Otázku HN Science na to, prečo niektorí ľudia veria, že naša Zem je plochá a prečo sa určite mýlia, vysvetlil RNDr. Peter Vajda PhD. z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied:
V podstate sú dve skupiny ľudí, ktorí sú náchylní veriť domnienke o plochej Zemi. Tou prvou sú tí, ktorí na to majú náboženské dôvody.
Sú kresťania, ktorí sú presvedčení, že Biblia učí o plochej Zemi. Keďže Písmo je pre nich záväznou autoritou pre ich vieru, tak veria, že Zem je plochá, čo potom pre nich znamená, že súčasné vedecké poznanie o slnečnej sústave a o tvare Zeme je nepravdivé.
Biblia nie je v rozpore s empirickou vedou
Takýchto ľudí môžem ubezpečiť, že Biblia (Písmo, Božie slovo) nikdy nie je v rozpore s empirickou vedou. Empirická veda je veda, ktorá pracuje s pozorovaniami a meraniami opakovane pozorovateľných javov a procesov, a s experimentmi. Poznanie vybudované na báze empírie je overiteľné.
Z pohľadu kresťanskej viery je Boh Stvoriteľom, ktorý stvoril celú realitu tohto sveta a vložil do jej fungovania poriadok vo forme prírodných zákonov, ktoré sú prístupné vedeckému poznávaniu. Bez tohto poriadku, bez platnosti týchto prírodných zákonov, by svet ani nebol empiricky poznateľný.
To je dôvod, prečo je tvorstvo empiricky pravdivo poznateľné a prečo empirické poznanie nikdy nie je principiálne v rozpore s Písmom. Viac o empírii v otázke tvaru Zeme si povieme nižšie.
Tou druhou skupinou ľudí sú ľudia, ktorí si jednoducho zamilovali konšpiračné teórie a osvojili si postoj, že majoritná mienka či štát so svojimi inštitúciami cielene verejnosť zavádza.
Zo skúsenosti s rozhovormi s takýmito ľuďmi mám pocit, že viac ako pravdu milujú jednoducho byť v opozícii voči majoritnej mienke a neustále proti niečomu mediálne bojovať.
Južný pól ako bod podľa nich neexistuje
Poďme sa ale namiesto pocitov a analyzovania príčin presvedčenia o plochej Zemi pozrieť na samotné empirické fakty. Dajme najprv hypotéze o plochej Zemi šancu a preverme túto hypotézu empiricky.
Medzi zástancami tejto hypotézy je väčšinovo prijímaný model plochej Zeme nasledovný: Zem je plochý disk o priemere rádovo 10-tisíc kilometrov (ťažko nájsť oficiálny údaj).
Nad týmto diskom obiehajú Slnko a Mesiac po kruhovej dráhe vo výške 4800 kilometrov. Slnko má v priemere veľkosť 52 kilometrov a je to bodový žiarič.
Hviezdy sú na klenbe vo výške 5 000 kilometrov. Severný pól je v strede disku. Južný pól ako bod neexistuje, namiesto neho existuje kružnica, obvod disku.
Antarktída ako kontinent neexistuje, na obvode disku je údajne nepreniknuteľná hradba ľadu a nikto sa nemôže presvedčiť, čo za ňou je.
Nedali by sa vysvetliť zatmenia
Poďme sa najprv pozrieť na empirické pozorovania, ktoré dokáže spraviť bežný laik a nevyžadujú si vedecké vzdelanie. Striedanie noci a dňa je empiricky pozorovateľné deň čo deň.
Model plochej Zeme si vyžaduje, aby Slnko bolo bodovým žiaričom a vyžarovalo len kužeľ svetla, v ktorom je na povrchu plochej Zeme deň, a mimo ktorého je noc.
K takému modelu Slnka však model plochej Zeme neponúka žiadnu empirickú fyziku. Navyše, vyrába to neprekonateľný problém: nedajú sa vysvetliť fázy Mesiaca (spln, nov, štvrťka) a nedajú sa vysvetliť zatmenia Mesiaca a Slnka.
Tak, ako dokážeme pomocou laserových zariadení merať vzdialenosti v interiéri bytu, na stavbe, či v zememeračstve a geodézii, dokážeme empiricky zmerať pomocou laseru (Lunar Laser Ranging) aj vzdialenosť Zeme a Mesiaca. Výsledkom merania je 385-tisíc kilometrov a nie 4 800 kilometrov.
Východ a západ Slnka je denno-dennou skúsenosťou každého človeka. Slnko ráno vychádza spoza obzoru a večer zapadá za obzor. V modeli plochej Zeme sa však k obzoru ani len nepriblíži.
