Kľúčová scéna sa odohrala v polovici sedemdesiatych rokov v jednom bare v meste Los Gatos v Severnej Kalifornii, píše portál iDnes. Gary Ross Dahl, ktorý pracoval na voľnej nohe v reklame, popíjal a počúval, ako sa jeho priatelia sťažujú, aké starosti sú so psami, mačkami a inými domácimi miláčikmi. Venčenie, kŕmenie, chodenie na veterinú, upratovanie, výchova...
Ja s tým svojim nemám absolútne žiadnu prácu, odtušil Dahl od pohára, chovám doma šuter. Bol to dobrý vtip, aspoň s ohľadom na množstvo alkoholu, ktorý spoločnosť skonzumovala. Lenže srandista Dahl skúsil pár kameňov, len tak pre srandu, ako alternatívu živých domácich maznáčikov naozaj predať. Dočkal sa prekvapenia.
Nápad fungoval aj na triezvych ľudí. Kamene s názvom Pet Rock sa predávali ako teplé rožky. Kamenných domácich miláčikov pre ľudí, ktorí sa o domácich miláčikov nechcú starať, chceli všetci, a nebolo to len preto, že sa v roku 1975 objavili v príhodný, dobre zvolený čas predvianočných nákupov.
Kamene, ktoré vyčarili úsmev na tvári pochmúrnej doby
Dôvod bol iný, všeobecnejší, súvisel s pochmúrnym duchom doby a Dahl ho poznal. „Ľudia sú úplne otrávení, unavení zo všetkých svojich problémov,“ vyhlásil v roku 1975 pre New York Times, „a toto ich vezme na fantazijný výlet, môžete povedať, že balíme do krabíc a predávame zmysel pre humor.“
O dvadsaťštyri rokov neskôr bol ešte konkrétnejší: "V tú dobu dobiehala vojna vo Vietname a práve začínala aféra Watergate. Všade bolo veľa zlých správ. Ľudí boli zničení. Pre národnú psychiku to nebol dobrý čas. Myslím, že Pet Rock hrali rolu smieška, klauna. Každý sa potreboval zasmiať."
Znie to uveriteľne, Dahl bol napokon známy svojím geniálnym marketingovým citom pre nastavenie potenciálnych kupujúcich (dodajme však, že pre mnohých bol a zostal predovšetkým šarlatánom). Jeho nápad každopádne fungoval. Bol prostý a jeho realizácia nemohla byť lacnejšia.
Najprv získal dvoch spolupracovníkov z reklamy ako investorov, potom zašiel do miestnych stavebnín, kde si vyhliadol oválne, elegantné kamene z mexickej pláže Rosarito. Jeden asi tak za cent. Kamene nechal odviezť do svojho zrubu, rovnako ako slamu, ktorá mala fungovať ako podstielka maznáčikov. A potom prišlo na rad marketingové kúzlo.
Ako vycvičiť kameň
O kamene totiž samozrejme až tak nešlo, vtip bol vo zvyšku. Po prvé to bola škatuľa, opatrená okrúhlymi prieduchmi, aby sa maznáčikovia počas cesty neudusili. Ale najkľúčovejší bol dlhý, tridsaťdva stranový manuál, ktorý zákazníkom radil, ako s miláčikmi zaobchádzať a ako ich cvičiť. Jeho text je estrádou vtipu, absurdných ponaučení, dadaistického hračičkovstva.
Už len začiatok! Úvod textu zákazníkovi zdôrazňuje, že jeho nový maznáčik je veľmi citlivý a trvá mu tri dni, než sa aklimatizuje na nové prostredie. Až po 72 hodinách ho môžete vybrať z krabice, starostlivosť a empatia sú však potrebné aj potom. "Ak sa po vybratí z krabice zdá, že je kameň nesvoj, že je nepokojný, položte ho na staré noviny. Kameň perfektne vie, ako sa zachovať, a nepotrebuje žiadne inštrukcie. Zostane na novinách, kým ho nepresťahujete.”
Manuál čitateľa informuje, ktoré triky kameň zvládne a ktoré nie. Splnenie povelov „k nohe“ či „podaj pac“ nemožno od maznáčika očakávať, zato „zostaň“ a „čakaj“ dokáže kameň splniť bez väčšieho úsilia. Naučiť ho môžete aj „váľaj sa zo strany na stranu“, to však vyžaduje externú pomoc.
