Vyštudovali ste kybernetiku a umelú inteligenciu. Ako ste sa k tomu dostali? Vždy ste mali blízko k technickej oblasti?
Rozhodovala som sa až na gymnáziu. Dala som si prihlášky na rôzne odbory. Umelá inteligencia, či architektúra alebo žurnalistika - z mojej perspektívy predstavovali disciplíny, kde som mohla tvoriť. Nepovedala by som, že som mala blízko ku technickej oblasti.
Mala som blízko ku kreatívnej oblasti. Objavovať, niečo zhotoviť, vybudovať. Umelá inteligencia je nástroj, akým sa dá vytvoriť niečo nové a niečo, čo má potenciál veľa zmeniť.
Vo všeobecnosti vývoj technológií vyžaduje šialené množstvo kreativity, ktorá produkuje inovácie slúžiace všetkým. Vývoj sa zrýchľuje, nedá sa zastaviť a je vzrušujúce byť súčasťou.
Počas štúdia som mala možnosť spoznať aj iné univerzity. Na MIT som pochopila význam interdisciplinarity, kde v jednom laboratóriu spolu tvoria ľudia so skúsenosťou z radikálne odlišných oblastí.
Venovala som sa štúdiu umelej inteligencie v interakcii medzi človekom a robotom. Je to súčasť robotiky, ale vyžaduje súbor znalostí z rozličných technických, ale aj humanitných smerov.
Spolupracovala som so psychológmi alebo s vychovávateľmi detí s hendikepom, ktorí vo vývoji umelej inteligencie pri týchto robotoch boli od začiatku do konca. Na základe ich skúsenosti sa navrhovali správania sa robotov, experimenty a dávali dôležitú spätnú väzbu.
Dnes ako CEO mi pomáha, že technológii rozumiem, no moja práca spočíva v hľadaní riešení zaujímavého mixu intelektuálnych výziev. Myslím si, že to najdôležitejšie je mať víziu.
Nosím v hlave víziu, ako si myslím, že by mohla vyzerať budúcnosť spájania sa ľudí, aj keď nemôžu byť spolu fyzicky, a technológia je spôsob, akým dokážeme zrealizovať vízie a postaviť niečo, čo mení svet. Netvrdím, že je to jediný spôsob, ale mne je najbližší. Je fascinujúci, nepozná hranice a súvisí s ľudským intelektom. Spolupracujeme s inteligentnými ľuďmi, ktorí sú rovnako nadchnutí pre túto víziu a ich záujem je úprimný.
Technickým smerom sa ani teraz neuberá veľa žien. Čo za tým stojí?
Je tam veľa faktorov a bohužiaľ jedným z nich sú stále stereotypy, s ktorými sa dievčatá stretávajú odmalička. Ako vnímame ženy a ich rolu v spoločnosti, a z opačného pohľadu, ako vnímame štúdium a kariéru v technológiách. Dcéram sa kupujú bábiky, synom stavebnice a hlavolamy.
Na základnej škole zvolíme krúžok programovania robotov pre syna a pre dcéru pravdepodobne niečo “viac dievčenské.” Počas strednej školy dievčatá počúvajú, že vysoká škola, kde je veľa matematiky a informatiky nie je pre ne a majú si vybrať niečo iné. Toto všetko sú predsudky.
V praxi to znamená to, že medzi desiatkami kandidátmi na technickú pozíciu nie je ani jeden životopis od ženy. Veľmi sa teším, že aj na Slovensku máme organizácie, ktoré búrajú tieto predsudky - obrovský kus práce má za sebou Aj Ty v IT.
Nehovorím, že zo všetkých detí treba vychovávať softvérových inžinierov a inžinierky, programátorov a programátorky. Ale všetky deti by sme mali naučiť logicky a analyticky uvažovať, podmieniť kreativitu a podporiť ich v nachádzaní nových riešení.
Dievčatá sú v tejto podpore pozadu oproti chlapcom a digitálna, či technologická gramotnosť bude v budúcnosti čoraz väčšia nutnosť - a to aj keď sa rozhodnú pre povolania, kde dnes IT nie je ešte úplne dôležitá súčasť. Technológie budú všade a v takmer každom povolaní je výhoda aspoň sa ich nebáť
Prečo by sa pre IT mali rozhodnúť?
