USA, či Veľká Británia už oznámili zákaz dovozu plynu z Ruska. Europoslanci diskutujú so zástupcami Európskej komisie a Rady o plánoch na zavedenie spoločných európskych opatrení pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu.
Ako nákup fosílnych palív financuje vojnu na Ukrajine? Prečo je Slovensko až nebezpečne závislé na plyne a rope zo zahraničia? Aké sú udržateľnejšie alternatívy k fosílnym palivám? Dočítaš sa v rozhovore s Jurajom Melichárom, koordinátorom pre energetickú transformáciu organizácie Priatelia Zeme-CEPA.
Juraj Melichár je ekologicko - ekonomický analytik z občianskeho združenia Priatelia Zeme - CEPA, súčasne je aj jedným zo signatárov petície Klíma ťa potrebuje.
Kto v súčasnosti ešte stále hovorí o tom, že Slovensko by na ruskom plyne malo zostať naďalej závislé, koná proti záujmom Slovenska a priamo ohrozuje bezpečnosť občanov. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti. Myslíš si to isté?
Samozrejme, už roky upozorňujeme na veľmi nebezpečnú závislosť Slovenska na plyne a rope zo zahraničia. Plynové krízy nám už viac krát ukázali ako je Slovensko zraniteľné voči takýmto geopolitickým výkyvom. Minulé vlády mali oveľa viac podporovať energetickú sebestačnosť, hĺbkovú obnovu budov a neblokovať geotermálnu energiu, veternú energiu a solárnu energiu podporou uhlia a fosílneho plynu.
Až 40 percent dodávok zemného plynu v Európe je dnes závislých od Ruska. Prečo je to problém?
Hlavne kvôli tomu, že nákupom fosílnych palív posielame peniaze do Ruskej federácie a tým dovoľujeme financovať vojnu, ktorú začali proti Ukrajine. Podkopáva to tiež naše spoločné sankcie. Na Slovensku je až 85% závislosť na plyne a 100% na rope z Ruska. . Len v roku 2021 odišlo zo Slovenska za nákup zemného plynu viac ako 2,5 miliardy eur do zahraničia. Približne 2,2 miliardy eur sme zaplatili za dovoz ropy z Ruska v roku 2021. Keby sme mali úspornejšie budovy a citlivo využívali miestne obnoviteľné zdroje energie, tak by sme namiesto oligarchov a financovania vojny podporovali udržateľné pracovné miesta v našich regiónoch.
Kremeľ dal rôzne krajiny Európskej únie na zoznam nepriateľov Ruska. Prečo je vysoká závislosť na fosilných palivách nielen bezpečnostný ale aj klimatický problém?
Fosílny zemný plyn má porovnateľné dopady na klímu ako uhlie pri započítaní únikov metánu. Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) je metán až 82 násobne škodlivejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý v tom najdôležitejšom – 20-ročnom období. Obnoviteľné zdroje vychádzajú oveľa šetrnejšie ako uhlie a fosílny zemný plyn od dopadu na klímu, záber pôdy až po biodiverzitu. Samozrejme, najdôležitejšie sú v prvom rade úspory energií.
Spoločne s ďalšími klimatickými organizáciami ste spustili hromadnú pripomienku k Návrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027. Aké sú základné požiadavky tejto hromadnej pripomienky?
