Pod výzvu sa podpísali mimo iných aj Anton Chromík, ktorý je tvárou Aliancie za rodinu a iniciátorom referenda za rodinu z roku 2015. Spolu s niektorými ďalšími zo signatárov výzvy už dlhodobo vystupuje proti LGBTI+ ľuďom a útočí na ich práva.
Lucia plaváková je mestskou poslankyňou, advokátkou, ľudskoprávnou aktivistkou, členkou predsedníctva strany Progresívne Slovensko, venuje sa právam LGBTI+ ľudí a je taktiež matkou. Spoluzakladala občianske združenie Dúhové rodiny, ktorého aktivity „prispievajú k rovnosti, bezpečiu a prijatiu v spoločnosti pre existujúce alebo budúce dúhové rodiny žijúce na Slovensku.“ Jednou z motivácií, pre ktoré o. z. založila bol aj fakt, že aj ona sama so svojou partnerkou spolutvorí dúhovú rodinu. Lucia poskytuje taktiež bezplatné právne poradenstvo v inPoradni - tá poskytuje aj sociálne a psychologické poradenstvo pre LGBTI+ ľudí.
V rozhovore s političkou sa dozvieš, aký názor má na výzvu kresťanských organizácií, aký vplyv by mala na práva trans ľudí a aký má už teraz na ich duševné zdravie, ale tiež aj či bude mať v tejto veci vplyv potencionálne nová predsedníčka alebo predseda Zdravotníckeho výboru NR SR.
Minulý štvrtok bola premiérovi Eduardovi Hegerovi adresovaná výzva od predstaviteľov desiatok kresťanských organizácií, aby zastavil dlhodobo pripravované odborné medicínske usmernenie zjednocujúce postup lekárok a lekárov pri procese právnej tranzície. Aká bola vaša prvá reakcia, keď sa k vám informácia dostala?
Úprimne? Bola som veľmi nahnevaná. Nedokážem v sebe spracovať, že tu máme skupinu ľudí, ktorá chce aktívne a vedome ubližovať iným ľuďom.
Za touto iniciatívou stoja mená ako Anton Chromík (Aliancia za rodinu) či Matúš Hagara (CitizenGO), tí už viackrát útočili na práva LGBTI+ ľudí. Je podľa vás OK, keď svoju výzvu premiérovi adresovali len mesiac po teroristickom útoku pred Teplárňou?
Takúto výzvu by som považovala za ubližujúcu a popierajúcu práva transrodových ľudí bez ohľadu na to, kedy by ju posielali. Adresovať ju premiérovi iba mesiac po vražde dvoch ľudí, ktorí zomreli len pre svoju príslušnosť k LGBTI+ menšine, je však obzvlášť ohavné. Nie je to však, žiaľ, nič prekvapivé, keďže za výzvou stoja aj ľudia, ktorí na Slovensku referendom rozpútali celonárodnú kampaň proti LGBTI+ ľuďom. Anton Chromík a jeho družina nemajú absolútne žiadne hranice, čo sa týka šírenia predsudkov voči LGBTI+ ľuďom a snáh o zhoršovanie života našej menšiny na Slovensku.
Po vražde Juraja a Matúša sa chvíľu totiž zdalo, že sa v parlamente konečne otvoria témy, ktoré boli v súvislosti s LGBTI+ komunitou doposiaľ odsúvané na bočnú koľaj. Má vôbec táto tragédia vplyv na vládnych politikov a političky – sú voči právam queer ľudí aspoň o trocha viac otvorenejší?
Ak by som mala súdiť podľa činov, tak sa toho zatiaľ zo strany vládnych politikov a političiek skutočne veľa nezmenilo. Sú medzi nimi takí, ktorí majú silné nutkanie vykríknuť, že sú hetero. Aj takí, ktorí majú za cieľ dosiahnuť spoločenský zmier a uniká im, že to je ako chcieť zmierovať násilného manžela a manželku, ktorú dlhé roky týra. A potom sú tam aj takí, ktorí akosi len mlčia. Čiže ak sa aj vnútorne niektorí dokázali aspoň trochu posunúť smerom k väčšej otvorenosti, tak navonok a na konkrétnych krokoch sa to zatiaľ, žiaľ, neprejavilo. Príkladom je práve aj odborné usmernenie ministerstva zdravotníctva týkajúce sa tranzície, ktoré je dlhé mesiace blokované čisto z ideologických dôvodov. A nič sa na tom nezmenilo ani v uplynulých týždňoch.
Čo alebo kto momentálne podľa vás momentálne najviac rozdeľuje spoločnosť?
Dlhodobo majú najviac rozdeľovanie spoločnosti na svedomí rôzne extrémistické politické prúdy, počnúc fašistickým stranami a končiac stranou SMER. Výrazným spôsobom tiež k rozdeľovaniu spoločnosti prispieva minister financií Igor Matovič.
Miesto odborného usmernenia kresťanské organizácie navrhujú úplný zákaz právnej tranzície. Aké následky by to podľa vás malo pre trans ľudí na Slovensku?
V prvom rade je požiadavka na zákaz právnej tranzície v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami, ktorými je Slovensko viazané. Čiže zmienené kresťanské organizácie vyzývajú k porušovaniu medzinárodných zmlúv zo strany Slovenska. Už pred 20 rokmi Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že štát má pozitívny záväzok zabezpečiť pre transrodových ľudí možnosť zosúladiť ich rodovú identitu s úradnými záznamami. To znamená, že štát má povinnosť zabezpečiť prístup k procesu tranzície. Zákaz právnej tranzície by mal závažné následky na psychické zdravie transrodových ľudí s možným nárastom suicidálnych myšlienok.
