Cestu z Bratislavy do Prahy dnes zdolávajú vlaky viac ako štyri hodiny. V budúcnosti by to mohlo byť za 85 minút. Do Budapešti by to mohla byť len polhodina, tvrdil minister dopravy Andrej Doležal počas živého prenosu na sociálnej sieti. Zabezpečiť by to mohla rýchlotrať medzi krajinami V4.
Ešte v roku 2018 podpísali lídri príslušných rezortov Vyšehradskej štvorky na Štrbskom Plese dokument, ktorým sa zaviazali preskúmať takúto rýchlotrať medzi Budapešťou, Bratislavou, Prahou a Varšavou.
Maďari, ktorí to celé iniciujú, nedávno ukázali štúdiu o tom, kde presne by mali byť na hraniciach prechody trate, na ktorej by mohli vlaky jazdiť aj rýchlosťou 320 kilometrov za hodinu.
Dnes potvrdil minister dopravy spoluúčasť Slovenska na kreovaní tejto siete, keďže vláda na rokovaní odklepla financovanie pre národnú štúdiu trasovania.
„Včerajší súhlas vlády je pozitívnym signálom pre V4, že to myslíme vážne. Ak by sme teraz na ten vlak nenastúpili, hlásia sa Slovinsko a Rakúsko s inými koridormi a hrozí, že nás rýchlotrať obíde,“ povedal Doležal počas živého vysielania na sociálnej sieti. Pre vypracovanie štúdie sa počíta v budúcoročnom rozpočte s miliónom eur.
Hrozila by blamáž
Minister tiež spomenul, že celý projekt je zatiaľ v rámci ideí a realizáciu odhaduje v horizonte 10 až 15 rokov. Celkové trasovanie by malo byť podľa všeobecnej maďarskej štúdie nasledujúce.
Vlaky by vyrazili zo zastávky Budapešť-Kelenföld na západ smerom na Győr, kde bude možnosť prestupu. Vlaky pôjdu popri diaľnici M1. Hranice so Slovenskom prekročia pri Rajke a smerom do Viedne pôjdu cez Hegyeshalom.
Na našom území bude trasovanie v koridore cez Záhorie smerom na Kúty, Břeclav. Vidlička v Brne posiela ďalej rýchlovlaky smerom na Prahu alebo do Varšavy.
Podľa riaditeľa Železníc Slovenskej republiky Miloslava Havrilu je v rámci trasovania na slovenskom území možný tunelový variant, ktorý by obišiel Bratislavu, alebo napojenie od Podunajských Biskupíc smerom na Devínsku Novú Ves.
Po príprave tejto takzvanej predštúdie realizovateľnosti sú teda na rade jednotlivé zúčastnené štáty. Nedávno sa šéf rezortu vyjadroval k rýchlotrati ešte skepticky a teraz tiež spomenul, že v prípade národnej štúdie ide skôr o gesto.
„Viem, že máme problémy vo Zvolene, v Banskej Bystrici a na južnej trati, ale treba sa zapájať aj do takýchto nadnárodných projektov a aktivít, lebo by bolo obrovskou škodou až blamážou, keby nás vysokorýchlostná trať obehla,“ dodal minister s tým, že takýto typ dopravy odporučil aj Európsky dvor audítorov.
Otázna rýchlosť
Riaditeľ železníc Miloslav Havrila nedávno v rozhovore pre HN prezradil, že v realizácii je viac nejasností. „Parametre vysokorýchlostnej trate sú 300 až 350 kilometrov za hodinu. Otázkou je, či by stačila trať z Bratislavy na Moravu s rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu, s ktorou počíta plánovaná modernizácia, alebo to bude variantná trať s vyššími parametrami. Tu však treba dobre zvážiť a vypočítať všetky prínosy a riziká takéhoto riešenia,“ tvrdí Havrila s tým, že miera a spôsob zapojenia sa do projektu bude závisieť od rozhodnutia ministra.
Štúdia Maďarov do plánov trasovania zahrnula okrem metropol V4-ky aj Viedeň. Sľubuje, že cesta z Budapešti do Varšavy bude po novej trati trvať päť a pol hodiny, do Prahy príde vlak za tri a pol hodiny a do Bratislavy za menej ako dve hodiny. V porovnaní s existujúcou cestou medzi maďarskou a slovenskou metropolou je to asi polhodina k dobru.
V súčasnosti riešia Maďari povoľovanie na životnom prostredí. Ide o najrušnejší maďarský železničný koridor, ktorý je na hraniciach svojej vyťaženosti. Maďari počítajú ročne s 20 miliónmi cestujúcich. Trať by u nich mohli využívať aj vnútroštátne vlaky Intercity.