Západ Slnka vyzerá tak, že Slnko jednoducho zhasne pomerne vysoko nad obzorom (zhruba 26 uhlových stupňov). Východ zase vyzerá tak, že Slnko sa rozsvieti vysoko nad obzorom. Samotné toto jediné empirické pozorovanie vyvracia hypotézu o plochej Zemi. Môže si ho overiť aj dieťa.
Vidíme iné hviezdy ako Argentínčania
Pozorovanie hviezd je dostupné každému človeku. V modeli plochej Zeme musí vidieť pozorovateľ kdekoľvek na plochej Zemi tie isté hviezdy, a pritom všetky hviezdy.
Vzniká však pálčivá otázka: ktoré? Pretože z vlastnej skúsenosti vieme, že Európan vidí iné hviezdy ako Argentínčan či Juhoafričan.
Teda predpoveď modelu plochej Zeme o tom, ako bude vyzerať pozorovateľná hviezdna obloha, sú v rozpore so samotným pozorovaním.
Pohyb hviezd na nočnej oblohe je ďalším pozorovaním, ktoré si môže overiť bežný laik. V modeli plochej Zeme vidí pozorovateľ kdekoľvek na plochej Zemi tie isté hviezdy, ako sme už spomenuli.
No nielen to. Všetky hviezdy musia krúžiť na nočnej oblohe v jednom a tom istom smere a pritom žiadna z hviezd nezapadá za obzor ani nevychádza spoza obzoru. Naše pozorovania nočnej oblohy sú však v príkrom rozpore s touto predikciou modelu plochej Zeme.
Absurdnosť o hviezde Sigma Octantis
V súlade s predikciou modelu sférickej Zeme vidí pozorovateľ na severnej pologuli hviezdy severnej oblohy, ktoré počas noci krúžia okolo Polárky proti smeru hodinových ručičiek.
Pozorovateľ na južnej pologuli vidí iné hviezdy, hviezdy južnej oblohy, ktoré krúžia okolo hviezdy Sigma Octantis v smere chodu hodinových ručičiek.
S výnimkou pozorovateľa na severnom a južnom zemepisnom póle, pre pozorovateľa kdekoľvek inde niektoré hviezdy vychádzajú spoza obzoru a zapadajú za obzor, pod uhlom, ktorý závisí od zemepisnej šírky pozorovateľa. Na rovníku je to kolmo na obzor. Samotné toto pozorovanie vyvracia hypotézu o plochej Zemi.
V súvislosti s pozorovanými hviezdami severnej a južnej oblohy vytvára model plochej Zeme neriešiteľný a absurdný problém: Kde sa nachádza hviezda Sigma Octantis? Nachádza sa naraz všade na obzore na obvode plochej Zeme? Je to svietiaca kružnica?
Otázka hviezd blízko južného pólu predstavuje pre model plochej Zeme kolaps logiky a zdravého rozumu a intelektuálnu samovraždu.
Lož o Antarktíde
Čerešničkou na torte je otázka Antarktídy ako kontinentu v modeli plochej Zeme. Na Antarktíde sa robí množstvo vedeckého výskumu, sú tam výskumné stanice a observatóriá, lietajú tam komerčné lety, cestujú tam polárnici na expedície a extrémni športovci zašportovať si.
Všetko toto je podľa zástancov modelu plochej Zeme obyčajná lož. Namiesto toho, aby si kúpili letenku, ktorá je pomerne drahá, išli na Antarktídu presvedčiť sa sami, neostáva im nič iné len tvrdiť, že na obvode plochej Zeme je nepreniknuteľná hradba ľadu.
Alebo prípadne to, že celý tento obvod stráži armáda, aby sa o tom nikto nemohol presvedčiť sám, a aby tento strašný podvod spáchaný na celom ľudstve ohľadom tvaru Zeme nebol odhalený. Nuž čo na to povedať?
Mohli by sme ešte dlho hovoriť o pozorovaniach magnetického a gravitačného poľa Zeme, o prílive a odlive (slapoch), o vzdialenosti Slnka a o slnečnej fyzike.
Takisto o technológii pre určovanie polohy GNSS (GPS), ktorú má dnes človek bežne dostupnú v mobile, o satelitnej geodézii, o priamom pozorovaní tvaru Zeme astronautmi na obežnej dráhe Mesiaca a podobne.
Vo svetle vyššie uvedených argumentov zrozumiteľných bežnému laikovi by to snáď už ani nemalo byť potrebné.