Dnes je svet IT mocný, robia sa tu dôležité rozhodnutia a ženy by mali byť súčasťou. Pragmaticky - ženy by mohli mať flexibilnú kariéru - pracovať z domu alebo mať variabilný úväzok, čo sa hodí, ak sa potrebujú venovať aj rodine. Tieto pozície sú finančne dobre hodnotené.
Firmy majú stále nedostatok ľudí, vznikajú nové a nové pozície, tento trend rastie a tak veľmi rastie len v IT. Práca je variabilná, zaujímavá a ponúka paletu rôznych špecifických rolí. Niektoré sú viac manažérske, projektové, vhodné pre extrovertnejšie povahy, iné naopak. Dôvodov, prečo zvážiť kariéru v IT je neúrekom.
Študovali ste aj v zahraničí. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na rodnú zem?
Vďaka mojej práci môžem kedykoľvek zmeniť lokáciu. S firmou sme sa dostali medzi najprestížnejšie technologické firmy - do najväčšieho biznis inkubátora na svete, Station F v Paríži. Avšak kvôli Covid-19 sme sa s rodinou z Paríža vo februári vrátili domov.
Dnes lokácia stráca na význame čoraz viac. Svet počas pandémie prežíva najväčší experiment spolupráce na diaľku. Vyvíjame nástroj, ktorý posúva hranice súčasných nástrojov na komunikáciu.
Ak ľudia nemôžu prísť do kancelárie fyzicky, môžeme vytvoriť virtuálnu prítomnosť? Predstavte si, že môžete byť kdekoľvek a virtuálne sa preniesť kamkoľvek inam. To je to, na čom pracujeme.
Košice milujem a som tu spokojná, avšak moje uvažovanie je globálne. To je dôležité aj pri výbere ľudí do nášho tímu. Väčšina z nás vo firme sú ľudia so zahraničnou skúsenosťou. Vždy som túžila pracovať v medzinárodnom tíme a obklopiť sa špičkovými ľuďmi, ktorí pracovali na svetových projektoch.
Aj keď väčšinu tímu máme v Košiciach, tak ide o ľudí, ktorí študovali na zahraničných univerzitách alebo pracovali na veľkých projektoch vo svete, vrátili sa a tu hľadajú príležitosť pracovať na zaujímavých projektoch. Oplatí sa o takýchto ľudí bojovať. O to viac, keď sme v Košiciach.
Ste výskumníčka v oblasti, ktorej sa vo všeobecnosti darí. Čo by sa malo na Slovensku zmeniť, aby sa zlepšili podmienky aj v iných vedných odboroch?
Ľudia sú základ. Jednoznačne by sme mali viac investovať do expertov. Do kvalitných ľudí, do mladých ľudí, aj do seniorov vo svojej oblasti, do skúsených vedcov. Mali by sme vyvinúť snahu o prilákanie našich najlepších, ktorí sú v zahraničí, aby mali podmienky na návrat a zároveň podporiť spoluprácu so zahraničnými expertmi.
Nové miesta by mali byť atraktívne, aby mali podmienky na výskum porovnateľné so špičkovými centrami vo svete. Aby boli títo kvalitní odborníci primerane ohodnotení a aby si mohli zakladať svoje tímy. Netreba ďalšie prázdne priestory, ani nevyužité zariadenia. Všetky peniaze by som dala len na podporu týchto ambicióznych a kvalitných odborníkov. Tí budú lídrami projektov s globálnym potenciálom, ktoré dokážu uspieť v medzinárodnej konkurencii.
Na univerzite som mohla pracovať v úplne nových priestoroch, na špičkových zariadeniach, ale s platom pod 4 eurá na hodinu, a - čo bolo pre mňa kľúčové - bez reálnej vyhliadky na založenie si výskumnej skupiny.
Podporila by som vznik interdisciplinárnych tímov, ktorí by pracovali na spoločnom projekte. Na druhej strane by som vyčlenila priority, kam investovať, neriešila by som rozdelenie kapitálu proporčne medzi všetky organizácie, ale aj vyčlenila priority pre Slovensko.
