Presne to sa stalo aj v prípade francúzskej aplikácie Wizz, ktorú mnohí začali označovať aj ako „Tinder pre deti“, upozorňuje portál Futurism. A hoci samotná firma tvrdí, že ide o bezpečný priestor na zoznamovanie rovesníkov a spontánne online chatovanie „v bezpečnom prostredí“, realita je podľa viacerých vyšetrovaní oveľa temnejšia.
Wizz funguje na princípe dobre známeho „swipe“, aký bežne používajú zoznamky pre dospelých. Tým zásadným rozdielom však je, že táto aplikácia cieli na používateľov už od 13 rokov! Práve to z nej robí mimoriadne citlivý nástroj, a to najmä v čase, keď odborníci upozorňujú na alarmujúci nárast online predátorov.
Hoci má aplikácia oficiálne spájať iba tínedžerov rovnakého veku, v praxi sa podľa médií stala miestom, kde sa dospelí vydávajú za deti a vyhľadávajú obete.
Algoritmy zlyhávajú
Spoločnosť sa bráni tým, že používa pokročilé algoritmy umelej inteligencie na overovanie veku. Skúsenosti z praxe však hovoria niečo celkom iné. Objavili sa prípady, keď sa dospelí muži bez problémov zaregistrovali ako tínedžeri, a následne došlo k sexuálnemu zneužívaniu, upozorňuje The Hill.
Jeden z najviac šokujúcich prípadov sa odohral na Havaji, kde 11-ročné dievča uviedlo, že sa s páchateľom zoznámilo práve cez Wizz. Často ide pritom podobný, opakujúci sa scenár: falošné profily, nepravdivý vek a tragické následky...
Po tom, čo firma spochybňovala medializované obvinenia, novinári sa rozhodli systém otestovať. Dopadlo to presne tak, ako by sme mohli očakávať: 28-ročný dospelý sa bez problémov zaregistroval ako 16-ročný používateľ. Pre kritikov to bol jasný dôkaz, že bezpečnostné opatrenia nefungujú tak, ako aplikácia deklaruje.
Tlak rastie a politici vo svete reagujú
Aplikácia sa dostala pod drobnohľad médií aj spotrebiteľských organizácií. Na istý čas zmizla z online obchodov, no neskôr sa vrátila s prísľubom „zlepšených bezpečnostných mechanizmov“.
Medzitým sa do celej kauzy zapojila aj politika. V Spojených štátoch sa nezvyčajne spojili republikáni aj demokrati s cieľom presadiť Zákon o bezpečnosti detí na internete. Ten by technologickým platformám uložil takzvanú povinnosť starostlivosti, a teda zodpovednosť za to, aby ich produkty aktívne neohrozovali mladých používateľov. V praxi by to znamenalo asi toľko, že firmy by museli regulačným orgánom preukázať, že ich aplikácie sú bezpečné ešte predtým, než ich sprístupnia deťom a tínedžerom.
Odborníci upozorňujú na to, že technologický sektor je dnes jedným z mála odvetví, ktoré sa stále vyhýba jasne definovanej právnej zodpovednosti za škody spôsobené používaním svojich produktov. Potvrdzuje to aj prípad aplikácie Wizz, ktorý predostrel jednu zásadnú otázku: má byť umožnené experimentovať s detským publikom v mene inovácií? Kritici bijú na poplach, že hranica bola už dávno prekročená a že bezpečnosť maloletých v žiadnom prípade nemôže byť vedľajším efektom technologického vývoja.