Vo svojej výzve píšu o akejsi terapii, ktorá sa má sústrediť „na uzdravenie mysle a prijatie seba samého v súlade s biologickou realitou“. Ako by tieto terapie vyzerali v praxi, ak by boli schválené? Komunikovali to medzi poslancami?
Ide o tzv. konverzné “terapie”, ktorých cieľom je zvrátiť vlastné vnútorné prežívanie rodovej identity konkrétneho človeka. Ako konkrétne si ich predstavujú, to ja neviem. Z minulosti poznáme prípady, kedy sa takéto “terapie” realizovali napríklad aj elektrošokmi či averzívnou terapiou, t.j. vytváraním pocit hnusu v človeku, v zásade z neho samého. Na základe odborných poznatkov a skúseností pritom jasne vieme, že takéto praktiky nefungujú a práve naopak poškodzujú duševné zdravie ľuďom, ktorí ich podstupujú.
Aký je k tomu postoj odborníčok a odborníkov v oblasti právnej a medicínskej starostlivosti pre trans ľudí?
Veľmi jednoznačný a veľmi negatívny. Konverzné “terapie” sú odbornou obcou považované za škodlivé a ohrozujúce zdravie a život ľudí, ktorí ich postupujú. Postupne sa preto rozrastá aj počet krajín, ktoré tieto praktiky zakazujú priamo zákonom s trestnoprávnym postihom za jeho porušenie.
Poslankyňu J. Bittó Cigánikovú odvolali z postu predsedníčky Výboru NR SR pre zdravotníctvo, ktorý sa javí byť aj v súvislosti s touto výzvou strategicky dôležitý. Vie sa o možnom kandidátovi alebo kandidátke, ktorá by tento post obsadila?
Osobne nemám zatiaľ informácie o obsadení tohto postu. Odborné usmernenie, ktoré sa týka tranzície, je však výsostne odborná norma v gescii ministerstva zdravotníctva. O jej obsahu nemajú poslanci a poslankyne prečo rozhodovať.
Bola by v prípade zvolenia Anny Záborskej šanca, že výzva bude vládou prijatá a zapracovaná do nových usmernení?
Ako som už spomenula, o znení odborného usmernenia nerozhodujú poslanci a poslankyne. A ak premiér Eduard Heger aspoň trochu myslel vážne svoje slová o snahách o zlepšenie situácie LGBTI+ ľudí na Slovensku, tak nemôže nikdy dopustiť, aby sa tá hanebná a odsúdeniahodná výzva akokoľvek odrazila v novom usmernení.
Aké možnosti majú LGBTI+ občania a občianky, čo sa týka obhajovania svojich práv? Zostávajú len protesty alebo sa dá v tejto veci obrátiť aj na ústavný súd?
Samozrejme aj LGBTI+ ľudia sa vedia obrátiť na súdy a bojovať za svoje práva aj touto cestou. V posledných týždňoch sme mali dokonca hneď dve rozhodnutia súdov, ktoré pomerne jasne ukazujú, že slovenská právna úprava zaostáva za ľudskoprávnymi štandardmi, ktorými je Slovensko viazané. V prvom prípade súd rozhodol, že odmietnuť udelenie práva na pobyt manželovi v prípade páru rovnakého pohlavia z dôvodu, že Slovensko takéto manželstvá neuznáva, je zásahom do práva na rodinný život. V druhom prípade súd rozhodol, že vyžadovať pre účely prepisu úradných záznamov pri tranzícii predchádzajúce podstúpenie chirurgických zákrokov nemá oporu v zákone, pričom súd rovnako poukázal na ľudskoprávne záväzky Slovenska. A takýchto prípadov, v ktorých sa LGBTI+ ľudia snažia aj súdnou cestou domôcť svojich práv, keďže parlament v tom zlyháva, bude určite pribúdať.
Podľa posledného prieskumu agentúry Focus malo Progresívne Slovensko preferencie cez 10 percent. Myslíte si, že je to aj preto, lebo na Slovensku je veľa ľudí, ktorí chcú riešiť presne takéto otázky a konečne sa posunúť aspoň na európsku úroveň?
Za túto podporu ľudí sme veľmi vďační, no vnímame ju triezvo, s pokorou. V posledných voľbách nám chýbalo 926 hlasov, aby sme sa dostali do parlamentu. Poučili sme sa a namiesto preferencií sa radšej sústredíme na tvorbu najlepšieho programu pre Slovensko. Mnohí vidia, že tému ľudských práv pre všetkých berieme vážne, a nehodíme ju cez palubu, tak ako žiaľ v minulosti spravili iné liberálne strany. Posun na európsku úroveň však chceme dosiahnuť aj v ďalších oblastiach - v ochrane životného prostredia, v ekonomických a sociálnych politikách, v riešení problémov mladých ľudí a podobne.
Pomohla strane podľa vás výmena lídrov?
Je pravda, že od májového snemu a nástupu Michala Šimečku nám stúpla podpora zhruba o 2-3% body. Vážim si to, ale ako som povedala, to nie je tým najdôležitejším. Teší ma, že vízia konštruktívneho, plnoformátového PS oslovuje množstvo nových a kvalitných ľudí, ktorí sa k nám pridávajú a pomáhajú tvoriť program pre Slovensko. Príkladom je nedávny príchod špičkových ekonómov Štefana Kišša a Tomáša Hellebrandta. Každý doterajší predseda či predsedníčka priniesli PS dôležité impulzy. Nie sme hnutím jedného človeka, sme silný tím a spájajú nás spoločné hodnoty. Na tom chceme stavať aj ďalej.