Žiadali sme vylúčiť financovanie fosílneho zemného plynu a ropy z fondov EÚ. Ďakujeme všetkým za podporu tejto hromadnej pripomienky. Podarilo sa nám presmerovať dotácie vo výške 30 miliónov eur z kotlov na zemný plyn na monitoring a iné opatrenia pre zlepšenie
S ministerstvami sme diskutovali aj o biometáne a vodíku, ktoré by sa domiešavali do 80-95 percentného fosílneho zemného plynu. Mohli by tak zakonzervovať našu závislosť na fosílnom plyne. Požadovali sme tiež presunutie prostriedkov z podpory individuálnej automobilovej dopravy na udržateľnú dopravu. Tu sa nám podarilo dosiahnuť výraznejšie zohľadnenie pešej a cyklistickej dopravy pri výstavbe cestnej infraštruktúry a akceptované boli aj takmer všetky menej zásadné pripomienky. Išlo o spoločnú pripomienku Priateľov Zeme-CEPA, Klimatickej koalície a Cyklokoalície. Aj naďalej sa budeme usilovať znižovať našu závislosť na fosílnych palivách cez lepšie nastavovanie verejných financií, zákonov a podporu dobrých projektov.
Čím skôr EÚ pristúpi k procesu dekarbonizácie a zníži svoju spotrebu plynu a iných fosílnych palív, tým skôr začne klesať politický vplyv Ruska. Pomohlo by to zmenšiť aj ich vplyv a silu vo vojne s Ukrajinou?
Pevne verím, že áno. Krajiny EÚ totiž, zaplatili Rusku 18 miliárd eur za fosílne palivá len za mesiac od začiatku vojny. To sú obrovské sumy, za ktoré sa Putinovi oveľa jednoduchšie financuje toto neospravedlniteľné vraždenie ľudí na Ukrajine. Veríme, že Európska únia v rámci iniciatívy RePowerEU dokáže podporiť úspory, čistejšiu, bezpečnejšiu energetiku a tým aj mier v Európe. V histórii ľudstva môžeme nájsť veľa príkladov, kedy príčinou vojny bola honba za fosílnymi palivami a ťažbou rôznych surovín. Verím, že nám to v konečnom dôsledku prinesie aj nižšie ceny za energie, ale budeme sa o to musieť pousilovať všetci.
Často sa hovorí, že sme na začiatku konca éry fosilných palív. Aké sú alternatívy aj k plynu z Ruska?
V prvom rade vieme kvalitnou obnovou budov ušetriť aj viac ako 60 percent energie. To by mali byť najdôležitejšie opatrenia. Napríklad komplexnou obnovou budov v regióne Zamagurie je možné ušetriť až 70 percent celkovej energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. V tomto regióne odišlo 815 eur na obyvateľa za dovoz palív a energie len v roku 2017. Potreba energií na vykurovanie sa v najlepšie obnovenom bytovom dome za rok 2015 po hĺbkovej obnove znížila o 74,8 percent.
Slovensko má zároveň veľmi dobré podmienky pre rozvoj solárnej, veternej, geotermálnej energie ako aj využívanie tepelných čerpadiel. Efektívne sú aj akumulačné zariadenia, teda nádrže, ktoré oveľa dlhšie udržia teplo zo solárnych systémov, tepelných čerpadiel, alebo aj splyňovacích kotlov na drevo. Potrebujeme ale konečne politickú vôľu posilňovať našu energetickú sebestačnosť a bezpečnosť. Do minulého roku sme mali stop stav pre obnoviteľné zdroje a odteraz by sme mali prestať podporovať a postupne utlmovať fosílne zdroje a zariadenia.
Európska únia sa môže do roku 2025 zbaviť závislosti na zemnom plyne z Ruskej federácie, podľa medzinárodných mimovládnych organizácií Ember, E3G a ďalších. Z celkového dovozu ruského plynu do EÚ v roku 2020 v objeme 150 bcm je možné len implementáciou balíka Fit for 55 znížiť 32 bcm, elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov 31 bcm, tepelnými čerpadlami a elektrifikáciou 25 bcm a dodatočnými opatreniami v oblasti energetickej hospodárnosti 13 bcm.
Cieľom pre členské štáty Európskej únie je mať do roku 2030 až 32 percent obnoviteľnej energie. Ako je na tom Slovensko s obnoviteľnými zdrojmi? Podarí sa nám splniť tento cieľ?
