Najmilšia dcéra Márie Terézie Mária Kristína spolu so svojou švagrinou Izbelou Bourbónskou spôsobili najväčší lesbický škandál v habsburských dejinách. Denníky vnuka cára Mikuláša I., ruského veľkokniežaťa Konstantina Konstantinoviča Romanova, skrývali obrovské tajomstvo – napriek tomu, že bol otcom deviatich detí, rád chodil do nevestincov, v ktorých ho obšťastňovali muži. To je len malá ukážka toho, čo ťa čaká v najbližších riadkoch.
Filip I. Orleánsky, (1640-1701)
Mladší brat Ľudovíta XIV. (Kráľa Slnko) Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky, známy aj ako Monsieur, bol homosexuál a netajil to. Filip bol od začiatku považovaný za veľmi zvláštnu, originálnu a svojbytnú osobnosť. Už ako malé dieťa si veľmi potrpel na vkusnom a elegantnom oblečení, rád sa krášlil, líčil a pudroval a postupne z neho vyrastal až nápadne jemný a zženštilý chlapec. Povahovo i výzorom bol pravým opakom svojho staršieho brata.
Filip bol prvým mecenášom Molièra a jeho divadelnej spoločnosti. Vďaka jeho podpore sa Molière mohol stretnúť s kráľom, ktorý potom náležite odmenil jeho mimoriadny talent. Filip tiež vlastnil rozsiahle zbierky obrazov, drahokamov a šperkov. Hoci sa na kráľovskom dvore preslávil radom homosexuálnych škandálov, prejavoval aj mimoriadnu zbožnosť a nechýbal na žiadnom kázaní. Dokonca zbieral ružence.
Napriek svojej otvorenej homosexualite bol dvakrát ženatý. Jeho prvou ženou bola Henrietta Anna Stuartová.
Neskôr sa oženil s falckou princeznou Alžbetou Šarlotou, bol otcom piatich detí. Jeho skutočnou láskou bol o tri roky mladší muž - známy právnik Philipe de Lorraine – ich príbeh bol jedna z dejových línii televízneho seriálu Versailles.
Mária Kristína Habsbursko-lotrinská (1742– 1798) a Izabela Bourbonská (1741-1763)
Zo šestnástich detí Márie Terézie toho najviac vieme o synoch Jozefovi II. a Leopoldovi II. a samozrejme o Márii Antoinette. Rakúsko-Uhorská kráľovná však mala pre jednu zo svojich dcér obzvlášť veľkú slabosť.
Maria Kristína sa narodila v deň jej 25 narodenín. Malá Mimi, ako ju prezývali, bola rozmaznávaná nielen matkou, ale slabosť pre ňu mal aj jej otec František. V detstve to bolo temperamentné a svojhlavá dievčatko. Ako jediná sa smela so súhlasom matky vydať z lásky za syna poľského kráľa Alberta Saského. So zväzkom nesúhlasil jej otec, ale po jeho smrti už pôvabnej princeznej v ceste nestálo nič.
Jej milostný život však nebol úplne jednoliaty a je popretkávaný riadnou dávkou pikantérie. Krásna a ušľachtilá Mária Kristína bola údajne homosexuálne alebo bisexuálne orientovaná. Padla si do oka so ženou jej brata, nasledovníka trónu Jozefa II., s dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Izabelou Bourbónskou. Bola rovnako pôvabná ako Mária Kristína – tmavooká, tmavovlasá južanská kráska. Sama Mária Terézia o nej povedala, že je „cnosť a kvalita sama“.
Ich lásku dokazuje to zachovaná korešpondencia medzi urodzenými ženami. V jednom z nich napísala Izabela Márii Kristíne: „Najväčšiu radosť mám, keď Ťa vidím a môžem byť s Tebou. Milujem ťa na zbláznie, kedy som vedela prečo?“
V ďalšom zas napísala: „Hovorí sa, že deň sa začína Bohom. Deň však začínam myslením na svoju lásku, pretože na ňu myslím neprestajne.“
Mimi k Izabele zaiste cítila zakázanú náklonnosť, avšak zo strany budúcej kráľovnej išlo o obrovskú vášnivú lásku. Izabela Márii Kristin úplne prepadla, trávila dni písaním listov, ktoré jej posielala. Svojho muža Jozefa II. príliš nemilovala a muži pre ňu boli len „neužitočné zvieratá".
V milostných listoch dvoch krásnych žien neboli len prejavy lásky, ale aj erotický podtext. Takto chválila Mimi: „krásne ústa, tak zvláštne, vzrušujúco formovaná prsia“. A tiež v liste s pozdravom „bozkávala Máriin anjelský zadoček“.
Princezná Izbaela bola tak zbláznená do Márie Kristíny, že po nej pomenovala svoju dcéru. Lásku dvoch urodzených žien ukončila až smrť jednej z nich. Izabela tesne po pôrode umrela na epidémiu kiahní. Mária Kristína si vzala Alberta Saského a bola mu vernou a milujúcou manželkou až do smrť.
