konkurz na najlepší festivalový priestor, z ktorého napokon vzišla ako víťaz historická budova Čierneho orla.
Návštevníci FRAJu si tak konečne budú môcť užiť celý festival na jednom mieste bez zbytočnej a často náročnej logistiky. Veríme tiež, že to umocní komunitný charakter festivalu, o ktorý sa od začiatku snažíme. Štedré priestory Čierneho orla nám tiež umožnili zaradiť do programu novinky, ako je rozsiahla výstava ôsmich vizuálnych umelcov či vlastný obchod s festivalovým, ale aj novým regionálnym merchom s názvom GEMERCH. Po prvýkrát sa tiež na festivale predstaví interpret mimo domácej scény, a to česká kapela něco něco. V tomto trende by sme chceli pokračovať aj v budúcnosti.
Za organizáciou stojí asi desať stálych členov. Robíte to vo svojom voľnom čase, alebo má už festival oficiálnych zamestnancov?
Náš festival má v porovnaní s inými trochu špecifickú organizačnú štruktúru. Hlavným organizátorom FRAJu je totiž Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote, kde ja, ako zakladateľ festivalu, pôsobím v pozícii manažéra kultúry. Keďže však naša inštitúcia zastrešuje kultúrne dianie v celom meste, a personálne je dosť podvyživená, nemala by kapacitu zorganizovať taký veľký festival na požadovanej úrovni. Okrem zamestnancov MsKS sa preto na organizácii festivalu výrazne podieľa aj externý tím, ktorý som si okolo seba vybudoval.
Sú to mladí zanietení ľudia, niektorí priamo z Rimavskej Soboty, iní žijúci mimo nej, no s obrovskou chuťou niečo pre svoje rodné mesto urobiť. Festivalu sa venujú popri svojich riadnych zamestnaniach a za minimálnu finančnú odmenu, preto si ich pomoc nesmierne vážim.
Dva dni plné hudby čakajú Rimavskú Sobotu na konci augusta. Ako prijali obyvatelia mesta, že sa taká akcia koná priamo v centre?
Rozdelil by som ich na dve skupiny – tých, ktorí festival vítajú s nadšením a sú radi, že sa podujatie tohto typu konečne koná aj v našom meste. A potom je tu druhá, početnejšia skupina, ktorá o FRAJ nejaví záujem, prípadne o jeho existencii ani nevie.
O túto ešte musíme zabojovať. S vyslovene negatívnymi reakciami voči miestu konania festivalu som sa však zatiaľ ešte nestretol. Hoci sa FRAJ koná v centre, lokality sme vždy vyberali tak, aby sme nijakým spôsobom neobmedzovali niečiu slobodu.
Nielen hudba, ale aj diskusie... Tento rok vystúpia na pódiách aj moderátori Michal Havran a Zuzana Kovačič Hanzelová, či spisovateľka Ivana Gibová. To mi trochu prípomína taký štýl Pohody, kde návštevníci nájdu aj iné vyžitie ako len hudobné. Od začiatku bol váš cieľ zamerať sa aj na kultúru a diskusné okná?
V našom tíme si občas robíme srandu, že sme taká malá regionálna Pohoda. Samozrejme, je to prehnané. FRAJ je iný typ festivalu, odohráva sa v centre mesta a vsádza na komornejšiu atmosféru. Pohodu však milujeme a v mnohom sa ňou inšpirujeme – napríklad aj diskusiami o dôležitých témach, ktoré sú stabilnou súčasťou FRAJu od jeho vzniku. Bol to teda od začiatku náš cieľ a plánujeme v tom pokračovať.
Tento rok máte v line-upe slovenské, české, myslím že jednu ukrajinskú kapelu. Je to kvôli bezpečnosti, kvôli pandémii? Alebo sa pre rozpočet snažíte držať miestnych umelcov?
Do veľkej miery sa to odvíja od rozpočtu, s ktorým pracujeme. Zatiaľ si nemôžeme dovoliť veľké zahraničné mená, hoci predstave mať raz Nicka Cavea v Rimavskej Sobote sa nebránime. (smiech).