Vždy, keď si myslíte, že ďalej to zájsť nemôže, poskočí nezmyselnosť inštrukcií a rad ešte o ďalší kilometer ďalej. „Vezmite svoj Pet Rock na cvičisko, kde budete mať jeho stopercentnú pozornosť, a vyšlite mu povel: Urob mŕtveho,“ radí manuál, ako naučiť kameň znehybnenia pre pobavenie prizerajúcich, „ak je váš kameň rovnaký ako väčšina kameňov, nebude treba mu dávať povel viac ako raz.“
A text pokračuje: "Kamene majú tento trik v takej obľube, že ho nacvičujú dokonca samy od seba, aj keď sa nepozeráte. Nie je nijako neobvyklé, že sa stane, že vojdete do miestnosti a zistíte, že váš Pet Rock predvádza mŕtveho."
Práve vďaka neuveriteľnému manuálu noví maznáčikovia očarili Ameriku. Do pár mesiacov po tom, čo ich vyslal na trh, ich Dahl predal milión a pol. Zakrátko potreboval tristo zamestnancov, aby stíhal dopyt, jeho tlačový hovorca sa musel naučiť napodobniť jeho hlas, aby za neho mohol dávať telefonické rozhovory, on sám by totiž nápor nezvládal. „Pri každom uchu som mal jedno slúchadlo,“ spomínal. Prakticky cez noc sa stal milionárom.
Zo svojho zrubu sa odsťahoval do vily s bazénom, otvoril si bar, ktorý ironicky pomenoval po známej americkej bojovnici proti alkoholu Carrie Nationovej. Kamene a vlastný humor mu zmenili život.
Nápad, ktorý sa autorovi až príliš vpísal do života
Spokojnosť sa však postupne vytrácala. „Niekedy sa obzriem späť a napadá ma, či by môj život nebol jednoduchší, keby som to vtedy neurobil,“ vyhlásil v roku 1988 a tie slová znejú veľmi prekvapivo. Vysvetlenie ale majú. S kamennými miláčikmi mu vstúpilo do života aj handrkovanie sa o peniaze a otravný záujem, alebo skôr nápor ľudí, s ktorými nechcel mať nič spoločné.
Najprv ho koncom sedemdesiatych rokov žalovali jeho dvaja spoločníci, vraj im nevyplácajú podiely zo zisku v takej výške, na akú majú nárok. Od súdu odišiel porazený a s verdiktom, podľa ktorého musel protistrane zaplatiť šesťmiestnu sumu.
A potom ho morili davy ľudí, ktorí sa k nemu vnucovali so svojimi nápadmi a chceli, aby im vymyslel marketingovú stratégiu, aby sa úspech Pet Rock zopakoval. Dahl o nich hovoril ako o „bizarných šialencoch, ktorí majú pocit, že im niečo dlhujem“, tak vehementne sa o spolupráci s ním a jeho služby uchádzali.
"Ľudia za ním chodili s príšernými nápadmi a očakávali, že pre nich urobí to isté, čo vtedy urobil pre seba. A mnohokrát to boli naozaj neskutočne stupídne nápady," zhrnula Dahlovo utrpenie jeho žena.
K tomu všetkému sa navyše pridali vlastné neúspechy. Absurdný koncept Pet Rock sa pokúsil zopakovať, skúšal tak napríklad predávať vybavenie a manuál na vypestovanie vlastnej piesočnej púšte, kde sa nedá nič pestovať, alebo kúsky čínskej pôdy. Necelých sedem štvorcových centimetrov stálo necelých šesť dolárov, do Ameriky sa pôda mala pašovať a cieľom bolo „ukradnúť Číňanom vlastnú krajinu pred očami a preniesť ju kúsok po kúsku do Ameriky“. Úspech Pet Rock sa už ale nikdy nezopakoval.
Gary Dahl tak zostane v histórii zapísaný hlavne ako muž, ktorý v Amerike vyvolal šialenstvo po kameňoch. Mimochodom, v roku 2012 firma, ktorá teraz vlastní práva na značku Pet Rock, začala okruhliaky zase predávať. Jeden stojí 19,95 dolára. A súslovie Pet Rock vošlo do slovníkov, označuje buď ohromný, senzačný úspech, alebo (ak ho poviete s pohŕdaním) niečo úplne neužitočné.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.