Radoslav na Chopku.Archív Radoslava Hoppeja/
StoryEditor

Rado sa živí cestovaním po Slovensku: Ľudia cestujú do cudziny, no nepoznajú vlastnú krajinu. Čičmany sa trochu preceňujú

Vanessa Parašínová25.10.2024., 11:00h

Nikdy som nenadával viac, ako pri výšľape na Kriváň. Tešilo ma, že som to nakoniec dal, pretože ho kedysi absolvoval aj samotný Štúr, hovorí pre Brainee slovenský travel bloger.

Lajkuj Brainee.sk na

Radoslav Hoppej z blogu Nie je túra bez Štúra sa už niekoľko rokov živí tým, čo ho naozaj baví – objavovaním krás, ktoré Slovensko ponúka. Označuje sa za turistu vo vlastnej krajine a ženie Slovákov k tomu, aby robili to isté.

V našom rozhovore sa dozvieš aké slovenské miesta Radoslava najviac očarili, čo ho donútilo skončiť s prácou v zahraničí a vrátiť sa domov, ako sa pripraviť na turistiku či prečo by mali Slováci viac cestovať po svojej krajine.

Kedy sa zrodila tvoja láska k slovenskej prírode a jej objavovaniu? Bol si už ako malý chlapec vedený k turistike a výletom?

Láska k Slovensku bola tak nejako mojou prirodzenou súčasťou odmalička, nech to znie akokoľvek klíše…S rodičmi som už ako malý chlapec chodieval na rôzne výlety, kde sme spoločne spoznávali našu krajinu a poklady, ktoré ukrýva.

Čo má Štúr s tvojím cestovateľským blogom?

Keď som rozmýšľal nad tým, ako blog nazvem, povedal som si, že to skúsim prepojiť práve s Ľudovítom Štúrom. Ten je pre mňa (a určite nielen pre mňa) jednou z najväčších národných osobností. A keďže je môj blog len o cestovaní po Slovensku, tak som to prepojil práve s ním. Jeho podobizeň mám vytetovanú aj na ruke a tak vznikla slovná hračka „Nie je túra bez Štúra”.

Niekoľko rokov si žil v zahraničí, čím si ťa Slovensko získalo naspäť?

Dôvodov, prečo som sa nakoniec vrátil bolo viacero. Okrem toho, že mi chýbala rodina či kamaráti, tak som sa dostal do bodu, kedy mi začala chýbať aj slovenčina a taký ten pocit domova… To, či sa vrátim som v sebe riešil asi pol roka. Vždy som sníval o nejakom vlastnom projekte a práve v Rakúsku som si uvedomil, že veľa ľudí cestuje po zahraničí, no Slovensko nepozná a že ja taký byť nechcem. No a tak som sa rozhodol, že zo mňa bude turista vo vlastnej krajine!

image

Kôprovský štít.

Archív Radoslava Hoppeja/

Cestovaním po našej krajine a zdieľaním svojich zážitkov sa momentálne živíš. Ako dlho trvalo, kým sa z risku stal zisk?

Začiatky boli pomerne náročné, ja som začínal v období, keď bol aj online priestor úplne iný, ako je v súčasnosti. Ak si dobre pamätám, tak prvá platená spolupráca prišla asi po nejakých deviatich mesiacoch a aj to bola veľmi symbolická suma. Som veľmi vďačný, že sa mi to postupne rozbehlo a teraz ma môj projekt živí. Nie je nič krajšie ako to, keď môže robiť človek niečo, čo ho baví a živiť sa tým.

Videl si toho u nás už naozaj veľa. Nemíňajú sa ti pomaly miesta, kam ísť?

Napriek tomu, že Slovensko je možno rozlohou menšia krajina, tak aj po tých rokoch je ešte stále veľa miest, kde som nebol, takže toho sa nebojím. Ja si napríklad ani nerobím zoznamy miest, ktoré som navštívil, takže sa veľmi rád vraciam aj na tie isté. Stačí ísť na dané miesto v inom ročnom období a má to tam úplne inú atmosféru…

Keby môžeš do konca života navštíviť už iba tri slovenské spoty, čo by nimi bolo?

Špania Dolina je malá banská obec, ktorá má pre mňa veľmi čarovnú atmosféru, zvyknem tam chodievať počas zimných mesiacov a vtedy sa tam cítim ako v rozprávke. Ďalej Zelené pleso vo Vysokých Tatrách, čo je jedno z mojich najobľúbenejších miest u nás na Slovensku. Tretím spotom je moja posteľ, verím, že sa to ráta (smiech).

image

Potraviny sú vzdialené 212 km. Na soby sa ľudí nepýtajte, je to ako spýtať sa na peniaze na účte, hovorí Marcel, ktorý žije v Laponsku

Aké turistické miesto je podľa teba preceňované?

Je to ťažká otázka, pretože každého baví niečo iné a má rád rozdielne veci. No priznám sa, že aj ja mám miesta, ktoré som videl raz a to mi úplne stačilo. Verím, že ma čitatelia za to nebudú „hejtovať”, ale za mňa sú napríklad trošku preceňované Čičmany. Áno, je tam veľmi pekné, no za pár minút si domčeky pozriete a to je všetko. Ak sa tam ľudia vyberú, tak určite odporúčam to spojiť ešte s nejakým iným miestom či túrou.

