Dieťaťu je rozhodne lepšie vo fungujúcej rodine ako v detskom domove. Pod takúto vetu by sa kedykoľvek podpísalo množstvo ľudí. Až kým sa v našich končinách neotvorí otázka, či to platí aj pre homosexuálne páry. Gay pár z Česka si adoptoval syna a okúsil to na vlastnej koži.
Vojta má rómsky pôvod. Priznávajú, že narážky na farbu jeho pleti neboli u našich západných susedov výnimočné.
Krehkosť adoptovaných detí
„Nechceli sme, aby vyrastal v Česku, kde by počúval, že je cigán, pretože adoptované deti sú veľmi krehké. Dlhé roky bol komunizmus, kde sa inakosť akéhokoľvek druhu neniesla. V Holandsku to nemusíme riešiť, veľa detí vyzerá ako on,“ vysvetľuje jeden z dôvodov presťahovania sa do inej krajiny. Petrov partner Jan si tam našťastie našiel dobrú prácu.
Zmenili systém
Registrovanými partnermi sú Petr a Jan od roku 2010. V Česku vyšliapali cestičku gay párom k osvojeniu si detí. V roku 2016 Český Ústavný súd rozhodol, že homosexuáli žijúci v registrovaných partnerstvách si môžu osvojiť dieťa. Predchádzala tomu priekopnícka sťažnosť Petra na zákon o registrovanom partnerstve, ktorý homosexuálom odopieral možnosť adopcie. Ústavný súd potom rozhodol, že pôvodný zákon je diskriminačný. Osvojiť si dieťa však stále môžu len jednotlivci a nie partneri, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. Jan nemá na Vojtu žiadne práva, ale ani povinnosti. (V prípade rozpadu vzťahu výživné atď.) zákonným poručíkom je iba Petr. „Je to tak napriek tomu, že Jan absolvoval rovnakú prípravu a dlhý proces so mnou. Zákonne som otcom len ja,“ povzdychne si, aj keď realita je úplne iná a obaja sú milujúcimi rodičmi.
Procesom si prešli obaja
„Ako „len“ registrovaný pár sme na samom konci žiadacej listiny. Vyriešila by to možnosť uzavrieť manželstvo, a tým pádom sa stať pred zákonom plnohodnotným párom s možnosťou adopcie,“ dodáva.
S Janom si obaja prešli rodičovskou prípravkou. Najprv boli nadšení, že sa prípravou dostali bližšie k cieľu. Po týždni však radosť prešla. „Nepreberá sa tam, ako máte prebaľovať dieťa, rieši sa zázemie - odkiaľ tie deti pochádzajú, aké majú traumy, čo sa všetko môže stať pri procese, čo sa všetko môže stať pri výchove, tie príbehy sú smutné,“ ozrejmuje.
Maminka Petr
Kto je v ich vzťahu viac mama a kto otec? „Naša psychologička mi často so smiechom hovorí, že ja som taká maminka. Je dôležité, aby dieťa malo jednu osobu, ktorá sa oň stará, aby ste boli ten, kto ho učičíka, keď sa má zle,“ vysvetľuje Petr, pre ktorého sú dôležité najmä názory psychológov a odborníkov. Tie nemajú proti rodičovstvu gayov žiadne výhrady. „Hovoria, že pre deti sú dôležité bezpečie, láska a domov,“ tvrdí.
Petra Winnette z o.p.s. Natama, odborníčka na vývojovou neurovedu a biologickou psychológiu raného vývoja:
„Aj keď je rodičovstvo vychádzajúce z biológie, teda ak sú rodičmi biologická matka a otec dieťaťa najprirodzenejšie, nie je to samo o sebe zárukou zdravého vývoja. Súčasná vývojová neuroveda a psychológia sa intenzívne zaoberá neurobiologickým a sociálnym vývojom detí a prináša zaujímavé odpovede. Jednou z nich je, že vývoj vždy ovplyvňujú tri faktory: Gény, prostredie a čas. Zdravý vývoj dieťaťa závisí od toho, či má po veľmi dlhú dobu (u človeka asi 25 rokov) svojho primárneho opatrovateľa, konštantnú osobu, ktorá je v tomto dlhom čase najbližším človekom, angažovaným, milujúcim, aktívnym opatrovateľom, radcom a sprievodcom dieťaťa do dospelosti. Ak je LGBT pár alebo jednotlivec takým rodičom, potom sa dieťa bude vyvíjať zdravo.“
Jan je otec, ktorý zarába peniaze, Petr zostal so synom doma. „Starám sa o Vojtu, varím a chodím s ním na ihrisko,“ tvrdí s tým, že to má jedno úskalie: „Stáva sa, že Vojto má potom radšej toho, s kým sa vidí menej. Čiže Jana. Ja som preňho všedný,“ usmieva sa.