Za dôležité pri výbere tímov a projektov považujem zabezpečiť transparentný proces výberu. Príkladom je tzv. Liga výnimočných - už Európskou komisiou vybrané najambicióznejšie slovenské firmy s výnimočným výskumom hodnotené nezávislými hodnotiteľmi - držitelia tzv. Seal of Excellence.
Za váš výskum a prínos v umelej inteligencii a holografickej komunikácii ste získali viacero ocenení. Čo považujete za svoj doterajší najväčší pracovný úspech?
Budem sa opakovať, ale za to najdôležitejšie považujem tím. Ako sa hovorí, líder je len taký dobrý, aký dobrý je jeho tím. Som hrdá na to, s akými ľuďmi sedím v jednej miestnosti a považujem to za najväčší pracovný úspech. Spoločne prinášame na svet niečo, čo tu ešte nebolo. Niekoľkokrát v minulosti to už firma dokázala.
Priniesli sme prvú rozšírenú realitu do Zoo na svete, prvý 3D nástroj na analýzu pleti na báze umelej inteligencie, prvý interaktívny hologram na ktorý užívateľ nepotrebuje žiadne zariadenie. S holografickou komunikáciou sme si stanovili obrovskú výzvu. Ako prví na svete chceme priniesť komunikáciu v troch rozmeroch, kde sú účastníci zobrazení a prenášaní ako realistické hologramy.
Aj keď jadro tímu je v Košiciach, už sa nám podarilo prekonať slovenský priestor a ísť ďalej. Máme zahraničných klientov, za výskumné výstupy sme boli ocenení Európskou komisiou šesťkrát známkou Seal of Excellence, sme súčasťou Station F, čo je najväčší svetový biznis kampus. Vybrali nás do prestížneho programu NVIDIA, ktorý podporuje mimoriadne firmy prinášajúce radikálne inovácie v umelej inteligencii.
Posledný veľký úspech je to, že z viac ako 500 prihlásených nás vybrali medzi 13 firiem do technologického akcelerátora Deutsche Telekom, Hubraum, kde spolupracujeme na našej stratégii s manažmentom firiem ako je Deutsche Telekom, Qualcomm alebo výrobcom dnes najviac ergonomických okuliarov pre zmiešanú realitu, Nreal. Aj ocenenie na European Tech Women Awards ma veľmi teší, pretože som prekročila hranice.
Teraz však stojíme pred najväčšou skúškou. Umiestňujeme náš produkt na trh a to je zlomový moment, ktorý rozhodne, či sa zaradíme medzi svetové technologické firmy.
Vaša firma MATSUKO pred časom získala veľkú finančnú investíciu, na čo ju využijete, prípadne už teraz využívate?
Investíciu sme jednoznačne použili na budovanie tímu. Tiež podávame patentovú prihlášku. Investícia je finančná injekcia, ktorá urýchli vývoj a umiestnenie produktu na trh. Okrem financií prináša ďalšie výhody, ak si firma vyberie správnych investorov. My sme získali do tímu v našich investorov expertov, skúsených podnikateľov, bývalých finančníkov a manažérov. Mnohí z nich nás posúvajú ďalej vďaka ich kontaktom a skúsenostiam.
Jedným z nich je napríklad Gyula Feher, ktorý založil technologickú platformu na live streamovanie videa Ustream, ktorú predal IBM. Sám si zažil investičné kolá v Amerike, vybudoval tím, produkt a firmu až po exit. Konzultácie s takýmito ľuďmi nás posúvajú rýchlo vpred.
Na snímke Matúš Kirchmayer a Mária Virčíková, zakladatelia firmy MATSUKO
Ako to momentálne vyzerá s prelomovým Skypom budúcnosti pomocou 3D hologramov, ktoré MATSUKO vyvíja?
Vytvárame úplne nový spôsob zážitku, takže je to lepšie stokrát zažiť, ako o tom počuť alebo si prečítať. Predstavte si, že si nasadíte okuliare a vaši kolegovia alebo priatelia, ktorí sú fyzicky na druhom konci planéty, sú zrazu s vami, vo vašom priestore.
Vo vašej kancelárii, za tým istým stolom alebo u vás doma na gauči. Radikálne inovujeme dnešné videokonferenčné nástroje. Už nie ste len malé okno na obrazovke počítača. Stávate sa aktívnym účastníkom stretnutia.
