Zrejme každý z nás pozná obec Havaj neďaleko Stropkova. Okrem nej však na Slovensku nájdeš aj Janov, Jeruzalem či Čechy. Na jedného „menovca” sa však často zabúda, a my sme sa to rozhodli napraviť.
Dostať sa z Lučenca do Prahy trvá necelých šesť hodín. Alebo 17 minút, záleží od toho, koho sa opýtaš a do ktorej Prahy máš namierené. My sme sa vybrali do tej slovenskej. Oproti tej českej je o 1 275 332 obyvateľov a 486,71 kilometrov štvorcových menšia.
Les a ticho
Do obce nevedie žiadna šesťprúdovka, ako do hlavného mesta našich západných susedov, ale zaplátaná lesná cesta v dezolátnom stave, ktorá niekoľko desiatok metrov pred samotnou obcou dostala minulý rok nový povrch.
„Ale ešte dva kilometre zostávajú, čo by bolo potrebné spraviť, aby bola v takom stave, aby si ľudia neničili autá. Aj cyklisti a motorkári si sťažujú, že to je otras ísť po takej ceste,” hovorí nám starosta Prahy Erik Marčok.
Prichádzame do stredu obce a fascinuje nás absolútne ticho, ktoré tu je. V podstate sme dobrých 45 minút nestretli ani jednu živú dušu, ak nerátame sliepky, ktoré sa prechádzali po hlavnej ceste.
Ľuďom najviac chýba obchod
Vedľa obecného úradu vidíme na dome nápis Rozličný tovar. V minulosti sa v druhej časti domu dokonca nachádzala krčma. Ani jedno z nich však už desiatky rokov nefunguje. Keď sa totiž v polovici 90. rokoch rozpadlo družstvo, postupne skončili aj prevádzky. Práve obchod ľuďom v Prahe chýba najviac, iné prevádzky tu ľudia nepotrebujú.
„Chodieva ku nám dvakrát do týždňa pojazdná predajňa, ale je to také, že keď vám niečo pochybí, tak si to nemáte kde kúpiť. Človek musí len počkať, tu nič nezoženie bez toho, aby musel ísť do Lučenca alebo Haliče,” vysvetľuje starosta, ktorý v Prahe pracuje len na polovičný úväzok.
Prečo sa vlastne Praha volá Praha?
Nikto nevie presne, no existuje niekoľko verzií vzniku názvu. Pôvod môže súvisieť s vypaľovaním krovín na pasienky, čím vznikali tzv. „pražoviská“.
Podľa iných legiend stoja za jej vznikom husiti respektíve bratríci v súvislosti s Bitkou pri Lučenci v roku 1451 a prenasledovaním v Čechách a názov nesie odkaz na hlavné mesto českého kráľovstva.
Spomienky na minulosť
V minulosti tu pritom bolo všetko - ľudia, práca aj zábava. „Ešte za mojich rodičov tu bolo vari aj 300 - 400 ľudí,” hovorí nám Marian, jeden z pôvodných Pražanov. Na otázku, či by menil život v Prahe za iné miesto, odpovedá s úsmevom, že nie.
„My čo sme stáli pôvodní Pražania, tak nás je už málo. Na jednej ruke nás spočítate. Aj tento rok už dvaja zomreli.” Rozvoj Prahy zastavili komunisti, ktorí v obci zaviedli stavebnú uzáveru. „Tí čo chceli stavať, si postavili domy v okolitých dedinách a kto nechcel, ten išiel do činžiaku. Mladí odišli, starí zostali doma,” opisuje Marian minulé časy.
Ešte predtým sa však do Prahy nasťahovalo mnoho ľudí v 50. - 80. rokoch. Pritiahla ich sem práca v poľnohospodárstve, ale aj rozhodnutia, ktoré sa urobili 15 kilometrov vzdušnou čiarou od obce. Tam sa nachádza vojenské výcvikové stredisko Lešť.
„Ľudia prišli sem, lebo tam vysťahovali dve dediny. Aj švagrinej mama prišla z Turieho Poľa,” spomína Marian. Turie Pole bola do zriadenia vojenského obvodu obec pri Hornom Tisovníku, kde ešte v roku 1921 v nej žilo 976 obyvateľov v 210 domoch.
Podobnosti s hlavným mestom
Aj napriek tomu, že slovenská Praha chradne, viaceré domy sú po rekonštrukcii. Niektorí zostávajú žiť, iní si z domov urobili víkendové chalupy. Ak však má niečo obec spoločné s miliónovým hlavným mestom Českej republiky, je to rozhodne dostupnosť bývania.
„Sú veľké dopyty po domoch a chalupách, ale u nás bohužiaľ nič nie je voľné. Možno jeden-dva domy, ale tie je ľahké predať, lebo tam máme spoločné dvory buď vedľa seba alebo za sebou. Nie je to veľmi atraktívne pre ľudí,” vysvetľuje starosta Marčok.
Na otázku, či sú ľudia, na rozdiel od českej Prahy, spolupatričnejší a nápomocnejší, dostávame prekvapivú odpoveď. „Sme malá dedina, každý s každým sa pozná. Vo veľkej Prahe to tak funguje, že ľudia zavrú za sebou dvere a nestarajú sa o susedov. Ale povedal by som, že v dnešnej dobe je to už podobné aj u nás. Dnes sa už sused veľmi nezaujíma o ďalšieho suseda, tá spolupatričnosť z minulosti už nefunguje.”
Turisti chodia, no nezostávajú
Aj napriek všetkému však samotný názov láka mnohých turistov. „Chodia sa fotiť pri značku. Aj Pražáci chodia, keď sú niekde naokolo. Ale to je to, že tu sa nedá nič robiť, peňazí na obecnom úrade je málo,” hovorí Pražan Marian.
Jeho slová potvrdzuje aj starosta, podľa ktorého Prahe chýba propagácia, ktorú si ako obec nemôžu dovoliť. „Keď prídu turisti, pofotia si značku, obec, ale potom odchádzajú, lebo u nás nie je nič také zaujímavé, čo by ich tu udržalo.”
To by však chcel v budúcnosti zmeniť. V Prahe by v budúcnosti mohlo vzniknúť husitské múzeum a oddychová zóna za obecným úradom a kultúrnym domom. Jej súčasťou by mal byť aj altánok, kde by si turisti mohli oddýchnuť či niečo ugrilovať.
„No a potom do budúcna už uvidíme, či nejaký ten súkromník ponúkne prenocovanie, lebo nemáme nič také, čo by toho turistu zdržalo,” dodáva starosta.
