Niektorí vedci tvrdia, že ak sa budú ľudia v budúcnosti správať rovnako ako dnes, čokoláda bude za štyri desaťročia fuč. Iní sa prikláňajú k tomu, že stále existujú riešenia ako sa dá vyhnúť tejto katastrofe. Lídrom v jedení čokolády, konkrétne s 1525-timi tonami, sú Spojené štáty. Hneď za nimi je Rusko s 902-timi tonami, Spojené kráľovstvo so 766-timi tonami a prvú päticu uzatvára Nemecko a Brazília.
Jeme jej čoraz viac
Každoročne skonzumujeme viac a viac čokolády. Iste, má to aj svoje benefity. Konzumácia dvoch šálok čokolády denne pomáha zlepšiť pamäť, zvýšiť prietok krvi do mozgu alebo zlepšiť činnosť nášho srdca. Len 20 percent svetovej spotreby sladkého sa spotrebuje v Spojených štátoch, hoci krajina, ktorá skonzumuje najviac čokolády v prepočte na obyvateľov, je Švajčiarsko.
Alarmujúci stav na trhu aj na farmách
Cena kakaa rapídne klesá, pretože jeho ponuka je o takmer stotisíc ton väčšia ako samotný dopyt, čiže svet má k dispozícii o stotisíc ton kakaa viac ako je oň reálny záujem. Táto správa môže tešiť výrobcov alebo tých, ktorí čokoládu jedia. A predsa píšeme o tom, že čokoláda je ohrozená. Dôvod je jednoduchý. Tento stav je totiž alarmujúci pre ďalší článok v reťazci - dodávateľov kakaových bôbov, ktorí pochádzajú hlavne z krajín s nízkymi príjmami. Medzi ne patria africké štáty, ktoré vyvážajú viac ako polovicu kakaa do celého sveta.
Každému je jasné, že klesajúca cena kakaa na akciových trhoch dodávateľom peniaze do vrecka nepridá. Takzvaní kakaoví farmári sú deprimovaní nízkymi platmi za zbieranie plodov a aby toho nebolo málo, priemerný vek kakaového farmára je 51 rokov. Mladí ľudia pritom presúvajú svoj záujem na výnosnejšie plodiny. O kakao totiž pre spomínanú lacnú cenu na trhoch nemajú záujem. Len pre porovnanie, cena kakaa sa v súčasnosti pohybuje na hodnote približne 2400 dolárov za tonu, kým na konci sedemdesiatych rokov 20. storočia prekročila hranicu 4000 dolárov...
Náročné pestovanie
Podľa Svetovej banky kakao predstavuje až pätnásť percent hrubého domáceho produktu Pobrežia Slonoviny. Jeho produkcia sa v súvislosti s náročným pestovaním nerozvíja. 90 percent sa pestuje v malých rodinných farmách, kde zber vyžaduje veľa práce. Keďže kakaové struky dozrievajú nerovnomerne, každý inak, stromy musia byť pod neustálym dohľadom. Kakaovník prináša plody celoročne, no na výrobu pol kilogramu kakaa sa spotrebuje úroda celého jedného stromu.
Klimatické zmeny verzus kakao
Malé výkyvy podnebia škodia jej produkcii a klimatické zmeny sú tým posledným, čo výroba čokolády potrebuje. Podľa Inštitútu pre inovatívne genómy na Kalifornskej univerzite, zmena podnebia v ďalších desaťročiach zmenší množstvo pôdy vhodnej na pestovanie kakaa. To sa vyrába najmä v oblastiach okolo rovníka. Až vyše 70 percent kakaových bôbov po celom svete pochádza zo štyroch západných afrických krajín: Pobrežia Slonoviny, Nigérie, Ghany a Kamerunu. Klimatické zmeny sú veľkou hrozbou najmä pre Pobrežie Slonoviny a Ghanu.
Pliagy ako klinec do rakvy
Kakao je jedným z najdivokejších stromov. Hoci ho amazonský pôvod naučil brániť sa miestnym pliagam, odvtedy, čo ho kolonizátori priniesli do Afriky, čelí mnohým vírusom. Nevýhodou je, že príznaky chorôb sa prejavia až po mesiacoch, keď sa nákaza rozrastie aj na všetky ostatné. Veľkou hrozbou sú aj škody na bôboch, ktoré spôsobuje hmyz alebo plesňové infekcie. Hoci tie zasiahli Brazíliu ešte koncom 80-tych rokov, ich následky pociťuje výroba kakaa dodnes. Tá v rokoch 1991 až 2000 klesla z 320 tisíc ton ročne len na 191 tisíc.