Rozhodli sme sa preto z núdze urobiť cnosť a programovo sa zamerať na československú kultúrnu scénu. Tento rok máme po prvýkrát v line-upe českého interpreta – weird-popovú kapelu něco něco. Umelcov z Českej republiky by malo v budúcnosti v našom programe pribúdať. A áno, tento rok si na FRAJi zahrá aj ukrajinská dj-ka Miklei. Ona však tiež pôsobí na Slovensku.
Posledný augustový víkend to môže vyzerať s pandémiou pre delta variant vírusu všelijako, vedci a lekári skôr varujú pred výrazne zhoršenou situáciou. Ste na to pripravení?
Ak myslíte psychicky, tak nie. Zrušiť či presunúť festival tak krátko pred termínom jeho konania, navyše po mimoriadne náročných niekoľkomesačných prípravách, by bolo pre nás veľmi bolestivé. Ak to však budeme musieť urobiť – urobíme to. Nikdy sme si však negatívne scenáre nepripúšťali. Ani minulé leto, keď bola situácia podobne neistá. A ani tento rok, keď sa nášmu optimizmu ešte v marci množstvo umelcov čudovalo. Neznamená to však, že by sme pandémiu podceňovali. Naopak, budeme sa prísne držať všetkých aktuálne platných opatrení.
Gemer je, bohužiaľ, považovaný za hladovú dolinu, respektíve región, z ktorého mladí skôr odchádzajú, minimálne v produktívnom veku alebo za štúdiom... Vy ste zostali.
Pretože sa mi zdalo zmysluplnejšie namiesto nariekania, ako sa tu ťažko žije, urobiť niečo preto, aby sa situácia v našom regióne zlepšila. Z mojej pozície toho síce veľa nezmôžem, no úprimne verím, že aj náš festival má potenciál prilákať na Gemer množstvo ľudí, ktorí by sem inak nezavítali. A možno aj rodákov, ktorí to už s Rimavskou Sobotou vzdali, odišli za prácou do iných miest či zahraničia, no FRAJ, a ďalšie projekty, ktoré tu vznikajú, im dávajú nádej, že to s tou našou Ereskou ešte predsa len nie je celkom stratené.
Aká je odozva na festival od miestnych, ale aj od ľudí z fachu?
To je ťažká otázka, pretože aj my žijeme v určitej bubline – nazvime ju pokojne rimavskosobotská kaviareň – ktorá nás podporuje. Pri organizácii festivalu sme však často nútení z tejto bubliny vystúpiť, a tak sa stretávame aj s ľuďmi, ktorí FRAJom nadšení nie sú, alebo mu nepripisujú až taký význam, aký v ňom vidíme my. Na samotný festival potom zväčša prídu len členovia našej bubliny, čo ale nie je náš cieľ. Boli by sme radi, keby FRAJ navštevovalo viac miestnych divákov.
Čiastočne sa to už deje, no bude to ešte beh na dlhú trať. Čo sa týka odozvy od ľudí z fachu, to by, popravde, aj mňa veľmi zaujímalo. Sme ešte stále veľmi mladý festival, nemáme toľko mediálnej pozornosti a len postupne si budujeme kontakty. Netrúfam si odhadnúť, nakoľko sme viditeľní napríklad pre iné festivaly. Navštevuje nás však, a čiastočne aj organizačne pomáha, skupina okolo nitrianskeho Hideparku a festivalu Flaam. Tak snáď oni nás vnímajú pozitívne, pretože my ich veľmi ľúbime.
Robíte aj počas roka, mimo sezóny, nejaké podujatia v podobnom duchu?
