V starovekom Grécku bola homosexualita akceptovanou súčasťou života. Vzťahy s mladými mužmi sa pripisujú takmer všetkým mužským bohom z Olympu, ale i hrdinom ako Herkules.
Mytológia, zdá sa, len odráža každodenný život v antickom Grécku. Grécka kultúra si vzťahy staršieho a mladšieho muža, ktoré mali výchovný cieľ a neboli proti vôli chlapca, zvyčajne vážila, hoci situácia sa v jednotlivých mestách mohla líšiť.
Théby ako gay friendly mesto
Staroveké Théby boli mimoriadne priateľské k párom rovnakého pohlavia. Mali tomu prispôsobené zvyky aj právo.
Platón ich vo svojom diele Symposion opísal aj spolu s mestom Elis ako mestá, kde takéto zväzky boli prirodzené a normálne, na rozdiel od jeho rodných Atén, kde sú o čosi „komplikovanejšie“.
V Thébach vznikla dokonca armáda, ktorá pozostávala zo 150 mužských párov, ktoré udržiavali homosexuálne zväzky.
Hoci Platón v spomínanom diele hovorí, že: „kto by opustil alebo zradil svojho milovaného, keď nastane nebezpečenstvo?", netreba mať nasadené ružové okuliare. Thébanov v diele očierňuje. Podľa neho Théby žijú ako spoločnosť hlúpych idiotov. Na rozdiel od elegantných a otvorených Aténčanov sú nešikovní v hľadaní správnych slov na zvádzanie.
Armáda milencov
Tristo mužov mocnej thébskej družiny známej aj ako svätý oddiel priviedlo Théby k víťazstvu nad impozantnými Sparťanmi. Jedno z týchto víťazstiev v Leuctres v roku 371 p. n. l. ukončilo dlhú šnúru sparťanskej dominancie a nadvlády. Thébska armáda sa sformovala do zvláštnej formácie, ktorá mala na krídle až 50 radov, a na pravom krídle asi len štyroch mužov za sebou. Behom chvíle bol elitný oddiel sparty rozprášený. Na bojovom poli zahynul aj jeden zo sparťanských kráľov Kleombrotos.
Svätý oddiel bol pravdepodobne založený v roku 378 pred naším letopočtom thébskym veliteľom Gorgidom. V čom spočívala jeho sila? Hlavnou ideou elitného oddielu bola predstava, že muži, ktorí sú si vzájomne romantickými partnermi a správajú k sebe hlboké city, budú výrazne efektívnejšie spoločne bojovať, aby zabránili zraneniu alebo dokonca smrti svojho milovaného.
Išlo o klasickú falangu kopijníkov, čomu zodpovedala aj výzbroj: kopija, krátky meč, kovový štít, bronzová prilbica, hrudníkový pancier a chrániče píšťal. Len pre zaujímavosť, brnenie celkovo vážilo niečo okolo 35 kilogramov.
Tréning pozostával aj z tanca
Vstup do oddielu nebol otvorený len tak pre hocikoho. Gorgidas osobne vybral 300 členov na základe ich športových schopností a vojenských skúseností. Každý pár zodpovedal vtedajšiemu modelu gréckych homosexuálnych vzťahov: starší, dominantný pán a jeho mladší, pasívny partner.
Elitná skupina potrebovala zostať v najlepšej forme pre prípad, že budú povolaní do boja s inváznou armádou, takže keď nebola bezprostredná vojna, vojaci trávili čas prísnym výcvikom. Trénovali dňom a nocou, súťažili medzi sebou aj vo veľkosti svalov. Dostali sa aj na tanečný parket, pretože sa predpokladalo, že vďaka umeniu sa vojaci stanú rozhľadenejšími ľuďmi. Je veľmi pravdepodobné, že trénovali jazdecké schopnosti, pretože Gorgidas bol bývalý jazdecký dôstojník. O presnom veku mužov zo Svätého oddielu nie sú zachované doposiaľ žiadne známe údaje. Historik James G. DeVoto odhaduje, že regrúti boli uvedení ako riadni členovia vo veku 20 až 21 rokov.
Službu pravdepodobne ukončili, keď mali 30 rokov.
K zničeniu a rozpadu Svätého oddielu došlo roku 338 p. n. l. v bitke pri Cheronia, kde bolo 254 mužov zabitých a 46 zranených alebo zajatých. Išlo o drvivú porážku Théb, ktorá viedla k vzniku Korintského spolku pod vedením Filipa II. Macedónskeho roka 337 p. n. l.