Rodinku chodia pravidelne navštevovať babičky. „Ženský vzor má aj v mojej a Janovej sestre. V dnešnej spoločnosti nie je rodina len mama a otec, ani matku samoživiteľku nemôžete prinútiť, aby si našla chlapa, aby jej dieťa malo mužský vzor. Vojto nežije vo vákuu, v škole má samé učiteľky,“ odpovedá na častú otázku, či Vojtovi nebude chýbať ženský vzor.
Tolerancia a láska
Holandsko nie je len krajinou tulipánov, syrov a veterných mlynov, ale aj krajinou otvorenej spoločnosti. Ako prvý štát na svete povolili manželstvo gayov a lesbických párov s adopciami.
Peter dnes už s úsmevom spomína na to, ako s malou dušičkou prišli do agentúry pre prisťahovalcov. „Povedali nám, že sme krásna rodina, vitajte v Holandsku, my sme tomu nerozumeli,“ tvrdí a priznáva, že sa zo začiatku báli povedať, že sú dvaja otcovia.
Nie je katolík ako katolík
Podobne to bolo s Vojtovou katolíckou školou. Vyvolávala v nich značné obavy. „V Česku sme najväčším útokom čelili zo strany katolíkov. Jan vravel, že keď prídeme do tej školy, rovno nás prekľajú a pošlú kade ľahšie. Paradoxne prijali nás so slovami, že ako super, že má Vojto dvoch otcov,“ tvrdí. Neskôr začal ich syn navštevovať protestantskú školu. „Majú aj hodinu náboženstva, veľmi sa mi to páči, najmä to, že sú otvorení. Tu fakt funguje: Miluj blížneho svojho,“ zamýšľa sa.
Zákon o manželstvách homosexuálov v Holandsku funguje už 20 rokov. „Aj tu bola najprv veľká diskusia, ktorá trvala sedem rokov. Nikto nerieši, že sme dvaja otcovia. Je to super, že tu môžeme žiť normálny život,“ pochvaľuje si.
Rozumie, že niektorí ľudia v Česku alebo na Slovensku majú iný názor. „Myslím si, že problém je v neznalosti. Ľudia nepoznajú žiaden lesbický alebo gay pár. Keby vedeli, že žijú úplne rovnaký život, že majú rovnaké radosti a starosti, zmenili by názor.“
Náhradnú matku nechceli
Nad náhradnou matkou neuvažovali. Pri „výbere“ dieťaťa mali len jedno kritérium. Aby pred tým nebolo v ústavnej starostlivosti. Tá podľa Petra dieťa poznačí.
Pri adopcii všeobecne platí, že rodičom sa nevyberajú deti, ale deťom vhodní rodičia. „Etnicitu sme neriešili, to urýchlilo proces adopcie. Väčšina ľudí totiž chce dieťa z majoritného obyvateľstva. My si nemyslíme, že dieťa s tmavou pleťou je horšie, než so svetlou,“ hovorí.
Bez neho by bol život iný
Začiatok s Vojtom nebola „láska na prvý pohľad“. „Veľa ľudí hovorí, že ak uvidíte to dieťa, musí preskočiť iskra. Ale tam hrá rolu viac faktorov. Ste nervózny z celého procesu, z toho, čo bude, v miestnosti sú ďalší ľudia, celá situácia je náročná,“ približuje prvé chvíle. „Cestu k sebe sme si našli až po nejakej dobe, ten vzťah sa buduje,“ opisuje. „Viem, že keď bolo u mňa niečo „vau“, rýchlo to skončilo,“ hovorí pobavene. „Všetko chce svoj čas,“ dodáva. „Prvé mesiace boli náročné. Hovoril som si, na čo sme sa na to vôbec dali?“ Zveruje svoje pochybnosti.
„S odstupom času vidím, že z malého ukričaného klbka, ktoré sme si priniesli, rastie sebavedomý človek. Je fascinujúce pozorovať jeho pokroky,“ vyznáva sa.
Pyšný na svojich otcov
To, že je adoptovaný, si začal uvedomovať, keď ho dali do škôlky. „Videl, že pre niektoré deti chodia mamy. Psychológom nám poradil ako postupovať. Vojtovi sme povedali, že exitujú rôzne rodiny, niekto má mamu a otca, niekto má dve maminky a niekto má dvoch otcov, iných zase vychováva babička. V okolí vidíme, že rodiny sú rôzne.“
Vojta je na to, že má práve dvoch otcov, dosť pyšný. „Jeho spolužiaci zo školy vždy pribehnú a hovoria mi: Ty si ten druhý ocko Vojty! V Česku je problém, že deti preberajú názory rodičov, tu je vidieť, že život je multikultúrny. Tu sa nerieši ani farba pleti, ani sexuálna orientácia, žijú tu rôzne národnosti a menšiny,“ vysvetľuje.
Šťastní partneri dodávajú, že otcovstvo je naplnenie ich života a ďalšiu adopciu nevylučujú.
