David Herbert Lawrence – Milenec Lady Chatterleyovej
Ide o jednu z najviac zakázaných kníh v Spojenom kráľovstve, no aj tak za rok predali viac ako dva milióny výtlačkov. V tom čase predbehla dokonca aj Bibliu. Pred viac než 90 rokmi však bola na zozname zakázaných kníh. V tom čase bola vraj príliš obscénna, vo viktoriánskom Anglicku ju označili ako nemravnú a pornografickú literatúru. V plnom znení tak vyšla až 30 rokov po autorovej smrti.
Aldous Huxley – Prekrásny nový svet
Tento román z roku 1932 zakázali v Írsku, krátko po jeho vydaní. Obsahuje totiž rôzne kontroverzné témy, ktoré boli v tom čase neprijateľné - ako sexuálnu promiskuitu, užívanie drog či samovraždu. Problém predstavovala aj v Kalifornii. Na školách žiakov učili sexuálnej zdržanlivosti, takže sa k nej mladí prakticky nemohli dostať. Podľa autorít boli hlavné postavy v rozpore s ich osnovami.
Vladimir Nabokov – Lolita
V 60. rokoch toto dielo spôsobilo škandál, mnohí sa o ňom vyjadrovali ako o pornografii. Nepovolili ho ani o niekoľko rokov neskôr, dokonca zakázali vysielanie aj dvoch jeho filmových spracovaní. „Isté kompozičné postupy z úvodu Lolity (napríklad Humbertov denník) vnukli podaktorým z jej prvých čitateľov mylnú predstavu, že pôjde o obscénnu knihu. Očakávali narastajúcu sériu erotických výjavov, keď prestali, prestali čítať aj oni a cítili sa zunovaní a oklamaní,“ uviedol autor po tom, čo jeho dielo zakázali. Lolitu si ľudia nemohli prečítať v krajinách ako Francúzsko, USA, Anglicko, Kanada, Nový Zéland či Juhoafrická republika. Neskôr zákaz zrušili, takže sa k nej čitatelia voľne dostali.
George Orwell – 1984
Hádam najslávnejšia kniha o kritike diktatúry nebola jediným Orwellovým románom, ktorý zakázali. Okrem diela 1984, sa nemohla čítať ani Zvieracia farma. Píše tu totiž o všadeprítomnej vláde, ktorá vysáva život zo svojich občanov. Postava menom Winston Smith má zabezpečiť úpravu článkov v novinách tak, aby vyhovovali predstavám vládnej strany a aby opisovali jej vodcu iba v pozitívnom svetle. Zakázali ju najmä v komunistických krajinách, keďže sa autor o komunizme vyjadroval ako režime, ktorý mení ľudstvo a históriu. V mnohých štátoch jej vydania dokonca pálili.
Salman Rushdie – Satanské verše
Dielo vykresľuje spôsoby medzi rozdielom vnímania rôznych kultúr, najmä moslimskej mystiky a západného racionalizmu. Autora zaň dokonca odsúdili na trest smrti, pretože v Satanských veršoch autor uráža islam. Obsahuje napríklad posmešnú skomoleninu mena hlavného islamského proroka Mohameda či prostitútky, ktoré sa volali rovnako ako prorokove manželky. Kvôli vyhrážkam sa autor dlhé roky ukrýval. Pred niekoľkými rokmi tiež najvyšší vodca Iránu Alí Chameneí vypísal finančnú odmenu za Rushdieho hlavu. Šialené.
George Orwell – Zvieracia farma
Ani ďalší román z pera Georga Orwella sa nevyhol kritike. Autorovi ju nechceli vydať hneď v niekoľkých štátoch, aj napriek tomu, že išlo iba o bájku. Zvieracia farma však nepriamo útočila na politický režim - vystupovali tu zvieratá s ľudskými vlastnosťami, ktoré sa vzbúrili proti svojmu farmárovi. Išlo o skrytú kritiku totality, diktatúry a Stalina. Nečudo, že ju v Sovietskom zväze zakázali.
Stephen Chbosky – Charlieho malé tajomstvá
Intímny príbeh o dospievaní, rodinných drámach a nových priateľstvách zakázali na rôznych školách v USA. Mnohí rodičia sa napríklad sťažovali na "nabádanie na homosexuálnu orientáciu", masturbáciu či požívanie alkoholu a drog. Vraj má dielo na ich dospievajúce deti negatívny vplyv, takže ju vyradili zo zoznamu povinnej literatúry.
Radclyffe Hall – Studňa osamelosti
Román anglickej spisovateľky považujú za jedno z najvýznamnejších diel lesbickej literatúry. Sčasti autobiografické dielo preložili do jedenástich jazykov, no aj tak sa v dobe vydania (1928) stretla s poburujúcimi reakciami. Pre jej údajnú obscénnosť sa ňou vraj zaoberali súdy. Zaujímavosťou je, že autorka bola hlboko veriacou, napriek tomu sa s niektorými názormi cirkvi nestotožňovala. Toto presvedčenie premietla aj do knihy, kde sa hlavná hrdinka modlí za všetkých homosexuálov.
Harper Lee – Ako zabiť vtáčika
Táto kniha vyšla v roku 1960 a zaraďujeme ju medzi skutočnú klasiku modernej americkej literatúry, pričom sa zaoberá komplexnými témami spravodlivosti a súcitu. V mnohých štátoch USA ju však zakázali najmä kvôli témam o znásilnení či rasovej nerovnosti. Nemohla sa tak čítať na školách a tiež ju odstránili ju z rôznych knižníc, pretože jej obsah považovali autority za nežiaduci či nemorálny. Dnes je už našťastie dostupná takmer všade.
