Všetko, čo potrebuješ na prácu na diaľku, je tvoj počítač a pripojenie na internet. 28-ročná Katie Macleod pracovala ako grafická dizajnérka zo 78 krajín. „Dúfam, že navštívim sto krajín predtým, ako dosiahnem 30 rokov,“ hovorí na portáli BBC.
Digitálni nomádi
Katie je jedna z digitálnych nomádov, ktorých počet pomaly rastie a ktorí vymieňajú permanentné kancelárie za série lokácií na celom svete. Znamená to istý druh slobody a zároveň možnosti cestovania.
Svoje cesty po svete dokumentuje na svojom blogu od roku 2018, keď si vybrala životný štýl, ktorý v tom čase naberal na popularite. „Osobne by som to pripísala pandémii, v súčasnosti je na svete strašne veľa prispôsobených miest, kde môžete pracovať,“ opisuje.
Štúdia
V Amerike sa vďaka štúdii zistilo, že počet amerických pracovníkov, ktorí pôsobia ako digitálni nomádi, sa od začiatku pandémie viac ako zdvojnásobil a neprestáva rásť.
Dave Cassar, globálny šéf medzinárodnej spoločnosti MBO Partners, ktorá si tieto informácie vyžiadala, verí, že podobný trend sa deje aj v Európe. „Neboli sme schopní lokalizovať jednu štúdiu, ktorá bola vykonaná v Európe na túto tému, ale získavali sme údaje a je to veľmi podobné ako v USA,“ hovorí pre BBC.
„V skutočnosti údaje naznačujú, že čoraz väčšie percento ľudí si skutočne osvojuje tento životný štýl nomádstva.“
Študovala v Edinburghu
Katie vyrastala v škótskom meste Inverness, ktoré leží na rieke Ness. Študovala v Edinburghu grafický dizajn a po úspešnej stáži začala pracovať pre londýnsku reklamnú agentúru. Sama však povedala, že túto prácu začala vnímať ako monotónnu, fádnu a neinšpirujúcu.
„Rozvrh typického dňa bol vždy vopred určený, mala som veľmi málo času na svoje osobné ciele a sny,“ vysvetľuje.
„Ak by som vedela, keď som bola v škole a na univerzite, že tento životný štýl existuje, bola by som si istejšia pri robení potrebných rozhodnutí, aby som si sny zrealizovala skôr.“
„Našťastie som si vybrala kariéru, ktorá je veľmi vhodná pre digitálne nomádstvo.“
Pandémia
Obdobie pandémie bolo však veľmi náročné najmä pre medzinárodné cestovanie, ale Katie sa dokázala prispôsobiť a po Spojenom kráľovstve cestovala prerobenou dodávkou. Hneď, ako to bolo možné, sa dizajnérka vrátila k cestovaniu po celom svete a uprednostňovala miesta, ktoré mali priestor na spoločné bývanie. Takéto miesta sú špeciálne prispôsobené pre pracujúcich profesionálov.
Inak zostávala v Airbnbs alebo hoteloch, ktoré, podľa jej slov, sú čoraz lepšie v poskytovaní zariadení pre cestovateľov, ktorí pracujú na diaľku.
Niekedy to nie je jednoduché
Samozrejme, všetko má svoje nevýhody a aj Katie hovorí, že sa stretla s istými problémami. „Spala som na viac letiskových podlahách, ako dokážem spočítať,“ povedala.
„Mala som problémy nájsť internet na prácu, bola som podvedená, utratila som viac peňazí, pretože som cudzinec. Taktiež som zažila aj otravu jedlom.“
Sloboda zamestnancov
Podľa prieskumu sociálnej firmy Flexibility Works takmer štvrtina zamestnancov v Škótsku tvrdí, že im zamestnávateľ dal slobodu pracovať tam, kde sa im páči. Catriona Cripps je jedna z ľudí, ktorí si osvojili životný štýl digitálnych nomádov počas pandémie. Pracuje ako podnikateľský poradca v Stirling takmer 20 rokov a bola nútená pracovať z domu, keď sa v krajine zaviedol lockdown.
Keďže veľmi dlhú dobu chcela žiť v Španielsku, videla v práci na diaľku príležitosť splniť si tento sen. A tak v júni predala svoj dom a začala cestovať po Európe a pracovala v hoteloch či kaviarňach.
„Pomyslela som si, že ak to neurobím teraz, tak potom kedy?“ hovorí.
„Mám po šesťdesiatke, mám už menej povinností, nemám starých rodičov a moje deti sú už veľké.“
Catriona si túto skúsenosť užívala, doteraz navštívila sedem krajín a priznáva, že neustále cestovanie môže byť dosť rušivé. „Je skvelé povedať, že som navštívila 15 miest a sedem krajín, ale bolo za tým veľa cestovania, ktoré často zabralo celý deň.“
„Teraz viem, čo mám robiť, že sa musím usadiť na miestach o niečo dlhšie, ako byť v pohybe každé dva alebo tri dni.“
Ďalšou veľkou výzvou bolo pre ňu nájsť vhodné miesta so stabilným internetovým pripojením, ktoré by jej dovoľovalo vykonávať svoju prácu.
Problém s adresou
Ďalší digitálny nomád J David Simons hovorí, že najväčším logistickým problémom pre ľudí, ktorí žijú takýmto spôsobom, je to, že nemajú adresu. „Je to dôležité z hľadiska bankovníctva, daní, víz a nájomných zmlúv, ktoré môžu preukázať, že máte trvalú adresu, aj keď ju nemáte,“ hovorí.
David je spisovateľ a novinár z Glasgowa, ktorý predal svoj dom v roku 2017 a odvtedy cestuje po svete, až kým neprišla pandémia. „Mal som naplánovaný úžasný výlet do Mexica a na Kubu, úžasné apartmány prenajaté v Mexico City a na Havane, kde by som pracoval, ale to všetko bolo zrušené.“
„To spôsobilo, že som na pár rokov zišiel z cesty a pohyboval som sa najmä medzi Škótskom a Španielskom.“
David má 68 rokov a cez zimu plánuje výlet do Španielska, kde chce pracovať na svojej ďalšej novele. „Vždy som bol niečo ako nomád.“
„Keď prišla revolúcia digitálnej komunikácie, videl som príležitosť cestovať a pracovať na diaľku. Tak som začal sám seba nazývať digitálnym nomádom, dokonca som o tom napísal krátky príbeh.“
Zároveň verí, že rastúce ceny života v Škótsku a v Amerike môžu inšpirovať ďalších ľudí, aby vyskúšali digitálne nomádstvo. „Nie je to otázka bohatstva, ktoré máte, je to skôr otázka, či máte prácu, ktorá sa dá robiť na diaľku. Alebo prácu, ktorá vám dokáže zaplatiť tento životný štýl, hoci veľa miest je oveľa lacnejších ako v Amerike.“
„Takisto potrebujete dobrodružného ducha a byť ochotný prijímať neustále zmeny bez výhody tej kotvy, ktorú ľudia nazývajú domovom,“ uzatvára.
