Pre Kentacké jaskynné vojny položil vlastný život
Vieš si predstaviť, že ostaneš uväznený v malom priestore, počuješ ľudí, ktorí sa snažia vyslobodiť ťa, nedarí sa im to, a ty napokon po sedemnástich dňoch zomieraš?
Ako uvádza portál BBC tento muž zomrel jednou z najtrýznivejších smrtí, aké si vieme predstaviť. V roku 1925 sa Floyd Collins, ktorý pracoval ako jaskynný prieskumník snažil objaviť jaskynný systém, ktorý by neskôr bol veľkým lákadlom nielen pre speleológov ale najmä pre turistov.
Názvom "Kentacké jaskynné vojny" sa označuje obdobie, ktoré sa odohrávalo začiatkom 20. storočia. Vyznačovalo sa nekompromisným súťažením o nájdenie novej turistickej atrakcie. Práve Floyd Collins objavil Veľkú krištáľovú jaskyňu, ktorá však na jeho škodu bola príliš ďaleko na to, aby sa pre turistov stala dostatočne atraktívna.
Zomieral v tme, mraze a len kúsok od vchodu do jaskyne
Collins neváhal a rozhodol sa otvoriť jaskyňu na pozemku farmára, ktorý žil v jej blízkosti. Lokalita v skutku prilákala množstvo turistov. Ku koncu januára 1925 však došlo k tragédii, keď skúsený prieskumník vošiel do jaskyne a snažil sa vytvoriť lepší vchod do úzkeho systému chodieb. Niektoré pritom neboli vyššie ako deväť centimetrov.
Niektoré miesta boli natoľko úzke, že sa Collins musel pretlačiť po bruchu a na cestu si svietil len petrolejovou lampou. Tá mu však osvetľovala len cestu nadol. Keď mu začalo dochádzať palivo, uvedomil si, že sa musí čo najskôr dostať von. Nečakal však, že uviazne v malej chodbe. Nešťastnou náhodou pustil svoju lampu, ktorá ihneď zhasla. Collins sa však rozhodol ísť ďalej, no po tom čo stúpil na nestabilnú časť jaskyne, noha sa mu zakliesnila pod mohutnou skalou a už nemal šancu dostať sa von, pričom východ z jaskyne bol vzdialený len 150 metrov.
Na druhý deň po Collinsovi začali pátrať miestni obyvatelia, ktorí ho nakoniec objavili v Pieskovej jaskyni. Rozbehla sa rozsiahla záchranná akcia, no nedarilo sa im dostať ho von. Prišli až k nemu, vyskúšali všetky možné pokusy aby ho vytiahli ale neustále sa stretávali s neúspechom. Viacero ľudí naraz ho ťahalo prostredníctvom lana, no to ho ešte väčšmi zranilo a balvan sa ani nepohol. Záchranári preto usúdili, že lepším riešením bude vykopať ho.
Už nemal ani štipku nádeje
Ako sa asi musel Floyd Collins cítiť, keď pri zmysloch čakal na vlastnú smrť? Nádej na vyslobodenie všetci stratili 4. februára, keď sa v dôsledku topiaceho sa ľadu zrútil jaskynný priechod a dostať sa ku Collinsovi bolo prakticky nemožné.
Tisíce ľudí sa chodilo pozerať na záchranné akcie a pritom sa hriali pri ohni, ktorý v noci zapaľovali. To určite topiacemu sa ľadu nepomáhalo.
O niekoľko dní, 16. februára sa záchranárom podarilo dostať sa až ku Collinsovi, no ten už bol mŕtvy. Znalci odhadli, že zomrel pred troma dňami.
Telo Floyda Collinsa dostal z jaskyne až 23. apríla jeho brat Homer a niekoľko priateľov. Homer trval na tom, že ho v Piesočnej jaskyni nemôžu nechať.
