Novozvolený starosta obce Žehra mal cestu k úradu viac než komplikovanú. Vo vypätých situáciach sa dokonca musel skrývať v lese. Kvôli bezpečnosti si prenajíma ochranku. Informáciu ešte 1. novembra priniesla redakcia dnes24, opisovala udalosti, ktoré sa diali po voľbách v Žehre. Rozdiel medzi protikandidátmi Jozefom Mižigárom a Mariánom Mižigárom bol len 33 hlasov. V obci vtedy vypukli nepokoje a hromadná bitka.
S oficiálnym starostom obce Jozefom Mižigárom sme sa spojili telefonicky a pýtali sa ho na aktuálnu situáciu ako aj na stav, v akom sa konflikty teraz nachádzajú.
Pre pochopenie kontextu nás starosta oboznámil s dlhoročným konfliktom dvoch znepriatelených rodín (ktoré sa voči sebe postavili aj v bitke o starostovské kreslo). Napätie medzi nimi trvá už cez tridsať rokov. Jozef si ich pamätá ešte v ich úplných začiatkoch, vtedy mal ešte len sedem rokov. Rozbuškou zvady pre obe rodiny bola nezhoda, kto bude v obci šéfovať: Jozefova rodina sa postavila za neróma a druhá vetva zase za Róma.
Sľub zložil dvakrát
Posledné regionálne voľby však boli opäť búrlivé. S výsledkom boli nespokojní ľudia, pričom, ako sa vyjadril sám starosta, viacerí prišli z Anglicka len preto, aby mohli voliť. Po voľbách sa vrátili späť do zahraničia. Pred tým sa mu však vyhrážali smrťou a Jozef bol nútený podať trestné oznámenia. „Vyhrážali sa mi, že sa nedožijem sľubu. Hovorili, že skôr budem mŕtvy, než zložím sľub.“ Zároveň mu bránili aj v preberaní funkcie - bývalý starosta mu odmietol odovzdať insígnie. „Mal som aj informáciu, že obecný úrad mal byť v čase ustanovujúcej schôdze uzavretý. Ja som ich však zaskočil tým, že som týždeň pred tým u notára zložil sľub.“ V prípade, ak by novozvolený starosta nezložil svoj sľub do tridsiatich dní, ako ustanovuje zákon, jeho mandát by bol neplatný.
Svoj sľub však Jozef zložil aj oficiálne na úrade. Avšak pred tým, než ceremónia vôbec začala, nechal na úrade vymeniť zámky, aby nedošlo k situácii, že by ho neprajníci vymkli. „Chcem svoju prácu robiť tak ako mám, nechcem, aby mi takéto veci bránili vo vykonávaní funkcie.“
Musel utiecť do lesa
Ako sa konflikt stupňoval, Jozef sa bál o vlastné bezpečie, a preto sa načas skrýval v lese pred neprajníkmi. „Marián pochádza z rovnakej rodiny ako ja a mal veľkú podporu. Neboli spokojní s tým, že som vyhral. V rómskej kultúre je to tak, keď niečo nevyjde, chcú to riešiť násilným spôsobom.“
Jozef je však s výsledkom volieb spokojný a ohľadne celej veci má čisté svedomie. „Nijakým spôsobom som sa nepričinil k tomu, aby som niekomu ublížil.“
Kríza zažehnaná
Od konfliktu uplynul už mesiac a starosta aktuálnu situáciu zhodnotil pozitívne. Vyzerá to tak, že je tu už pokoj. Už tu nie sú tí, čo sa mi vyhrážali. Odišli naspäť do Anglicka. Stále sa však bojí o svoju bezpečnosť a aj napriek tomu, že mu polícia sľúbila v tejto veci ochranu, stavil na istotu a najal si aj vlastnú ochranku. „Nemohol som to nechať tak po tom, čo sa mi vyhrážali. Nechcem, aby do úradu púšťali ľudí s nebezpečnými predmetmi alebo zbraňami.“
Vždy ochotný pomôcť
Dôvod, prečo vôbec Jozef vstupoval do kumunálnej politiky bol, že ho o to požiadali samotní ľudia. Dvanásť rokov sa totiž venoval sociálnej práci ako terénny pracovník. S miestnymi si za ten čas vybudoval pevné a priateľské vzťahy. Pomáhal im riešiť exekúcie, bankroty či hľadanie zamestnania. „Ľudia ma rešpektujú a poznajú, preto som starostom.“
A čo sa rešpektu týka, získava si ho aj symbolicky, napríklad stoličkou, ktorá nápadne pripomína kráľovský trón - práve tá upútala - mimo konflikt, ktorý sa v dedine stal - veľkú pozornosť. „Je to naša tradícia. Aj v dome máme takéto stoličky v byte. Dal som si ju priniesť preto, lebo vyjadruje rešpekt.“
