Začiatok príbehu jediného „českého indiána“ je dodnes zahalený hmlou. Isté je to, že v Liberci žila na začiatku 19. storočia rodina Lehmannovcov. Buď ešte na severe Čiech, alebo tesne potom, čo odišli do Ameriky za lepším živobytím, sa Lehmannovcom koncom jari 1859 narodil syn Heřman. Rodičia, ktorí hovorili po česky aj nemecky, sa usadili v Texase na juhu USA. Z rodných Liberčanov sa stali farmári, píše sa na portáli iDnes.cz.
Heřman mal niekoľko súrodencov, a keď mal 11 rokov, matka ho spolu s bratom a sestrou poslala na pole so pšenicou, aby plašili vtákov. Tam ich nečakane obkľúčila skupina Apačov, ktorí po celých štátoch viedli s bledými boj. Sestra Caroline sa dala na útek, zaznel výstrel, po ktorom spadla na zem. Indiáni ale mierili do vzruchu a dievča len omdlelo od hrôzy. Heřman a o dva roky mladší Willi boli spútaní a unesení. Apači pri bojoch s belochmi utrpeli veľké straty, preto kradli deti a snažili sa ich prevychovať.
Lehmannovci okamžite zavolali vojakov. Tí indiánov dohnali, Williho zachránili, ale Heřmana sa im nájsť nepodarilo. V tej dobe už totiž mieril hlboko do indiánskych území. Pre Heřmana potom začalo obdobie prevýchovy. Indiáni chlapcovi povedali, že jeho rodičia sú mŕtvi, tým zlomili jeho vôľu k odporu a z chlapca sa najskôr na určitú dobu stal otrok. Adoptoval ho Apač menom Carnoviste a jeho manželka Smejúce sa oči. S nimi žil šesť rokov a dostal indiánske meno En Da, teda Biely chlapec.
Bojovník Apačov
Biely chlapec si už ako dieťa vydobyl v kmeni medzi ostatnými mladými postavenie malého náčelníka. Keď dospel, pridal sa k apačským bojovníkom. Zabil aj niekoľko belochov a Mexičanov.
Život mu zmenila jedna bitka medzi indiánmi, pri ktorej apačský medicinman zabil jeho adoptívneho otca. Keď šiel Heřman Carnovistea pomstiť, medicinman vystrelil. Netrafil, na čo ho mladík zabil dvoma šípmi. Ešte v ten istý deň utiekol a zo strachu z pomsty sa celý rok túlal texaskými prériami.
Neznesiteľná samota ho nakoniec zaviedla k táboru iného kmeňa – Komančov. Prvé stretnutie potom Heřman opísal pred 125 rokmi vo svojej knihe Deväť rokov medzi indiánmi, ktorú neskôr ako dospelý muž napísal. „Indiáni sedeli okolo ohňa, rozprávali a smiali sa. Vyzeralo to, že sú v dobrej nálade. Komančovia milujúci zábavu, zatiaľ čo Apači sú zachmúrení a smejú sa len vtedy, keď je niekto zranený alebo ho postihne katastrofa.“
Nový kmeň ho poveril skúškami, musel dokázať, že je naozaj indián. „Predniesol som veľkú reč, jedol surové mäso a pil teplú krv vlka, aby som mal jeho divokosť. Šípy som otrávil jedom, aby zabili nenávideného belocha. Moja reč ich potešila a v kruhu sme fajčili fajku mieru,“ opisoval „český indián“ prijatie medzi Komančov, kde dostal meno Neznámy.
Ľudská noha na ražni
Heřman sa čoskoro zúčastnil prvého vojenského ťaženia. Mierilo proti kmeni Tonkawayov, ktorí Komančov nenávideli, dokonca sa spojili s „bledými tvárami“ a slúžili im ako stopári. Okrem toho to bol jeden z mála kmeňov, ktorý sa oddával kanibalizmu. Jeho bojovníci verili, že jedením ľudského mäsa sa do nich vtelí sila mŕtvych nepriateľov a ostatní indiáni ich preto nenávideli. Útok na Tonkawayov neskôr opísal Heřman takto: „Zmocnili sme sa ich tábora. Na ohni sme našli celú nohu komančského bojovníka, nášho brata,“ opisoval s tým, že nepriateľských indiánov prenasledovali a nakoniec v rokline pobili.
Heřman strávil u Apačov a Komančov deväť rokov. Po celú tú dobu sa ho jeho pôvodná liberecká rodina snažila nájsť. Aj keď otec zomrel, matka nestratila nádej. Belošskí vojaci sa nakoniec o „bielom indiánovi“ dopočuli, vypátrali ho a donútili ho s nimi odísť. Keď sa matka pozrela do synových modrých očí, nespoznali sa. Pamäť sa vrátila, až keď sestra ukázala Heřmanovu jazvu na ruke, ktorú mal po detskej hre so sekerou.
Na oslavu návratu bola usporiadaná hostina, lenže Heřman odmietal jesť. Ako všetci indiáni neznášal bravčové mäso, ale ani spanie v posteli. Spal teda na zemi a rodinu nemal rád, boli to „bledé tváre“. Nakoniec sa ale prispôsobil, oženil sa a pre neveru manželky sa hneď rozviedol. Druhá manželka mu porodila päť detí. V roku 1900 opustil s rodinou Texas a presťahoval sa späť na indiánske územie, aby bol blízko priateľom z kmeňa Apačov a Komančov. Svoje príbehy opísal v dvoch knihách, zomrel v roku 1932.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.