Prečo práve Torremolinos? Kľúčom k premene pôvodne chudobnej rybárskej dediny na populárne letovisko, bolo jedno z najteplejších subtropických podnebí v Španielsku. S fašistickou vládou Francisca Franca, ktorý chcel podporiť výstavbu hotelov, aby naštartoval španielskou vojnou zdecimovanú ekonomiku, sa mesto v roku 1959 mohlo pochváliť prvým päťhviezdičkovým hotelom v krajine. To prilákalo celebrity, od Brigitte Bardot, Grety Garbo a Pabla Picassa až po Grace Jones, Franka Sinatru a Johna Lennona.
Odštartoval to britský gej pár
Vďaka nárastu charterových letov koncom 50. rokov 20. storočia začalo čoraz kozmopolitnejšie a liberálnejšie mesto priťahovať umelcov, hudobníkov, spisovateľov a queer návštevníkov. Napriek tomu, že za Francovho režimu bola homosexualita stále považovaná za zločin, v roku 1962 si britský gej pár otvoril Tony‘s Bar v úzkej uličke v tvare písmena L Pasaje Begoña.
„Hoci Tony‘s nemožno definovať ako ‘gej bar‘, ako ho chápeme dnes, bolo to miesto, kde majitelia boli gejovia a umožňovali klientele slobodu,“ povedal pre BBC Jorge Pérez, prezident združenia Pasaje Begoña, ktoré bolo založené v roku 2018 s cieľom „obnoviť spomienku na toto ikonické miesto a zachrániť túto zabudnutú kapitolu v dejinách Španielska“.
Centrum queer komunity
Tony‘s bol okamžitý trhák a v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov inšpiroval množstvo ďalších zariadení, ktoré sa starali o gay komunitu. Kedysi ospalá rybárska dedinka sa čoskoro zmenila na queer centrum známe svojou inkluzívnosťou a hedonizmom. Medzi populárne podniky patrili La Sirena; Bar Tabarín, prvý hostil nahé prehliadky; Pourquoi Pas, prvý lesbický klub v meste (stále funguje ako LGBTQ+ bar); a jazzové miesto The Blue Note, ktoré vlastnila holandská lesbická speváčka Pia Beck.
Rušná scéna Torremolinos bola tiež domovom Manolity Chen, priekopníckej trans ženy, ktorá sa stala prvou Španielkou, ktorá legálne zmenila pohlavie a adoptovala deti. „V tom čase, v rokoch 1962-63, som pracovala v reštaurácii na Calle San Miguel.“ povedala neskôr Chen. „Pasáž Begoña bola sloboda, bol to iný svet. Tie svetlá, pre nás to bolo, ako keby sme boli v New Yorku,“ prezradila.
Francova razia
V roku 1971 začala Francova vláda zasahovať proti prekvitajúcej gay scéne Torremolinos, ktorá sa sústreďovala okolo Pasaje Begoña. 24. júna toho roku polícia nemilosrdne vtrhla do oblasti, uzavrela a pokutovala miesta, pričom zatkla viac ako 100 ľudí, väčšinu turistov. „Pasaje Begoña ukázali svetu, že uprostred diktatúry existovali sexuálni disidenti - prenasledovaní, mučení, väznení. A predsa tu boli, LGBTI+ ľudia, ktorí ukázali, že majú právo byť šťastní,“ vysvetlil Pérez.
Oblasť sa po razii vyprázdnila a nasťahovali sa sem squatteri, prostitúcia a drogy – trend, ktorý sa rozšíril do mesta ako celku. Začiatkom 90. rokov sa Torremolinos stávalo čoraz viac synonymom nevkusných barov a lacného úniku pre opitých britských dovolenkárov.
Program obnovy
Od roku 2018 však jeho centrálne námestia a stanica profitujú z päťročného programu regenerácie v hodnote 10 miliónov eur. Samotnú raziu teraz pripomína už iba ikonická nástenná maľba v Pasaje Begoña, ktorá vzdáva poctu svojim nebojácnym priekopníkom 60. rokov.
Dnes by títo priekopníci boli pravdepodobne nadšení, keby vedeli, že táto komunita so 68 000 ľuďmi je domovom desiatok prosperujúcich queer barov, klubov a podnikov. Marco America, zakladateľ Pinktorremolinos.com, vysvetlil, že za 13 rokov, odkedy sa sem presťahoval, videl, ako sa Torremolinos výrazne zmenil, a to najmä vďaka festivalu Pride, ktorý priťahuje 50 000 ľudí, ako aj ôsmim alebo deviatim ďalším každoročným LGBTQ+ festivalom.
Torremolinos má za sebou bohatú kultúrnu cestu, no jeho príbeh sa stále vyvíja. Podľa Péreza však dnes návštevníkom určite zarezonuje to, ako „všetci môžu naplno ukazovať svoju sexuálnu orientáciu alebo identitu bez toho, aby sa cítili diskriminovaní a to absolútnej slobode“.
