Cestovanie bolo v minulosti omnoho komplikovanejšie, než si myslíš. Najmä súčasná generácia mladých ľudí si pamätá len otvorené hranice a Schengenský priestor, vďaka ktorému sa po Európe pohybujeme úplne slobodne. Kedysi si však nemohol len tak sadnúť na autobus, odviezť sa na Schwechat a letieť do New Yorku.
Ideálne to ale nebolo ani naopak. Koniec koncov, kto by chcel za komunizmu cestovať do Československa? Takýto ľudia sa však našli, čo potvrdzuje aj reportáž z roku 1988, a teda rok pred Nežnou revolúciou. Pochádza z relácie Sondy a na YouTube ju nahral známy kanál jaffarski.
Vidieť Prahu a zomrieť
Reportáž začína na Československej colnej kontrole, kde policajt kontroluje autá turistov, ktorí sa chystali vstúpiť do našej krajiny. „Prišli sme do Nemecka, išli do Berlína a Československo je na ceste. Vždy sme chceli vidieť Prahu, tak sa tam zastavíme a povieme ahoj,” hovorí po anglicky jeden z cestovateľov.
„Cestovná kancelária v Spojených štátoch nám bola schopná zaistiť iba ubytovanie v Prahe, to je všetko. Nemali nič iné,” dodáva Američan. Ďalší turista hovorí, že chce počas dovolenky spoznať zem, kde sa pôvodne narodil.
„Počuli sme o vás mnohých rozprávať, tak sme sa rozhodli to vidieť sami. Navštívime taktiež Maďarsko a Juhosláviu,” pokračuje ďalší. Starší nemecky hovoriaci pár sa zase chystal na okružnú jazdu po pamätihodnostiach.
Škodovka by nedošla
Ďalej sa reportáž zamerala na to, čo zahraniční turisti mohli ako prvé v Československu vidieť. „13 druhov nealkoholických nápojov v snackbare na hraniciach!” osvetľuje divákom hlas moderátora. Ten nezabudne dodať, že počas sezóny tadiaľto prejde až 6-tisíc cudzincov denne. Nechýba ani záber na smeti na ceste, ktoré zrejme urobili práve turisti.
Nasledujú zábery na čerpacie stanice, pričom redaktor upozorňuje, že niektoré majú večer zatvorené. „Prvá otvorená pumpa je v Plzni - presne 75 kilometrov na rezervu. Škodovka by sem nedošla,” pokračuje.
Nasledujú zábery na miesta, ktorými turisti v tom čase prechádzali - rozkopané cesty, zdevastované staré budovy aj haldy zeminy v Plzni. Reportér pripomína, že britské noviny Times o tomto meste napísali, že vyzerá, ako by sa v ňom práve skončila vojna.
Smradľavé záchody
Ani iné zahraničné noviny však neboli k vtedajšej krajine príliš optimistické. Písalo sa o stratenej precíznosti, chýbajúcom toaletnom papieri či smradľavých záchodoch. „Turista sa vždy ponáhľa. Za svoje peniaze chce vidieť čo najviac. Priemerne u nás strávi dva až tri dni, najmenej jednu noc v Prahe. Čo takto prispôsobiť celý turzimus týmto krátkodobým návštevám?” pýta sa redaktor.
V Prahe bolo v tom čase dostupných 21-tisíc lôžok - chýbalo tak najmenej 10-tisíc lôžok, aby vedelo naše vtedajšie hlavné mesto uspokojiť dopyt. Redaktor sa v závere reportáže nestačil diviť nad tým, že existujú turisti, ktorí cestujú úplne sami a bez cestovky, dnes je však táto prax úplne bežná.
