Spisovateľke vadia napríklad pracovné podmienky, v ktorých brigádnici v skladoch pracujú, a tiež ceny jej kníh. Nepáči sa jej, že e-shop predáva jej inak nepredajné zošity za 160 eur. Knihobot redakcii iDNES.cz vysvetlil, ako ceny vznikajú.
"Zošit Denníky zo Severnej Kórey, ktorý som napísala ako sprievodný materiál k DONIO, bez ISBN, inak nepredajný, predávajú za takmer 170 eur. Za zošit. Bez ISBN. Bez distribúcie. Bez povolenia. A ešte sa hrajú na ‚ekoprojekt‘,.Pardon, ale toto nie je druhý život, to je POSMRTNÉ OKRÁDANIE. Keby moje knižky mali nohy, zdvihli by sa a z toho regálu vám utiekli,“ napísala na svojom Instagrame Špitálková.
Spisovateľka tiež vyhlásila bojkot Knihobotu. Odporúča, aby ľudia radšej podporovali tradičné antikvariáty, knižnice alebo si knihy požičiavali medzi sebou.
"Toto nie je láska ku knihám. Toto je úžera s papierovou zásterkou," dodala. Podobnú kritiku na Instagrame zdieľala aj autorka bestselleru Bábovky Radka Třeštíková alebo autorka knihy Deti sú tiež deti Zdeňka Šíp Staňková.
Niektoré knihy nejde ani zadarmo rozdať
Ku kritike Špitálnikovej sa na sociálnej sieti LinkedIn vyjadril zakladateľ Knihobotu Dominik Gazdoš. „Cenu kníh neurčujeme my. V roku 2025 by zisky mali byť ešte vyššie, k septembru tohto roku Knihobot predal už viac ako tri milióny kníh."
Špitálniková tiež zverejnila svedectvo zamestnancov, ktorí poukazujú na to, že projekt nie je tak udržateľný, ako sa prezentuje. Uviedli, že určité množstvo kníh sa pravidelne likviduje.
"Chápem, že táto téma je citlivá, ale niektoré knihy jednoducho nejde ani zadarmo rozdať. Ide o knihy poškodené alebo napríklad aj v perfektnom stave, ktoré ale kedysi vyšli v gigantickom náklade a dnes nikoho nezaujímajú," napísal.
Rozdať veľké množstvo kníh nejakej inštitúcii je podľa Gazdoša „sisyfovská úloha“, ktorej sa venuje príliš veľa energie. "Väčšina týchto kníh sa jednoducho musí recyklovať. Tým urobia viac úžitku," podotkol. Kam vyradené knihy teda mieria, neuviedol.
Gazdoš tiež odmietol tvrdenia, ktoré zdieľala Špitálniková, podľa ktorého brigádnici pracujú v nevyhovujúcich pracovných podmienkach. "Všetky štartovacie pozície u nás sú starostlivá, monotónna práca rukami. Nie každý sa na takú prácu hodí," reagoval.
Cenu vyhodnocuje algoritmus
Prevádzkový vedúci Knižnice Ladislav Bárta redakcii iDNES.cz vysvetlil, ako internetový antikvariát vytvára ceny. Kľúčovú úlohu v ňom zohrávajú algoritmy, ktoré si firma sama vyvíja. Popísal, že každú predávanú knihu zamestnanci nafotia a zaznamenajú jej stav.
"To znamená, či je nová, či v nej nie je venovanie, alebo či treba nie je poliata. Všetko toto sa zaznamená a potom máme AI, ktorá podľa fotky konkrétnej knihy pozná, čo to je za titul av kombinácii s tým, v akom je stave a za koľko sme ju predali historicky a za koľko ju predávajú niekde inde," V určitých prípadoch podľa neho môže dôjsť k chybe a pokiaľ na ňu niekto upozorní, Knihobot ju napraví.
Pokiaľ ide o výtlačky, ktoré sú niečím výnimočné a málo dostupné, systém ich ohodnotí tomu zodpovedajúcou cenou. Dobrým príkladom je napríklad dielo spisovateľa Jiřího Kulhánka, ktorý opätovné vydávanie svojich kníh odmieta.
"Ide o české sci-fi z deväťdesiatych rokov, ktoré sa vydalo vo veľmi malom náklade. Úplný opak napríklad Dana Browna. Je to veľmi cenné a predáva sa napríklad aj za desať alebo dvadsaťtisíc korún kus," dodal Bárta.