Zatvorené divadlá, zrušené koncerty, na neurčito odložené podujatia. Aj toto bola ešte nedávna realita. Veľká kritika sa vzniesla aj na vládu, konkrétne ministerku kultúry Natáliu Milanovú. Pomoc, akú predstavila a poskytla, nepovažujú členovia kultúrnej obce za dostatočnú. Umelci sú však umelcami pre svoju kreativitu a preto mnohí z nich našli spôsob, ako sa umeniu venovať aj online.
Záujem stúpol
Hoci sa pandémia odzrkadľuje aj v ekonomike, záujem o výtvarníkove obrazy sa začal za posledné mesiace citeľne zvyšovať. Stano si to nevedel vysvetliť. A nebol sám. „Odpoveďou je podľa mňa aj to, že ľudia túžia mať umenie blízko seba. Najmä v období homeofficov, ho chcú mať na dosah, chcú si skrášliť príbytky a prostredie v ktorom žijú. Je to zaujímavý fenomén, ktorý je obrovským paradoxom, no veľmi sa z toho mnoho umelcov teší, vrátane mňa,“ priznáva Stano.
Neutrpela ani jeho tvorivosť. Naďalej intenzívne maľoval nové diela. Inšpiráciu vnímal všade okolo seba. Chodieval na prechádzky do blízkeho lesa, bol v prírode, trávil čas na záhrade. Počas tohto obdobia bolo práve umenie, tvorba a príroda niečo, čo mu dodávalo energiu a chuť žiť. „Dá sa povedať, že aj keď bolo všetko navôkol zatvorené, ja som bol a som stále vnútorne otvorený a slobodný,“ dodáva.
Na spoluprácu ho oslovil Lukáš Kimlička
Hovorí sa, že akú energiu vyžarujeme, takú si aj privolávame. V tomto prípade to bude asi pravda, pretože Stano, konkrétne jeden z jeho obrazov, si svojou energiou privolal pozornosť známeho módneho fotografa – Lukáša Kimličku. Ten investoval a Stanov obraz si kúpil do nového bytu. Stanova tvorba a jeho osobnosť ho zaujala natoľko, aby uňho nafotil módnu kolekciu jednej značky. „Estetika módy, mojich obrazov a Lukášovho štýlu napokon zapadli hravo do seba a myslím, že vznikla jedna kvalitná a harmonická spolupráca,“ hovorí Stano. „Zbožňujem, keď je umenie interdisciplinárne a má presahy do iných médií, fotografie, módy, architektúry. Obohacujú sa tým možnosti umenia, je zrazu bohatšie a košatejšie, aj preto som otvorený takýmto kolaboráciám,“ dodáva.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Pýtali sme sa, nakoľko táto spolupráca ovplyvnila záujem o jeho tvorbu. Pre portál Brainee prezradil, že záujem citeľne stúpol. „Každý týždeň mi napíše pár ľudí so záujmom kúpiť si obraz, či prísť ku mne na návštevu do ateliéru a prezrieť si moju tvorbu naživo. Je to pre mňa veľká česť a som za to nesmierne vďačný. Vždy keď nejaký obraz predám, teším sa že bude žiť akoby novým životom v inom prostredí s ďalšími ľuďmi.“
Zápas s dysgrafiou a dyslexiou
So spomínanými dysfunkciami žije umelec od detstva. Zatiaľ čo si iné deti kreslili ceruzkou a pravítkom do zošita krásne rovné okraje, tie jeho sa s pochvalou učiteľky nestretli. Prirodzene to ovplyvnilo aj jeho nasledujúce štúdium a tvorbu. Ako najvýraznejší moment spomína obdobie, kedy písal bakalársku prácu. Keďže mal problém porozumieť bežným písmenám, vytvoril si vlastné.
„Klasické písmo som začal zjednodušovať a minimalizovať jeho formu až z neho vznikla čistá línia. Túto líniu som začal kresebne kopírovať a množiť a postupom času z toho vznikli akési zápisky, resp. denníkové kresby,“ vysvetľuje. Namiesto bežného písma teda písal rovnými čiarami a sústavným opakovaním daného pohybu sa z toho v určitom momente stala kontemplácia, počas ktorej sa dokázal sústrediť na prítomný okamih. Spomínaná čistá línia sa potom stala súčasťou jeho tvorby. „Tento kresebný princíp má na mňa dodnes obrovský pozitívny vplyv a kladný prínos v mojom duchovnom živote.“