Ilse Koch je meno, ktoré si už možno niekde zachytil, ale ak nie, môžeš to teraz napraviť. Nech je to ako chce, táto žena sa „preslávila“ najmä svojím zmyslom pre brutalitu a sadistickým spôsobom dávala najavo svoje nadradené postavenie najmä väzňom v koncentračnom tábore. V článku si o nej prečítaš niečo viac.
Známa svojou zvrátenosťou
Narodila sa 22. septembra 1906 v Nemecku a zomrela 2. septembra 1967. Bola manželkou veliteľa koncentračného tábora a toto postavenie jej zjavne dalo aj právo na to, aby sa napokon preslávila svojou zvrátenosťou či brutalitou. Za veliteľa tábora Sachsenhausen sa vydala 29. mája 1937. Jej manžela v lete toho istého roku napokon ale preradili do nového koncentračného tábora v Buchenwalde. Tam sa napokon jeho manželka stala nymfomankou a sadistkou, ktorá pre svoje vlastné potešenie bila väzňov jazdeckým bičom a okrem toho ich nútila vykonávať rôzne fyzicky vyčerpávajúce práce, píše sa na portáli Britannica.
Venovala sa jazde na koni a ani pri tejto príležitosti nezabúdala na svoje brutálne pochúťky. Väzňov bičovala aj pri tom, pod ruku jej padol ktokoľvek, kto upútal jej pozornosť. Okrem toho ale bola známa svojou zbierkou rôznych predmetov, ktoré vzala zavraždeným väzňom, prípadne si z kože vyrobila doplnky do domácnosti. Jej zbierku tiež dopĺňali aj zmenšené ľudské lebky.
Väzňov si často vyberala aj podľa výrazného tetovania. Väzňov s tetovaniami preto zavraždila a kožu s tetovaním vypálila. „Hotové výrobky, čiže potetované kože stiahnuté z mŕtvol, sa jej odovzdávali, aby si z nich vyrobila tienidlá na lampy a iné ozdobné predmety do domácnosti,“ povedal po vojne svedok, uvádza sa na portáli Jewish Virtual Library.
Manželia mali honosný život, napokon ale prišla spravodlivosť
Manželský pár si nenažíval zle. Spoločne žili honosný život v elegantnom dome, ktorý sa nachádzal v areáli Buchenwaldu a jej manžel, Karl, jej dal postaviť jazdeckú arénu. Hoci väzňov nechávali hladovať, oni si zatiaľ vychutnávali jedlo, na ktoré mali chuť a popíjali alkohol, na ktorý si spomenuli. Okrem toho mali údajne vo svojom dome organizovať orgie pre zamestnancov.
Spolu mali tri deti, syna Artwina a dcéry Gisele a Gudrun, ktorá ale zomrela ešte ako dieťa. Jej manžela napokon začali upodozrievať z korupcie a obohacovania sa na ziskoch z tábora, a tak koncom roka 1941 bol zbavený velenia. Súd ho napokon usvedčil z korupcie a úplatkárstva a v roku 1945 ho popravili.
Po smrti jej manžela bola Ilse síce na slobode, ale netrvalo dlho a na konci vojny bola zatknutá a obvinená z „účasti na spoločnom zločineckom pláne na podporu, napomáhanie, navádzanie a účasť na zverstvách v Buchenwalde.“ V roku 1947 ju americký vojenský tribunál uznal za vinnú a odsúdil ju na doživotie.
Po dvoch rokoch, konkrétne v roku 1949, ju síce vojenský guvernér Lucius D. Clay omilostil, ale v tom istom roku bola opäť zatknutá. Postavila sa znova pred súd za podnecovanie k vražde a dňa 15. januára 1951 ju znovu odsúdili na doživotie. V roku 1967 sa ale napokon v ženskej väznici obesila pomocou obliečok v jej cele.
