Kamila Kurpašová momentálne žije vo Fínsku, kde si našla prácu sprievodkyne turistov k polárnej žiare. Znie to super, čo povieš. Svoje zážitky zachytáva aj na svojom Instagrame. Porozprávala nám, čo obnáša jej práca, akí sú Fíni a ako stopovala z Nórska na Slovensko.
Momentálne žijete vo Fínsku, presnejšie v Laponsku. Táto krajina sa vyznačuje zimným počasím, pričom mnoho ľudí práve zo zimy ide radšej do tepla. V čom vám zima vyhovuje viac?
Celkovo preferujem chladnejšie krajiny. Keďže na Slovensku bývam v oblasti medzi horami, som na chladnejšie počasie zvyknutá. Taktiež moje letné brigády v zahraničí boli prevažne na severe Európy, ako sever Nemecka, Nórsko alebo Island. Počas leta 2022 som pracovala na Malorke, kde som vysoké teploty zvládala veľmi ťažko. Potom som sa rozhodla stráviť zimnú sezónu vo Fínsku, kde teploty siahajú až do -30 stupňov. Takže z extrému do extrému. Zima je moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Mám rada sneh a aktivity spojené so snehom, ako napríklad lyžovanie alebo korčuľovanie.
Aké najchladnejšie počasie ste v Laponsku zažili?
Keďže sa zima len začína, teploty tu zatiaľ nestihli poklesnúť na extrémne nízky stupeň. Na to, že je polovica novembra, pracovala som vonku počas -15 stupňov. Najchladnejšie počasie je v januári, kedy teplomer bežne ukazuje -30 stupňov.
Počas leta vyhľadávate aj more, alebo vám vyhovuje chladnejšie počasie? Badať klimatické zmeny už aj vo Fínsku? Napríklad či tam bolo teplejšie ako zvyčajne, alebo na akú zimu sa pripravujete ...
More vyhľadávam vždy. Šesť rokov som pracovala pri mori v rôznych krajinách. Avšak bolo to viac na severe, čiže aj voda bola chladnejšia ako v typicky turisticky letných strediskách. Keďže sa otužujem, chladná voda mi vôbec nevadí.
Áno, aj tu vo Fínsku vidno, ako veľmi je Zem postihnutá klimatickými zmenami. Toto je zrejme prvý rok, kedy v polovici novembra nemáme sneh. Je to veľký problém pre našu spoločnosť, pretože veľa klientov sem prichádza a má záujem o aktivity spojené so snehom, ako ice-fishing, jazda na snežných skútroch, snowshoe trip, stavanie igloo a pod. Bez snehu sa tieto aktivity vykonávať nedajú, preto sa snažíme o alternatívy týchto aktivít. Veríme, že sa to v najbližších dňoch zmení, pretože v decembri sem prichádza najviac ľudí.
Venujete sa tam sprevádzaniu turistov k polárnej žiare. Tá nie je na Slovensku viditeľná. Fascinovala nás najmä preto? Alebo kvôli čomu? Ako ste sa k tejto práci dostali?
Už odmalička bolo mojím snom vidieť polárnu žiaru. Táto túžba sa vo mne zrodila, keď som si pozerala obrázky v časopise, kde som uvidela fotku polárnej žiary v Nórsku. Vtedy som si povedala, že by som tam v budúcnosti chcela ísť a vidieť tento nádherný úkaz na vlastné oči. Cestovať som začala počas strednej školy. Navštívila som dvakrát svoje vysnené Nórsko. Prvýkrát počas zimy. Bolo to len na predĺžený víkend v Osle. Z takého veľkého mesta plného svetiel je takmer nemožné vidieť polárnu žiaru. O rok neskôr som šla znovu skúsiť šťastie na Island, ale tiež som tam nebola v správny čas.
Začiatkom roka 2022 som rozmýšľala o ďalšej destinácií a napadlo mi Fínsko. Chcela som vidieť polárnu žiaru, ale keď som si prekalkulovala, koľko by ma taký výlet stál, zmenila som svoj názor hlavne preto, že nie je zaručené, že by som ju videla.