Čo pozitívne nám to ešte prinesie?
Spolupráca na diaľku a stretnutia sa vďaka technológii stávajú takými efektívnymi, že aj keď prekonáme pandémiu, tak v mnohých prípadoch spoločnosti nebudú musieť na stretnutia vysielať svojich zamestnancov do zahraničia.
To bude mať priamy pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože uhlíková stopa sa zníži takmer na nulu. Zmeníme, ako ľudia a organizácie fungujú, ako pracujú, komunikujú, stretávajú sa.
Ak sa pozrieme na históriu technológií, tak nové hlavné technologické platformy prichádzajú každých zhruba 15 rokov a každá z nich mení zážitok a umožňuje nám inak, intenzívnejšie, imersívnejšie a efektívnejšie komunikovať medzi sebou.
Dnes máme smartfóny - neuveriteľne výkonné počítače vo vrecku. Ale aká bude ďalšia vlna technológií a aká bude ďalšia platforma a čo to prinesie pre to, ako sa všetci spojíme? Aká má byť technológia, ktorá dodáva pocit prítomnosti, ilúziu skutočnosti, že ste na jednom mieste s niekým, kto je ďaleko?
Kedy by sa táto technológia mala uviesť na trh?
V prvej polovici roka 2021. Čaká nás medzinárodné investičné kolo a spolu s ním plánujeme spustiť produkt pre väčšiu masu klientov, zatiaľ to bude len pre firmy, nie pre bežných užívateľov. Je to zlomový moment, ktorý rozhodne, či sa zaradíme medzi svetové technologické firmy.
Na čom ešte pracujete a čo plánujete?
Holografická komunikácia je extrémne komplexná technológia. V našej roadmape máme tento rok niekoľko dôležitých míľnikov. Z technologického hľadiska riešime napríklad to, ako dať účastníkom vo virtuálnom priestore dole okuliare, ktoré v reálnom priestore majú. Tak, aby sme v holografickej komunikácii dosiahli dokonalý očný kontakt a neverbálne prejavy na takej úrovni, ako keby sme sa videli a rozprávali zoči-voči.
A ako som už spomínala, z biznisového hľadiska sa pripravujeme na investičné kolo, kde musíme prekročiť prah strednej Európy a ísť s kožou na trh pred skúsených európskych a amerických investorov. Ruka v ruke s uzatvorením tejto investície strategicky plánujeme spustiť produkt pre väčšiu masu klientov. Na to musíme pripraviť firmu a jej orientovanie z viac výskumnej na produktovú.
Predstavte si, že to je len časť našich plánov na jeden rok. Ak by som mala hovoriť o vzdialenejšej budúcnosti, tak by ste ma považovali za blázna.
Kam sa posunul vývoj sociálnej robotiky, odkedy ste začali pôsobiť v tejto oblasti. Čo všetko už teraz humanoidné roboty dokážu a ako môžu pomôcť ľuďom?
Oblasť humanoidnej robotiky v sociálnej oblasti už sledujem len ako pozorovateľ. Zvlášť toto obdobie počas pandémie ukázalo, kde sú roboty pripravené pomôcť. Mám priateľov a bývalých kolegov, ktorí pracujú na fascinujúcich aplikáciách ich dlhoročných snáh. Umiestňujú roboty do nemocníc a do domovov dôchodcov, do praxe.
Zdravotnícky personál nie je fyzicky prítomný, aby diagnostikoval svojich pacientov alebo skontroloval súčasných pacientov, môže tak urobiť prostredníctvom teleoperovaných robotov. Rodiny zostávajú v kontakte so svojimi blízkymi v nemocniciach.
Pacienti sa robotov nedotýkajú - a to je dôležitý rozdiel oproti tabletom - roboty ovládajú hlasom a dokážu sa pohybovať samostatne. Kontrolujú dodržiavanie nariadení ako je vzdialenosť ľudí medzi sebou, nosenie rúšok, dávajú pozor na stav pacientov a obyvateľov domovov pre seniorov. Aplikácií je množstvo a situácia, s ktorou sa svet musí vysporiadať, rýchlo vyhodnotí, či a ktoré roboty obstáli.
Môže sa stať, že raz budú roboty aj cítiť?
