Presné štatistiky o počte žien pôsobiacich v tajných službách neexistujú, isté ale je, že ich bolo a pravdepodobne aj je pomerne dosť, píše sa na portáli iDnes.cz.
A má to svoje dôvody. Dámy sú krehké a nenápadné, veľakrát ich ani nikto nepodozrieva. Navyše majú svoje tajné zbrane, vedia zapojiť šarm a prednosti, čo veľakrát funguje lepšie než hrubá sila.
Belle Boydová, dcéra Konfederácie
Každá vojna má svojich špiónov, a inak tomu nebolo ani v tej, ktorá sa zapísala do dejín ako vojna Severu proti Juhu. Maria Isabelle Boydová mala vtedy len sedemnásť rokov, keď vojna začala, a aj tak sa v súvislosti s ňou zapísala do dejín ako tá najslávnejšia špiónka Konfederácie.
Belle Boydová, ako sa jej hovorilo, sa narodila v roku 1843 vo Virgínii v rodine bohatého obchodníka. Otcovi sa darilo, tak ju poslal do školy. Naučila sa cudzie jazyky a zdokonalila sa v jazde na koni, stále bola dušou rebelka. Po absolvovaní školy sa vrátila domov a neváhala drzo vyvesiť na dom vlajku na podporu Konfederácie, aj keď nepriateľ obsadil mesto.
To rozčúlilo jedného vojaka Únie, ktorý k nim domov vtrhol a napadol Belleinu matku. Drsná Belle ale neváhala a začala sa brániť, vojaka smrteľne postrelila. Tým si síce poriadne zavarila, zároveň si ale získala priazeň Juhu. Akonáhle bola zbavená obvinenia z vraždy a dokázalo sa, že išlo o sebaobranu, začala pre Konfederáciu pôsobiť ako špiónka a kuriérka.
Vojaci Únie naozaj neočakávali, že sa spravodajskou agentkou mohla stať žena. Predovšetkým v krehkom pohlaví nevideli absolútne žiadnu hrozbu. Keď tak na Belle občas niečo prasklo, len ju napomenuli ako neposlušnú školáčku, váhu jej činom jej najskôr nedávali. To až neskôr, keď sa ukázalo, že to dievča je naozaj schopné. Vo výsledku bola počas vojny niekoľkokrát zatknutá. Keď mala byť vyhostená, vojak Únie, ktorý ju prevážal, sa do nej zamiloval. Skončilo to spoločným útekom a svadbou. A to mala len 21 rokov. Po vojne napísala knihu a svoju vyzvedačskú kariéru stvárnila aj na javisku.
Elsbeth Schragmûllerová, pani doktorka
Na začiatku prvej svetovej vojny sa britskí dôstojníci stretávali so zadržanými špiónmi, ktorí, keď sa rozhodli prehovoriť, ponúkali totožný príbeh. Niekto dotyčného vyzval, aby pracoval ako špión pre Nemcov. Nasledoval odvoz autom uprostred noci kamsi do Antverp a potom privítanie istou ženou. Vysoká svetlovlasá dáma s ľadovo modrými očami sa predstavila ako tá, čo vychováva špiónov. Nemala meno, oslovovať sa nechávala len ako pani doktorka, vynikala ale tvrdosťou. Tri mesiace budúceho špióna drala z kože, systematicky ho drvila zákazmi a príkazmi a neustálym krikom. Aj tí najstatočnejší regrúti z nej mali strach.
Až dlho po vojne Briti zistili, o koho išlo. Volala sa Elsbeth Schrahmüllerov a aj keby sa nikdy nepreslávila v špionáži, aj tak by sa zapísala do dejín. Bola totiž jednou z prvých žien v Nemecku s vysokoškolským titulom.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Elsbeth presťahovala do Nemeckom okupovaného Belgicka. Ako fanatická nemecká vlastenka sa chcela pôvodne pridať k pešiakom a ísť na front, ale nebolo jej to dovolené. Ale vedela štyri svetové jazyky, takže sa hodila inde. Úrad armádnej cenzúry v Bruseli sa stal jej novým pôsobiskom – a cenzurovanie pošty sa s jej prispením zmenilo na plodnú spravodajskú operáciu. Potom, čo vyvinula systém textovej analýzy, jej nadriadení pochopili, že to dievča má potenciál a splnili jej želanie. Chcela riadiť výcvikovú školu vojenskej rozviedky v Antverpách, a to sa aj stalo.
Školu, ktorú považovala za absolútne nekvalitnú, prebudovala od základov. Celkom zmenila náplň štúdia a seba titulovala do role tej najdrsnejšej ženy pod slnkom. V uniforme, so zbraňou a bičom v ruke názorne predvádzala, ako môže vyzerať tvrdohlavá a dôsledná žena. Tigrie oči, to bola častá prezývka pani doktorky, pretože s ňou si nemohol nikto zahrávať. Jej výcvikové metódy ale mali značný úspech, jej služby vyhľadávali aj ďalšie strediská. Jednou z jej študentiek bola aj legendárna špiónka Mata Hari. O tej ale jej učiteľka vraj prehlásila, že bola obzvlášť tupá. Tiež dopomohla k tomu, že bola prezradená francúzskej kontrarozviedke.
Po vojne sa Elsbeth vrátila do Nemecka a stiahla sa zo scény. Nepísala memoáre ani netúžila po sláve, namiesto toho sa starala o starnúcu matku. Pôsobila ako docentka ekonómie na univerzite a z jej maličkosti sa pomaly stávala mestská legenda. Toľko otáznikov a tak málo odpovedí! Elsbeth zomrela v tichosti v roku 1939 na tuberkulózu. Nemci boli najskôr smutní, Elsbeth by dokázala ešte veľa aj v druhej vojne.
