Sociálne siete zaplavili videá, v ktorých postavy v džínsových vestách alebo s účesmi z prelomu tisícročí rozprávajú o „časoch bez chatu a lajkov“, píše portál Antiyoutuber. Tvorcovia využívajú nástroje ako Midjourney či DaVinci Resolve a výsledkom sú zábery, ktoré na prvý pohľad vyzerajú autenticky. „Žiadne chaty, žiadne správy, len príbehy pri ohni až do rána,“ hovorí napríklad mladík vo videu, ktoré zdieľal tvorca vystupujúci ako Nostalgia Cat.
Účet Purest Nostalgia má viac ako 775-tisíc sledovateľov a jeho autor Josh Crowe získava desiatky tisíc nových fanúšikov mesačne. „Som zameraný iba na to, aby som priniesol pozitívnu náladu,“ povedal Crowe, ktorý používa zmes „reálnych referenčných záberov, obnovených a znovu vytvorených pomocou umelej inteligencie“ a čistý prompt engineering. Podobne rýchlo rastie aj projekt Maximal Nostalgia.
Dokonalá minulosť, ktorá nikdy neexistovala
Popularita týchto videí však vyvoláva otázky. „Umelá inteligencia je úžasný nástroj na zobrazenie reality, ktorá nikdy nebola,“ varuje právnik a youtuber Richard Hoeg. Priznal, že aj keď osemdesiate roky nikdy neidealizoval, „nerealita umelej inteligencie“ v ňom aj tak vyvolala nostalgiu.
Podľa kritikov hrozí, že mladí diváci bez skúsenosti s deväťdesiatkami ľahko podľahnú ilúzii a začnú veriť v neexistujúcu minulosť.
Psychológ Clay Routledge však tvrdí, že nárast nostalgie je prirodzený. „Keď sa ľudia cítia úzkostne a neisto ohľadom budúcnosti, prirodzene sa obracajú k minulosti po útechu a usmernenie,“ vysvetlil. Umelá inteligencia im teraz ponúka dokonale vyleštenú verziu „starých dobrých čias“ – lenže ide o svet, ktorý nikdy neexistoval.