A nejaký klenot, o ktorom vie málokto?

Tých klenotov je rovnako pomerne veľa, práve tie ma baví objavovať a ukazovať ľuďom na svojich sociálnych sieťach a blogu. Vyberám jeden z posledných, ktorý som objavil len nedávno.

Je ním skalné mesto Turniská, ktoré sa nachádza na južnom svahu vápencového hrebeňa zvaného Murovaná skala. Je tvorené 30 až 60 metrov vysokými skalnými vežami, ihlami a inými útvarmi. Najrýchlejšie sa tam dá dostať za cca. hodinu po žlto značenom turistickom chodníku z obce Kojšov. Súčasťou tohto „mesta” je aj krásna „Turniská klenba”, ide o najväčší skalný tunel na východnom Slovensku.

Po túre vždy dobre padne chutné jedlo. Kde na Slovensku si sa zatiaľ najlepšie najedol?

Napriek tomu, že ja veľmi nerád experimentujem s jedlom, keď dostanem tú možnosť, snažím sa ochutnávať aj nejaké regionálne špeciality. Keďže nejem mäso, mám to občas o niečo náročnejšie. Vždy sa však napríklad teším na Liptov, tam haluškám jednoducho neodolám.

Myslíš si, že sa rokmi vzťah Slovákov ku svojej domovine a záujem ťažiť z toho, čo ponúka zvyšuje alebo naopak?

Minimálne z môjho pohľadu si myslím, že ten vzťah Slovákov k Slovensku sa zlepšuje, čoraz viac ľudí cestuje a spoznáva našu krajinu a uvedomuje si, že naozaj máme byť právom na čo hrdí.

image

Jedno z najkrajších miest na Slovensku je podľa Rada Zelené pleso.

Archív Radoslava Hoppeja/

Akú najnáročnejšiu túru si zatiaľ absolvoval?

Tých túr mám za sebou už tiež pomerne veľa, ale ak by som mal vybrať jednu, tak poviem Kriváň. Bola to jedna z mojich prvých poriadnych túr a dalo mi to naozaj zabrať…asi nikdy v živote som si toľko neponadával, ako v ten deň. Nakoniec som to však dal, z čoho sa teším aj kvôli tomu, že kedysi túru na Kriváň absolvoval aj samotný Štúr.

Ktoré ročné obdobie je na spoznávanie Slovenska najideálnejšie?

Asi nepoviem jedno konkrétne, za mňa má každé ročné obdobie svoje čaro a určite stojí za to cestovať počas celého roka. Samozrejme však vždy treba pozerať a prihliadať na to, kam chcem ísť, aké tam je počasie a tomu sa prispôsobiť.

Zážitkov máš na konte určite veľa, čo nejaká zábavná historka z hôr?

Zábavných historiek by sa našlo dosť, ale asi jedna z najpamätnejších je obdobie, keď pršalo nech som prišiel kdekoľvek na Slovensku. Už si zo mňa robili moji sledujúci aj srandu, a písali mi, že oni idú cez víkend tam a tam, aby som tam ja nešiel, že chcú mať pekné počasie (smiech).

image

Dobrodruh Martin z projektu Kam po Slovensku: Počas stanovačky v lese okolo nás pobehovala žena, ktorá utiekla z blázinca

Pripravuješ sa nejako špeciálne na turistiky? Máš nejaké rady alebo tipy, ktoré by si venoval tým, ktorí chcú začať a možno nevedia ako na to?

Snažím sa nepodceňovať ani samotnú prípravu. Vždy si zistím podrobnosti o trase: dĺžku, prevýšenie, orientačný čas túry, náročnosť a dostupnosť vody. Rovnako tak kontrolujem predpoveď počasia, aby som vedel, aké podmienky ma čakajú a bol som pripravený.

Odporúčam pohodlné oblečenie, najlepšie aj náhradné do batohu, pretože počasie v horách sa rýchlo mení. Pevné turistické topánky, niečo na hlavu, osobné doklady, dostatok jedla, vody, nejakú sladkosť na doplnenie energie a lekárničku. Dôležité je nájsť si partiu ľudí, ktorí s vami zdieľajú nadšenie z turistiky, môžete sa navzájom motivovať, zabaviť a čas prejde oveľa rýchlejšie.

Určite niekomu povedzte o vašej trase a približnom čase návratu, aby bol informovaný, ak by sa niečo náhodou stalo. Dbajte na bezpečnosť, poriadne sa pred túrou vyspite a nezabúdajte ani na poistenie do hôr.

Ako by si presvedčil Slovákov, nech po našej krajine cestujú viac a viac?

Cestovanie po Slovensku ponúka jedinečné prírodné krásy, historické pamiatky a bohatú kultúru, ktorú mnohí ešte neobjavili. Podporou domáceho cestovného ruchu prispievame k miestnym ekonomikám a zachovávame tradície, ktoré by inak mohli zaniknúť. Slovensko má množstvo nádherných miest, ktoré sú často dostupné bez väčších nákladov. Navyše, objavovanie vlastnej krajiny nás učí vážiť si naše dedičstvo a rozvíjať hrdosť na to, odkiaľ pochádzame.

image

Radoslav na Ďumbieri.

Archív Radoslava Hoppeja/
Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/cestovanie, menuAlias = cestovanie, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
16. december 2024 11:11