Cieľom pre členské štáty Európskej únie je mať do roku 2030 nielen 32 percent, ale pravdepodobne 40-50 percent obnoviteľnej energie. Slovensko si v roku 2019 stanovilo veľmi neambiciózny cieľ 19,2 percent, ktorý mal prispieť k 27 percent cieľu EÚ. Ten sme v EÚ aktualizovali už v roku 2018. Tento viac ako štyri roky zastaraný cieľ Slovensko asi zvýši, ideálne v tomto roku. Navyše, doteraz mali inštitúcie problémy s údajmi. Slovensko vykazovalo posledných desať rokov nesprávne údaje o obnoviteľnej energii, najmä biomasy z malých zdrojov. Údaje za rok 2019 výrazne poskočili a cieľ pre rok 2020 sme splnili už dávnejšie. Akurát tie dáta ešte len spätne opravujú.
Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2050 dosiahne uhlíkovú neutralitu, zatiaľ nemáme plán ako to dosiahneme. Myslíš si, že klimatický zákon pripravovaný Ministerstvom životného prostredia nám v tom pomôže?
Na Slovensku máme len Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý upravuje podmienky pre výrobu, energetiku, priemysel a čiastočne leteckú prepravu. Lenže viac ako polovicu emisií Slovenska produkujú budovy, doprava, poľnohospodárstvo a odpady. Žiaden zákon tieto odvetvia netlačí k tomu, aby cielene znižovali emisie skleníkových plynov.
Klimatický zákon k tomu môže prispieť len ak v ňom bude dobre nastavené motivovanie ministerstiev, regiónov, samospráv a firiem smerom k uhlíkovej neutralite. Zároveň musia byť veľmi dobre nastavené sektorové ciele a vymáhateľnosť záväzkov. Najdôležitejšie bude ale veľmi skoro vytvoriť regionálne kapacity pre plánovanie a koordináciu dekarbonizácie.
Čo všetko by mal tento klimatický zákon obsahovať?
Ak by prešiel len veľmi formalistický zákon, ktorý by ministerstvu pomohol s reportingom a zopár ďalšími vecami, tak to pravdepodobne nebude stačiť. Na pracovnej skupine bol prezentovaný prvý návrh klimatického zákona, ktorý podľa mňa ešte potrebuje veľa práce a ambícií.
Myslíš si, že sa nám podarí zvrátiť ekologickú a klimatickú krízu, ktorej čelíme?
Profesorka Hana Librová hovorí o paliatívnej liečbe našich ekosystémov a záchranu podmienok pre život budúcich generácií. Chcel by som byť pozitívnejší.
Množstvo iniciatív, organizácií a ľudí robí skvelé a inšpiratívne veci – od cyklistických iniciatív, cez regeneratívnych farmárov/ky, energetické družstvá, znepokojené matky až po mladých reportérov/ky. Dúfam, že počas prekonávania týchto kríz budeme súdržnejší, súcitnejší a odolnejší.
Mávaš aj ty sám klimatickú úzkosť, čo ti na ňu pomáha?
Niekedy mávam pocity demotivácie alebo nedokážem čítať alebo pozerať viac zlých správ o stave životného prostredia. Snažím sa nečítať takéto veci večer, hlavne pred spaním a cez víkendy. Snažím sa tešiť z malých vecí. Tým, že výsledky našej práce v environmentálnom hnutí sa niekedy ukážu za mesiace až roky, tak mi veľmi pomáha práca v záhrade, s drevom alebo stavebné práce. Tam ma poteší dobrý výsledok oveľa skôr.
Okrem záhradkárčenia mi pomáha aj fyzické cvičenie, prechádzky po lese a bicyklovanie. Popri tom sem tam počúvam podcasty o tom ako zabrániť syndrómu vyhorenia, prípadne o historických udalostiach alebo hudbu. Snažím sa žiť v prítomnom okamihu a myslieť pozitívne, ale raz za čas si s kamarátmi pri víne rád aj ironicky podiskutujem o živote.