Roboty nebudú cítiť takým spôsobom, ako živé bytosti. Ak hovoríme o emocionálnych robotoch, tak buď sa jedná o roboty so schopnosťou rozpoznávať emócie u ľudí, alebo o roboty, ktoré napodobňujú ľudské emocionálne expresie s cieľom, aby s nimi ľudia mohli prirodzenejšie a efektívnejšie komunikovať. Alebo vedci, resp. médiá pod cítením robotov označujú vývoj veľmi citlivej umelej kože, čiže siete senzorov a podobne.
Panujú aj obavy, že umelá inteligencia sa raz môže vymknúť spod kontroly. Ako to vidíte vy, je reálna hrozba, že nás roboty v budúcnosti ovládnu?
Nie spôsobom, ako to vidíme v sci-fi filmoch s nebezpečnými robotmi. Už sa to deje, žijeme v tom. Roboty vedia lepšie ako mnohí z nás, čo a kedy si kúpime. Čo budeme vyhľadávať na internete. Dokážu stále lepšie predpovedať naše ďalšie kroky, želania a slabosti.
Aké povolania umelá inteligencia určite nahradí a aké nie?
Niektoré povolania ďalšia generácia nebude poznať vôbec, ďalšie sa radikálne zmenia. Vo všetkých povolaniach digitalizácia, automatizácia a umelá inteligencia nahradí a zefektívni menšiu alebo väčšiu časť. Nedá sa tomu vyhnúť a treba sa snažiť z toho profitovať.
Pôjde najmä o tie profesie, kde sa opakuje nejaká činnosť, čo znamená v továrňach. Týka sa to aj automobilového priemyslu. Nie sú to však len fyzické robotické ramená, ale aj softvérové roboty. Čo sa týka lekárov, veľká časť ich práce je už spojená s robotmi, ale tie ich nikdy úplne nenahradia.
V umelej inteligencii pracujeme na automatizácii intelektuálnych aktivít, schopností, prejavov – to vieme pokryť technológiou. Ďalší krok je ľudskosť. Tú umelou inteligenciou nenahradíme.
V akej technológii vidíte v budúcnosti najväčší prínos pre ľudstvo?
V aplikáciách umelej inteligencie a to všade. V zelených technológiách, v medicínskych a zdravotníckych aplikáciách, v mobilite. My v MATSUKO vidíme budúcnosť v dokonalom prepájaní ľudí a v búraní fyzických hraníc medzi nami.
KTO JE MÁRIA VIRČÍKOVÁ
Spolu s Matúšom Kirchmayerom je spoluzakladateľkou a CEO technologickej firmy MATSUKO. Mária je technologická inovátorka a podnikateľka, odborníčka na oblasť umelej inteligencie. Umiestnila sa v rebríčkoch Forbes “30 pod 30” a “Top startupistky”. Je ambasádorkou združenia Aj Ty v IT, ktoré podporuje dievčatá a ženy v štúdiu a kariére v IT.
Pred podnikaním pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka na Katedre kybernetiky a umelej inteligencie na Technickej univerzite v Košiciach. Absolvovala vedecké a študijné pobyty na Christ‘s College na Cambridge University, University di Minho v Portugalsku, na Max Planck Institute v Nemecku, na Bauman State University v Moskve, v MIT Media lab v USA a na rôznych univerzitách v Japonsku. Spolupracovala s firmou Google na mapovaní inovatívnej ekonomiky. V roku 2013 sa stala absolútnou študentskou osobnosťou Slovenskej republiky.
MATSUKO vyvíja holografickú komunikáciu - aby sa ľudia na opačných koncoch planéty mohli ocitnúť spolu v jednom priestore tak realisticky, ako keby naozaj boli spolu fyzicky prítomní. Firma získala investície vo výške 3 miliónov EUR, má 6 certifikátov Seal of Excellence za výskum od Európskej komisie, je členom najväčšieho biznis kampusu na svete Station F v Paríži a členom programu NVIDIA, ktorý podporuje výnimočné firmy prinášajúce radikálne inovácie v umelej inteligencii. V minulosti sa firma zaradila medzi finalistov rôznych startupových súťaží ako je CES Awards, Startup awards, Startup World CupCEE Startup Challenge.
