Teoreticky ponúkajú aplikácie na predaj oblečenia z druhej ruky ako Vinted, Depop, ThredUp a Schpock príležitosť byť šetrný a zároveň módny. Portál The Conversation pripomína, že je to na prvý pohľad dobrá správa pre nakupujúcich, ktorí sa obávajú rastúcich nákladov a udržateľnosti nákupu nového oblečenia.
„Trhy s použitými tovarmi, ako sú tieto, a ich osobné iterácie, ako sú charitatívne obchody, sú už dlho chválené ako dôvtipnejšie, etickejšie a ekologicky udržateľnejšie nakupovanie. Náš výskum však zistil, že tieto trhy maskujú problémy spôsobené našou spotrebou. Ponúkajú len individualizované, čiastkové riešenia rozsiahleho globálneho problému odpadu,” hovoria Triona Fittonová, docentka v odbore sociológia na University of Kent, a Alida Paysonová, lektorka mediálnych a kultúrnych štúdií na Cardiff University.
Zdanie klame
Odborníci vo svete podnikania sú nadšení z „obehovej ekonomiky“ vytvorenej aplikáciami, ktoré predávajú „obľúbené“ odevy ako prostriedok na predĺženie životnosti odevov a iného spotrebného tovaru. Rovnako ako na iných online trhoch ďalšieho predaja, ako sú Facebook Marketplace a eBay, sú tieto aplikácie pevne umiestnené v rámci bežného chápania obehového hospodárstva, pretože umožňujú, aby sa nechcený tovar presúval v rámci systému, namiesto toho, aby bol poslaný do koša.
„Skutočné obehové hospodárstvo by malo nielen recyklovať tovar, ale aj predchádzať budúcej produkcii odpadu. A týmto meradlom trhy s oblečením veľkolepo zlyhávajú,” hovorí dvojica odborníčok.
Podľa správy nadácie Ellen MacArthur Foundation budeme do roku 2030 každoročne vyrábať viac ako 100 miliónov ton nového oblečenia, čím prispejeme k zmene klímy viac ako medzinárodné lety a lodná doprava dohromady. Opätovnému predaju z druhej ruky sa nedarí narušiť nevyspytateľný rozsah výroby na medzinárodnom trhu s textilom.
Je to horšie, ako sa zdá
„Naša kritika priestorov z druhej ruky naznačuje niekoľko dôvodov. Po prvé, o nákupe a predaji z druhej ruky sa hovorí a dokonca sa aj inzeruje ako to, čo robia dobrí, šikovní a šetrní ľudia, najmä pri rastúcich životných nákladoch. Používanie aplikácie na ďalší predaj alebo darovanie a nakupovanie v charitatívnych obchodoch vytvára „teplú žiaru“, ktorá kompenzuje pocit viny z nákupu niečoho nového.”
Najdôležitejšie však podľa nich je, že trhy s použitými výrobkami sú postavené tak, aby zvyšovali spotrebu, nie ju obmedzovali. Napríklad charitatívne obchody pod rastúcim tlakom, aby boli ziskové, sú nútené osvojiť profesionalizovanejšie a „ziskové“ obchodné návyky.
Dokonca aj spoločnosti, ktoré obchodujú s luxusnými predmetmi, ako sú hodinky a šperky, si obľúbili nákupy z druhej ruky, pretože dopĺňajú ich trh a umožňujú budúcim spotrebiteľom prístup k ich tovaru. Väčšina oblečenia z druhej ruky však stále končí na globálnom juhu
Aj darované oblečenie sa predáva ďalej
Len zhruba 10 až 20 percent vecí darovaných charitatívnym obchodom je vhodných na predaj. Zvyšok sa buď recykluje, alebo sa posiela na ďalší predaj do krajín globálneho juhu, výsledkom čoho je priemysel v hodnote niekoľkých miliárd eur podporovaný prevažne charitatívnymi organizáciami.
Väčšina nakupujúcich a ľudí, ktorí darujú svoje oblečenie, však nevie, že sa to deje. Táto redistribúcia nekvalitného nepredaného tovaru zo západu k veľkoobchodníkom na miestach, ako je India, Senegal a Nigéria, môže podkopať miestnych výrobcov a vyradiť obchodníkov z podnikania.
Obrovské množstvo textílií spôsobuje, že sa na uliciach často vyhadzujú alebo, čo je horšie, otvorene pália, čím sa vzduch znečisťuje chemikáliami. Medzitým rozpad (väčšinou lacného syntetického) oblečenia znečisťuje vodné toky mikroplastmi a uvoľňuje toxické plyny.
Trpia ti najzraniteľnejší
Nebezpečnú prácu pri vyberaní takéhoto odpadu na účely recyklácie podstupujú väčšinou ženy a ľudia z marginalizovaných skupín, ako to ukazuje krátky film Unravel. Film založený na antropologickej práci akademičky Lucy Norris dokumentuje pracovné podmienky žien v severnej Indii, ktoré riskujú svoje zdravie, aby roztrhali a recyklovali nechcené západné oblečenie späť na priadzu.
„Namiesto individualizovaných riešení, ktoré ponúka trh s použitými výrobkami, by sme mali zvážiť kolektívne prístupy. Mohlo by to zahŕňať prejavenie solidarity a zabezpečenie odškodnenia pre tých, ktorí boli neúmerne zasiahnutí škodami na trhoch s použitými výrobkami. V konečnom dôsledku je jediným životaschopným riešením medzinárodnej odpadovej krízy brať výrobcov a vlády na zodpovednosť za ich environmentálne a humanitárne zlyhania,” dodávajú odborníčky na záver.