Mestské kultúrne stredisko, kde pôsobím, pripravuje celoročný kultúrny program. Tento rok bol však z dôvodu pandémie veľmi okresaný. Množstvo podujatí sa zrušilo, iné sa presunuli na neskoršie termíny. Za bežnej prevádzky však organizujeme množstvo koncertov, divadelných predstavení, workshopov, ale aj filmových projekcií či výstav, keďže pod nás spadá aj miestne kino, amfiteáter a dve galérie. Máme dlhoročnú tradíciu koncertov vážnej hudby, organizujeme jazzový festival a v spolupráci s partnerskou kaviarňou Dekáč plánujeme budúci rok aj cyklus koncertov vychádzajúcich hviezd domácej alternatívnej scény, ktorý by sme mohli považovať za akýsi FRAJ warm-up.
Mali ste pred tým nejaké skúsenosti s podobnými podujatiami, alebo je festival FRAJ pre vás premiéra?
Musím sa priznať, že FRAJ bol prvým podujatím tohto typu, do ktorého som sa ako organizátor pustil. Pár eventov som organizoval už ako študent, niekoľko menších v MsKS, no s FRAJom sa žiadne z nich nedá porovnať. Začínali sme ako gigantický trojdňový festival, ktorý sa odohrával na šiestich rôznych miestach, a pritom sme s organizáciou podobných podujatí nemali takmer žiadnu skúsenosť. Poriadne sme si to odtrpeli, no som za to rád. Všeličo sme sa naučili a dnes z toho výdatne čerpáme.
Verím tomu, že ako zanietenci do hudby a kultúry máte svoje méty a sny, ktoré by ste si chceli naplniť – aké hviezdy by ste chceli do Rimavskej Soboty dotiahnuť?
Okrem Nicka Cavea? Opäť vytiahnem niečo z našej festivalovej kuchyne. Snívame o tom, že v roku 2037 u nás vystúpi Phoebe Bridgers a predskakovať jej budú nitrianske Marhule! Akokoľvek bizarne to znie, verím, že sa nám to môže podariť. Z reálnejších snov spomeniem našu obľúbenú českú kapelu Bert & Friends, ktorá mala na FRAJi vystúpiť už tento rok, no z organizačných dôvodov sme ich koncert napokon museli zrušiť.
Ako do vašich plánov zasiahla pandémia? Ak dobre rátam, prvý ročník bol pred pandémiou, svet bol iný, ľudia boli iní... myslíte, že sa to ešte vráti do normálu? Aj napríklad pri festivaloch?
Už minulý rok sme predpokladali dva scenáre. Prvý – že si ľudia od kultúry odvyknú, prípadne zistia, že im stačí len v online podobe. Druhý – že si uvedomia, ako veľmi ju k svojmu životu potrebujú, a po pandémii budú kultúrne podujatia navštevovať vo väčšej miere, než pred ňou. Návštevnosť minuloročného FRAJu, ale aj tohtoročný predpredaj lístkov (nielen nášho festivalu) napovedajú, že sa napĺňa skôr druhý scenár. O budúcnosť festivalov sa teda, aspoň z hľadiska ich návštevnosti, nebojím.
Požiadali ste o podporu štát, respektíve dočkali ste sa nejakej?
Každoročne žiadame o poskytnutie dotácie z Fondu na podporu umenia. Nepreženiem, ak poviem, že bez ich podpory by sme náš festival neboli schopní zorganizovať. FRAJ je zatiaľ absolútne závislý od grantov a ten z FPU pokrýva väčšinu našich nákladov. Ani tento rok to nie je inak.
Na čo sa vy osobne tento rok najviac tešíte posledný augustový festivalový víkend v Rimavskej Sobote?
Mám svojich favoritov, no nerád by som niekoho vyzdvihoval. Tento rok sa nám totiž podarilo dať dokopy naozaj kvalitný line-up a oplatí sa užiť si ho celý. Z minulého roka mi v hlave najviac utkvel obraz Laskyho, Zuzky Kovačič Hanzelovej a Gaba Žifčáka na balkóne Čierneho orla, v priateľskom rozhovore s našimi návštevníkmi, po skvelom koncerte Pary. Ja osobne sa teda najviac teším na podobné obrázky.