Kamarátka prišla s myšlienkou stráviť tam zimnú sezónu prácou na husky farme. Ujala som sa tej myšlienky a začala som si tam hľadať prácu na zimnú sezónu. Nájsť prácu na husky farme bolo pomerne náročné, a tak som rozšírila svoje obzory na takmer akúkoľvek prácu vo Fínskom Laponsku. Do Google som zadala „work in Lapland“, čo mi zobrazilo množstvo stránok s rôznymi pracovnými ponukami. Poslala som okolo 30 životopisov na rôzne pracovné pozície a absolvovala som asi osem pohovorov prostredníctvom videohovoru. Najviac sa mi páčila práca turistickej sprievodkyne, pretože je to niečo, čo ma skutočne baví. Práca s ľuďmi, komunikácia a predávanie im svojich zručností a informácií, a predovšetkým cestovanie spojené s objavovaním nových miest.
Čo je súčasťou tejto práce? Ako vyzerá príprava pred samotnou výpravou k polárnej žiare, keďže určite sa len nenasadne do auta ...
Obdržím list s rezerváciami, kde sú mená zákazníkov, ich počet, miesto a čas vyzdvihnutia, prípadné doplňujúce informácie a požiadavky zákazníkov. Začnem pripravovať ruksak s jedlom a nápojmi. Z potravín nesmú chýbať aj tradičné fínske párky Wilhelm a čučoriedkový džús. Nesmú chýbať aj iné potraviny v prípade, že sú klienti vegetariáni alebo iného vierovyznania či stravovacích návykov.
Nasleduje vyzdvihnutie hostí, presun do kancelárie a poskytnutie im dostatočne teplého oblečenia v podobe overalu, čiapky, rukavíc, ponožiek a topánok. Miesto, odkiaľ pozorujeme polárnu žiaru, sa nachádza 60 km Rovaniemi, a tvorí perfektné podmienky na pozorovanie polárnej žiary. Máme päť stanov, dva z nich sa nachádzajú na kopci asi 450 metrov od hotela, ďalšie tri sú nižšie, asi 200 metrov od hotela. Výber stanu vždy volím podľa počtu klientov a ich fyzických zdatností. Pri dobrých podmienkach pre pozorovanie polárnej žiary sa klienti kochajú divadlom na nebi, počas ktorého im na vyžiadanie urobím fotky.
Následne poskytnem niekoľko zaujímavých faktov a informácií o polárnej žiare. V programe je ukážka šamanských zvykov, ktoré sú pre Laponsko typické, a po skončení exkurzie sú klienti zavezení do svojich hotelov.
Zažili ste výpravy, počas ktorých ste žiaru nevideli? Máte v takomto prípade záložný plán?
Áno. Párkrát sa stalo, že sme žiaru nevideli. V tom prípade sa snažím povedať čo najviac o polárnej žiare a ukázať im šamanské zvyky. Poprípade sa ideme prejsť po okolí a k neďalekému jazeru.
Hovorí sa, že „piť ako Severan“ – je to pravda?
Fíni nevedia piť. Keď sa v noci po exkurzii vraciam cez mesto domov, vidím veľa opitých mladých ľudí na ulici. Väčšina týchto mladých Fínov nevedia ani poriadne stáť, váľajú sa po zemi a sú nepríjemní. Myslím, že priemerní Slovák by ich s ľahkosťou prepil.
Akí sú vo všeobecnosti muži vo Fínsku?
Hovorí sa, že Fíni sú introverti. Ja zatiaľ nemám taký pocit. Prídu mi priateľskí a neboja sa začať konverzáciu. Hlavne, keď sú v podnapitom stave.
Fínsko je veľmi drahá krajina – minimálne v porovnaní so Slovenskom. Môžete nám povedať, koľko platíte za ubytovanie, respektíve koľko napríklad stojí nákup potravín na týždeň vo Fínsku, alebo romantická večera pre dvoch v reštike?
