V minulosti mnoho Slovákov a Čechov smerovalo za vidinou lepších zajtrajškov za veľkú mláku do Spojených štátov. Nový svet ponúkal množstvo príležitostí, a preto našu krajinu opúšťali hlavne drotári a baníci, ktorí sa vedeli v krajine rýchlo uplatiť aj bez toho, aby ovládali jazyk.
Úplne prvým Slovákom, ktorý vstúpil na americký kontinent, bol podľa všetkého Štefan Parmenius Štítnický. Ten v roku 1583 odplával z Anglicka spolu s expedíciou Lorda Humphreya Gilberta, ktorá mala za úlohu objavovať nové svety pre kráľovnú. Jedným z najznámejších Slovákov v USA bol napríklad aj Samuel Figuli, rodák z Klenovca bojoval po boku Lincolna, mal tabakovú plantáž a cestoval na severný pól.
Ani naši západní bratia však nemajú núdzu o neuveriteľné príbehy ľudí, ktorí sa vydali do nového sveta a podarilo sa im tam uspieť. Augustin Heřman bol totiž pirátom, úspešným podnikateľom, otrokárom, vážnou osobnosťou a kartografom, ktorý sa výrazne zapísal do histórie New Yorku v časoch, keď mal ešte úplne iný názov. Poďme však postupne.
Útek do Holandska
Existuje hneď niekoľko verzií jeho pôvodu, no tou najpravdepodobnejšou je, že sa narodil pred rokom 1621 v Mšeně na Kokořínsku (približne 70 kilometrov od Prahy) ako syn evanjelického kňaza Abrahama Heřmana. Rodičia boli nútení opustiť zem po udalostiach na Bielej hore, kedy vstúpilo do platnosti naradenie o výlučnom katolíckom vyznaní.
Nenamierili si to však do Spojených štátov, ale len do Holandska. V amsterdame sa Augustin vyučil za zememerača a kartografa. Historické záznamy neuvádzajú, kedy sa prvýkrát vydal na cestu cez veľkú mláku, no s istotou vieme, že v roku 1644 pôsobil ako agent obchodného domu v Novom Amsterdame, meste, ktoré sa neskôr premenovalo na New York. Keďže tu našiel trvalé útočisko, je preukázateľne prvým Čechom, ktorý sa na tomto kontinente usadil.
Kariéra v novom svete
Jeho podnikanie spočívalo v nákupe kožušín a tabaku. Nie vždy však všetko robil čestne. Dostal sa totiž pred súd, kde musel vysvetľovať zničené balíky bobrích koží, ale aj nezaplatené zásielky vína. Zrejme sa však poučil a postupne sa vypracoval na svojho času najväčšieho exportéra tabaku v Novom svete. Samozrejme, ak chcel tabak, potreboval plantáže a k nim aj otrokov, čo bolo v tom čase úplne bežné.
V dnešnom New Yorku vlastnil až tri nehnuteľnosti a vypracoval sa na váženého biznismena. Dokonca sa stal členom najvyššej rady guvernéra, s ktorým obchodoval až do momentu, kým ich nerozhádali početné konflikty. Ani to mu nezabránilo expandovať a dovážať tovar až do Európy.
Pirát z Karibiku
Okrem obchodovania sa však dal aj na pirátstvo. V roku 1649 si kúpil veľmi populárnu loď La Grace a vydal sa prepadávať španielske lode v Karibiku. Jeho najväčším úspechom bolo bezpochyby prepadnutie pri brehoch Guatemaly, kde sa mu podarilo zajať dve plne naložené španielske lode.
Okrem iného sa plavil aj s legendárnym pirátom Henrym Morganom. Ten sa okrem lúpenia stal známy hlavne tým, že sa mu úspešne podarilo prepiť až na smrť. Že ti je jeho meno povedomé? Je to presne ten kapitán, ktorý na teba hľadí v uličke s alkoholom v každom obchode.
Zbesilé brázdenie morí však trvalo iba do roku 1952, kedy vyhlásil úpadok a dostal sa aj do väzenia pre dlžníkov. Medzitým sa stihol ešte v roku 1952 oženiť s dcérou holandských prisťahovalcov Jannetje Máriou Varleth. S ňou mal päť detí (synov Ephraima, Caspera a dcéry Annu, Judith a Francinu). Manželka však v roku 1665 zomrela a on sa tak oženil s Mary Catherine Wardovou z Marylandu.
Kvalitná práca priniesla veľkú odmenu
Počas holandsko-anglickej vojny si vybral anglickú stranu, no ešte predtým musel utiecť z Nového Amsterdamu. Tam mu už stihli zabaviť niektoré nehnuteľnosti a pri zatýkaní predstieral šialenstvo, aby potom na koni preskočil hradby a vydal sa do bezpečia. V roku 1970 vytvoril pre Cecila Calverta, lorda z Baltimoru, prvú a mimoriadne kvalitnú mapu Virgínie a Marylandu. Na mapu dokreslil aj svoj portrét s menom „Augustine Herrman Bohemian“.
Mapa bola taká presná, že sa používala dvesto rokov, pričom aj 70 rokov po prvom vytlačení bola považovaná za najdetailnejšiu mapu oblasti. Taká poctivá práca nezostala bez odmeny a Heřman sa mohol radovať s množstva pozemkov, ktoré nazval Bohemia Manor (České panstvo).
Pre zaujímavosť, keď v roku 1992 vo Viedni našli pracovníci Rakúskej národnej knižnice jedno z vôbec prvých zobrazení Nového Amsterdamu datované do roku 1650, hádaj kto bol jej autorom? Presne tak, Augustin Heřman, skutočný pirát z Karibiku, ktorému v žilách kolovala česká krv.
