Aj napriek tomu, že doba, jej charakter a náročné podmienky tento luxus čistenia ústnej dutiny neumožňoval, na čistých a zdravých zuboch v minulosti ľuďom veľmi záležalo. A rôzne podoby či alternatívy zubných kefiek a pást vás o tom určite presvedčia.
Poďte sa spolu s nami pozrieť na to, ako to vyzeralo s čistením zubov v dávnej minulosti, ktorú rovnako ako dnes charakterizujú nielen štýlové spoločenské šaty ale aj zdravé a čisté ďasná.
Prvé prototypy modernej zubnej kefky
Dnes si pre svieži dych, zdravé a čisté zuby stačí naniesť malé množstvo zubnej pasty a elektrická sonická zubná kefka sa o dôkladné čistenie zubov postará. Prípadne si môžete neželaný odtieň zubnej skloviny vylepšiť pomocou jednoduchých bieliacich pásikov. V minulosti to tak pohodlné nebolo a ešte aj dnes sa dokonca nájdu na zemi ľudia, ktorí môžu o tomto spôsobe čistenia zubov len snívať.
Prvé známe nástroje na čistenie zubov boli vyrobené v arabskom svete z konárov stromu arak. V Indii sa zasa používali vetvy stromu neem (Azadirachta indica), ktoré boli nalámané na zvládnuteľné dĺžky a jeden koniec žuvaný, kým sa nerozstrapkal. Zuby sa pritom, ako dnes zubnou pastou, čistili pomocou rastlinnej šťavy. Zaujímavosťou je, že niektoré „primitívne“ národy tento spôsob čistenia zubov, „takzvané žuvacie tyčinky“ využívajú dodnes.
Slonovinová rukoväť a prasacie štetiny
Čínska šľachta začala používať na čistenie zubov prvé alternatívy dnešnej zubnej kefky koncom 15. storočia. Boli to skôr stonky z bambusu, do ktorých boli zapichnuté prasacie štetiny. Pre najvyššie triedy v spoločnosti sa namiesto bambusu používala slonovinová kosť, ktorej odtieň dnes veľmi často zdobí luxusné moderné kuchyne a iné plne funkčné, vizuálne krásne a odolné interiéry.
Konské vlasy pripevnené ku kosti a propolis
V polovici 18. storočia sa zubná starostlivosť vykonávala najčastejšie pomocou konského vlasu pripevneného ku kosti. Okrem toho sa na čistenie zubov používali zvyšky látky. Mnohí z nás však určite vedia, že na zuby veľmi dobre pôsobí aj kvalitný propolis.
Na jednej strane podporuje imunitný systém svojimi imunitu zvyšujúcimi polyfenolmi a na druhej strane má dlhú tradíciu v starostlivosti o ústnu dutinu a zuby. Propolisové oplachové roztoky redukujú zápach z úst, znižujú precitlivenosť zubov a pôsobia proti plesňovým infekciám v ústnej dutine. Početné štúdie tiež dokazujú účinnosť propolisu pri paradentóze a zápale ďasien. Lokálna aplikácia propolisu pomáha aj pri liečbe herpesov alebo áft .
Ľudské znalosti o propolise však siahajú až do starovekého Egypta. Pred niekoľkými tisíckami rokov sa táto látka vo veľkých množstvách používala na mumifikáciu mŕtvych a v tamojšom umení. Propolis je známy aj ako prostriedok potláčajúci choroboplodné zárodky a už starí Gréci ho používali ako liek na zranenia utrpené vo vojne. Používali ho aj ako liek v napoleonských vojnách a Rusi v druhej svetovej vojne.
Vynález nylonových štetín zubom prospel
Za vynálezcu akejsi najlepšej prvej zubnej kefky sa označuje Angličan William Addies. V roku 1780 založil prvú továreň na zubné kefky, v ktorej sa zubné kefky vyrábali z kostí s vloženou srsťou zvierat. Aj tu sa pri výrobe nástrojov na čistenie zubov používali prasacie štetiny alebo konské vlasy.
V roku 1935 americký výskumník Wallace Hume Carothers vyvinul polyhexametylénadipamid, prvé syntetické vlákno známe ako nylon.
Po patentovaní nylonu v roku 1938 boli z nového materiálu vyrobené prvé štetiny zubnej kefky. Napriek tomu boli stále tvrdé a spôsobovali poranenia ďasien, preto sa museli zjemniť. A podarilo sa to, vďaka čomu je dnes čistenie zubov zubnou kefkou lacné, pohodlné a rýchle.
V nasledujúcich rokoch sa ošetrujúci účinok zlepšil vďaka jemnejším štetinám, zmeneným polohám štetín a ergonomickým rukovätiam. V porovnaní s prírodnými štetinami vyrobenými zo zvieracích chlpov sa stali nylonové štetiny hygienickejšie a poskytujú kvalitnejšiu zubnú starostlivosť.
Ako to bolo so zubnou pastou?
Podobne ako zubné kefky, aj zubná pasta si prešla svojím postupným vývojom. Ľudia používali na trenie zubov rôzne prostriedky, ako napríklad pemzu, tehlový prach, strúhané vaječné škrupiny alebo soľ. K týmto prostriedkom sa už začiatkom 19. storočia pridával mydlový prášok. Aplikácia prebiehala prstami, špongiou alebo štetcom. Koncom 19. storočia prišla na trh prvá zubná pasta v uzatvárateľných tubách, pre ktorej vznik (tuby) boli inšpiráciou šikovne uskladnené maliarske farby.
Možno vás prekvapí, že na čistenie zubov sa v minulosti používalo aj bahno. Samozrejme, nie je to ono známe bahno, ktoré dá v modernom hoteli v Piešťanoch do poriadku vaše ubolené telo a zbaví vás reumy. Ide skôr o obsah uhlíka, ktorý sa do mnohých zubných pást dnes vracia. Jeho výhodou je nielen väčšia sila pri bielení zubov, ale aj fakt, že sa môže viazať na škodlivé baktérie a deaktivovať ich.
Dlhá cesta elektrických zubných kefiek
Rovnako vás možno prekvapí aj fakt, že prvé a dnes mnohým dobre známe elektrické zubné kefky boli vyrobené už v roku 1940. Vynálezcom je Dr. Scott, ktorý vyrobil prvý prototyp už v roku 1880. Vysoké výrobné náklady však spôsobili, že priemyselná výroba bola možná až o 60 rokov neskôr.
Dnes sú dostupné elektrické kefky s rotačnými kefkovými hlavicami, ako aj sonické a ultrazvukové zubné kefky. Tak to s nimi vyskúšajte.
Svieži dych a čisté zuby predsa patria k upravenému vzhľadu rovnako ako luxusné šaty.
(PR)