Miluje Čínu a nedá na ňu dopustiť. Viktória z Lučenca navštívila už 38 krajín a ako jedna z mála Sloveniek perfektne ovláda čínštinu. V súčasnosti ju vietor zavial západným, a nie východným smerom.
Nezdieľa každý svoj zážitok na sociálnych sieťach, netrávi na Instagrame hodiny, nevybavuje platené spolupráce, neoznačuje produkty. Necíti potrebu zverovať sa aktívne so svojimi pocitmi a „dokonalými“ fotkami zahlcovať followerov. Napriek tomu prežila v mladom veku toľko, čo niektorí nestihnú za celý život.
Pre Brainee porozprávala o tom, ako študenti spia cez prestávky na laviciach ale aj o tom, koľko peňazí potrebuješ na cestovanie.
Najlepšou investíciou sú zážitky
Študovala na Univerzite v Nanjingu, na Univerzite Shandong aj na Univerzite Zhejiang v meste Haining. Titul získala na Masarykovej univerzite v Česku v odbore kultúrnych štúdií Číny. Ovláda angličtinu, čínštinu a základy turečtiny. Multilingvistka 26-ročná Viky sa riadi heslom, že najlepšou investíciou sú zážitky, ktoré mladým ľuďom nikto nevezme.
Rok a pol a si v suchu
Na otázku, prečo si vybrala práve štúdium o čínskej kultúre, má jednoduchú odpoveď – po množstve zdravotných problémov navštívila pani, ktorá sa špecializovala na tradičnú čínsku medicínu a tá jej začala o Číne rozprávať v superlatívoch. „Máme to trochu aj v rodine. Teta sa venuje umeniu fengšuej ,tatino liečebnej metóde reiki. Vždy ma asi sprevádzali východné filozofie,“ hovorí. Čínština má približne sto tisíc znakov, z toho v bežnej reči ľudia využívajú približne šesť tisíc. Naučiť sa tieto znaky je podľa Viky naozaj náročné, no časom, ak nejaký z nich nepoznáš, môžeš si domyslieť, čo znamená a ako sa má čítať. Všetko, aj vzdelávanie sa v oblasti čínskych znakov, chce svoj čas. „Stále sa učím. Aby však človek aspoň niečo napísal, potrebuje na to aspoň rok a pol,“ hovorí.
Čínski spachtoši a ich bifľovačky
Štúdium v Číne ju naučilo veľa. Okrem vedomostí si však z tejto krajiny vzala aj množstvo nezabudnuteľných zážitkov. „Číňania veľmi radi spia. Je zvykom mať vyučovanie aj do 19-tej. Študenti počas páuz často spia na laviciach.“ Viky bola v Číne milo prekvapená aj prístupom pedagógov k cudzincom. Vysoká škola sa jej tam občas zdala kvôli prehnanej pozornosti a zodpovednosti učiteľov ako prvý stupeň na základnej škole. Na druhej strane, tamojšie univerzity zahraničným študentom zabezpečili napríklad oddelené ubytovanie od domácich študentov a robili všetko pre to, aby sa im v škole darilo. „Učitelia chcú, aby si predmetom prešiel. Prepadnúť znamená, že zlyhal profesor, a nie ty,“ pokračuje. Zaujímavosťou je, že záľubou Číňanov je napríklad učiť sa všetko naspamäť a potom excelovať pred spolužiakmi. Číňania si myslia, že ak sa študent niečo nabifľuje, oveľa lepšie tomu porozumie.
Krajina s tajným tromfom pre Slovákov
Viky nie je len milovníčka Číny a cudzích jazykov, ale aj samotného cestovania. Za jej pečiatky v pase by sa nehanbil nikto z nás – Čína, Austrália, Japonsko, Južná Kórea, Taiwan, Thajsko, Omán, Izrael a ďalšie iné krajiny. Pri otázke, ktorá z navštívených krajín jej najviac prirástla k srdcu, neváhala ani sekundu. „Čína bude navždy moja srdcovka a verím, že tam budem chodiť často. No zaľúbila som sa aj do Austrálie a Taiwanu. Austrália bol môj životný sen,“ hovorí Viky, podľa ktorej dobrou cestovateľskou destináciou je aj Taiwan. Tento malebný ostrov mnohí považujú za súčasť Číny. Výhodou pre Slovákov je fakt, že na tento ostrov nepotrebujú 90-dňové víza ako do Číny a že nie je taký známy ako ostatné dovolenkové destinácie.
O fejkových cestovateľoch
Svoje si myslí aj o ľuďoch, ktorí gro času stráveného v cudzej krajine strávia tvorením navonok dokonalých príspevkov a hľadaním fotogenických miest. Aj keby Viktória mohla mať jeden z na fotky najbohatších Instagramových profilov, na niečo podobné si nepotrpí.
„Prišlo by mi hlúpe, keby som si založila vlog a ukazovala ľuďom kam ísť a čo robiť. Je doslova „ridiculous“, že ľudia za to získavajú peniaze. Ide o strašný trend dnešnej doby, no keď sa raz dostane človek do takéhoto niečoho, je ťažké z toho odísť,“ zamýšľa sa a poukazuje na pozlátko a instagramovú fatamorgánu. „Ich fotky vyzerajú super, no vždy sa zamyslím, či si ten človek skutočne momenty užíva alebo je to len o tom spraviť ,,cool“ fotku a postnúť ju. Keď som ja niekde, pošlem fotky kamarátkam alebo rodine. Je mi proti srsti, aby tisícky ľudí vedeli, čo, kedy, kde robím, lebo je v súčasnosti aj veľa zlých a hlúpych ľudí,“ nedáva si servítku pred ústa mladá cestovateľka.
Zážitky sú viac než čokoľvek
„Nesúhlasím s tým, že cestovanie je otázkou peňazí. Človek určite potrebuje nejaký kapitál, ale ten potrebuje aj na bežný život,“ reaguje Viky na spoločenský názor, že cestovanie je drahou záležitosťou. Dodáva, že ak chce človek žiť v päťhviezdičkovom hoteli a lietať drahými leteckými spoločnosťami, tak áno, cestovanie je drahé. No ona je zástancom „lowcostu“ –lacného cestovania, ktoré majú v obľube najmä mladí ľudia.
„Nenastúpim na letisku do prvého taxíka, ale pozriem si metro alebo autobusy. Bývanie v hosteloch je úžasné a lacné. Stretneš tam veľa zaujímavých ľudí,“ dodáva Viky, ktorá má pre cestovateľov aj cennú radu - pred odletom si vždy naštudovať množstvo informácií o dovolenkovej destinácii a hlavne – v živote máme robiť veci, po ktorých túžime my a nie tie, ktoré od nás vyžadujú iní.
Život ide ďalej aj cez pandémiu
Hoci Slovensko miluje, vietor ju naposledy zavial do Luxemburska, kde aktuálne absolvuje päť mesačnú stáž v Európskom parlamente. „Ja a ešte jedna Slovenka pracujeme na Generálnom riaditeľstve pre slovenské preklady, za normálnych okolností by sme chodili do Európskeho parlamentu alebo na misie do Bruselu a do Štrasburgu, no kvôli pandémii je to obmedzené.“ Vytvára preklady z uskutočnených zápisníc a naplánovaných schôdzí, keďže všetko, čo sa komunikuje v parlamente, musí byť dostupné v každom jazyku Európskej únie.
