Môj prvý stret s dokumentom Katka bol paradoxne na škole. Bol to jediný kultúrny počin organizovaný našou základnou školou, ktorý sa mi vryl do pamäti už snáď navždy. Niekoľko tried nahnali do sninského kina, kde nám ako násťročným pustili snímku, o ktorej sme debatovali ešte celé týždne.
Helena Třeštíková zmapovala život nádhernej ženy, ktorá však spadla do osídel drog a pre ňu rozhodne nevhodných chlapov. Třeštíková je majsterkou časozberných dokumentov.
Reálnych, pravdivých, autentických, „raw“. A presne taká je aj snímka o Katke. Mala len 16, keď si ju dokumentaristka vyhliadla v centre, kde sa liečila z drog. Nad svojou závislosťou nevyhrala, a v nedávnom rozhovore pre časopis Nota bene sa Třeštíková vyjadrila, že to s Katkou vyzerá stále rovnako, a nevidí šancu na nápravu.
Katka okrem brány do života narkomanov v Prahe priviedla na svet dievčatko. Terezka bola s mamou len pár dní, narkomanka ju totiž nechala v dojčenskom ústave a odišla naspäť do sveta drog a k dcérinmu otcovi. K dieťaťu sa už nevrátila.
Katka sa stala vďaka dokumentárnemu filmu známa v celom Česku, na Facebooku dokonca vznikla skupina Katka, v ktorej sa ľudia delia o fotky narkomanky, alebo informácie o jej aktuálnom pobyte. Ktorý je v drvivej väčšine v uliciach Prahy. Nedávno sa však do skupiny ozvalo dievča, ktoré tvrdí, že je Katkina dcéra.
Podoba je priam dychberúca. Ani ona však nemá informácie o svojej mame, svedčí o tom aj fakt, že členov skupiny prosí o informácie, kde a a v akom stave by sa mohla jej mama nachádzať.