Ľudovít II. Bavorský (1845 – 1886)
Narodil sa v roku 1864 na predmestí Mníchova a ako 18-ročný musel po smrti otca prevziať vládu v Bavorsku. Bol bratrancom rakúskej cisárovnej Alžbety zvanej Sissi, s ktorou ich okrem fyzickej podoby spája tiež tragický osud.
Prischla mu prezývka Šialený či Labutí kráľ. Vlády ho zbavili pre údajnú duševnú poruchu 1. júna 1886, v ten istý deň ho našli utopeného za nejasných okolností v Starnberskom jazere.
Ako píše nemecký germanista a historik Werner Richter v knihe Ľudovít II., kráľ bavorský, napriek neodškriepiteľnému čudáctvu ho nemožno považovať za blázna. Nehovoriac o tom, že „dobroznanie“ o kráľovej duševnej chorobe podpísal von Gudden a ďalší traja psychiatri bez toho, aby panovníka vôbec vyšetrili.
Ľudovít sa nikdy neoženil, hoci sa snažil nájsť svoju kráľovnú. S pribúdajúcimi rokmi dokonca na ženské pokolenie takmer celkom zanevrel, pravdepodobne si totiž stále uvedomoval, že ho priťahuje opačné pohlavie. Napriek tomu, že ženy po ňom túžili a bol veľký fešák, šuškalo sa o jeho homosexualite. Nie sú o nej priame dôkazy, náklonnosť k viacerým mladým mužom, ktorá vyvrcholila „prisvojením“ si mladučkého rakúskeho herca Josefa Kainza niekoľko mesiacov pred svojou smrťou, to naznačuje.
Konstantin Konstantinovič Romanov (1858 -1915)
Bol ruským veľkokniežaťom, vnukom cára Mikuláša I. a pomerne známym básnikom a dramatikom. Písal pod pseudonymom KR (iniciály krstného mena a priezviska). Bol tiež patrónom umenia a dobrým amatérskym klaviristom.
Veľkoknieža Konštantín sa oženil v roku 1884 v Petrohrade s princeznou Alžbetou Sasko-Altenburskou, svojou sesternicou z druhého kolena. Konštantín bol podľa všetkého svojej manželke a deťom oddaný a milujúci otec, aj keď jeho posmrtne uverejnenej denníky ukázali, že tajne vyhľadával mužskú spoločnosť.
Prvé homosexuálne skúsenosti okúsil v cisárskych gardách. Veľkovojvoda však vynaložil veľké úsilie na potlačenie svojich pocitov. KR vo svojom denníku tvrdil, že v rokoch 1893 až 1899 sa držal bokom od toho, čo nazýval svojim „hlavným hriechom“. Napriek tomu, že sa KR narodilo siedme dieťa, stal sa pravidelným návštevníkom niekoľkých mužských nevestincov v Petrohrade. V roku 1904 si do svojho denníka zapísal, že „nariadil svojmu furmanovi ..., aby išiel, a pokračoval pešo okolo kúpeľného domu. Chcel som ísť rovno ... Ale bez toho, aby som sa dostal k mostu. Otočil som sa a vošiel. A tak som sa opäť bez väčšieho boja vzdal svojim skazeným sklonom. "
Juraj, vojvoda z Kentu (1902-1942)
Bol to pekný, temperamentný mladší brat kráľov Edwarda VIII. a Juraja VI. Nazvime ho princom, o ktorom si nikdy nepočul. Ako piaty v poradí na trón nikdy nepocítil tlak, že by musel dodržiavať prísne kráľovské protokoly. Dňa 12. októbra 1934, krátko pred sobášom so svojou druhou sesternicou, gréckou princeznou Marinou, dostal titul vojvoda z Kentu. Pár mal tri deti: Edwarda, Alexandru a Michaela. Pod dokonalou fasádou však žil úplne iný život.
V Británii sa šírili chýry, že mal pomery s hudobnou hviezdou Jessie Matthewsom, spisovateľkou Cecil Roberts, a anglickým hudobným skladateľom, spevákom, hercom a dramatikom Noëlom Cowardom.
Taliansky kráľ Umberto II. (1904-1983)
Na posledného talianskeho kráľa číhala homofóbna talianska tlač, keďže sa ho fašistická vláda snažila „zdiskreditovať“ ako vládcu. Bol nešťastne ženatý s belgickou kráľovnou Máriou-José, s ktorou mal štyri deti. Medzi jeho milencov – o ktorých mal Mussolini údajne dokumentáciu - patrili taliansky scenárista Luchino Visconti a francúzsky herec Jean Marais. Po hlasovaní talianskej verejnosti o zrušení monarchie vládol iba 34 dní.
Lord Ivar Mountbatten (1963)
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
So svojim manželom Jamesom Coyleom sa Mountbatten stal prvým členom britskej kráľovskej rodiny, ktorý sa ukázal ako otvorene gay, keď oznámil, že chodí s Coylom. Títo dvaja sa vzali v roku 2018 po rozvode Mountbattena s manželkou Lady Penny, s ktorou má tri dcéry. Veľký, veľký, pravnuk kráľovnej Viktórie a prasynovec grófa Mountbattena z Barmy, je kráľovnin bratranec.