Áno. Je to jedna z najdrahších krajín v Európe. Moja spoločnosť mi poskytla ubytovanie v centre mesta len za 400 eur. V cene sú zahrnuté energie a internet. Myslím, že táto cena je veľmi prijateľná, keďže bývam vo veľkom apartmáne s plne vybavenou kuchyňou, kúpeľňou a obrovskou vlastnou izbou. Môj prvý nákup v potravinách ma stál 120 eur na týždeň. Po pár dňoch som zistila, kde sa dá nakúpiť lacnejšie. Teraz ma týždenný nákup stojí v priemere 40 eur s tým, že večeru mávam v práci zadarmo. Do reštaurácií moc nechodím, ale je to podstatne drahšie ako na Slovensku. V niektorých reštauráciách vás porcia losa bude stáť aj 30 eur.
Blížia sa Vianoce – na aké zvyky sa najviac tešíte?
Najväčší vrchol zimnej sezóny je v decembri počas sviatkov. Očakávame množstvo klientov, s čím je spojené aj množstvo práce. Neviem, či budem mať počas práce čas venovať sa nejakým zvykom, ale veľmi sa teším na vianočnú atmosféru doplnenú snehom a svetielkami z každej strany. Myslím, že najväčšie potešenie mi v tomto vianočnom období prinesú spokojní zákazníci. Vtedy budem vedieť, že svoju prácu som si vykonala najlepšie, ako som mohla. V našej spoločnosti okrem Fínov pracujú aj ľudia z rôznych krajín ako Španielsko, Slovinsko, Peru... Verím, že aj počas najväčšej sezóny budeme mať čas sa všetci spoločne stretnúť a podeliť sa o národné zvyky a tradície spoločne.
Fínske gastro obsahuje ryby, mäso, sladké kalorické veci. Máte rada ich kuchyňu? Naučili ste sa variť nejaké veci?
Ja nie som moc fanúšik skúšania tradičných kuchýň. Mám rada starú overenú klasiku. Zatiaľ som nemala možnosť vyskúšať žiadne tradičné fínske jedlo. Ale v mojom zozname je vyskúšať sobie a losie mäso, pretože hlavne toto je pre Fínsko typické.
Precestovali ste pomerne veľa krajín. Kde vám bola mentalita miestnych najbližšia a kde ste sa naopak necítili možno až tak komfortne?
Mentalita, postoj ľudí a prístup k druhým sa mi najviac páčil v Holandsku. Všetci sa tam na seba usmievali. Na ulici ma zdravili neznámi ľudia. Holanďania mi prišli veľmi priateľskí, šťastní a vyžarovala z nich dobrá energia. Počas sedenia na lavičke v parku, kaviarni alebo čakania na semafore sa mi vždy niekto prihovoril. Vždy, keď som tam potrebovala s niečím pomôcť, ľudia boli veľmi nápomocní. Menej komfortne som sa cítila v Maroku. Človek tam musí byť ostražitý, pretože sa tam nachádza veľa vreckových zlodejov. Taktiež, keď ste žena a máte na sebe počas leta menej oblečenia, môžete pocítiť veľa nepríjemných pohľadov alebo poznámok od domácich. Pozor si treba dávať pri fotografovaní alebo natáčaní videí miestnych vojakov alebo obchodníkov, ktorí si za to môžu veľmi ráznym spôsobom pýtať peniaze.
Počas pandémie ste išli stopom z Nórska, na čo by si niektorí ľudia veru netrúfli. Prečo ste sa rozhodli využiť práve tento spôsob dopravy?
Zbožňujem stopovanie. Je to jeden z mojich najobľúbenejších spôsobov dopravy. Po skončení sezóny na jahodovej farme v Nórsku sme cítili, že potrebujeme nejaké dobrodružstvo. Rozhodli sme sa teda ísť na Slovensko stopom bez žiadnej prípravy. Bez stanov, deky či spacieho vaku. Bolo to jedno z najväčších dobrodružstiev. Počas stopovania máte možnosť stretnúť množstvo zaujímavých a inšpiratívnych ľudí, dozvedieť sa nové veci a vypýtať si rady a odporúčania na miestnych. Týmto spôsobom viac spoznávam mentalitu a správanie domácich, čo mi poskytuje obzor v ďalšej sfére turizmu a vytvoreniu obrazu o danej krajine. Šetrím pritom peniaze za dopravu a obohacujem sa o zážitky, informácie a dobrodružstvá.
