Postupom času sa bezpečnosť áut rapídne zvyšuje, zlepšuje sa ich konštrukcia, pribúdajú mnohé aktívne i pasívne prvky, najrôznejší asistenti a podporné systémy. Okrem bežných sa potom starajú o ochranu pasažierov tiež airbagy na nohy, bočné airbagy i stredové, ktoré zabraňujú zrazeniu hláv posádky pri nehode.
Medzi lídrov v bezpečnosti dlhé roky patrila nepochybne automobilka Volvo a i dnes ponúka špičkové modely s vynikajúcou ochranou cestujúcich i okolitých účastníkov premávky (cyklisti a chodci). Prednedávnom sa rozhodla podrobiť svoje vozidlá naozaj extrémnej nárazovej skúške, ktorá prakticky nemá obdobu.
Opakované pokusy
10 luxusných automobilov tejto švédskej značky postupne zdvihol žeriav až do výšky ohromných 30 metrov, na diaľku ich operátor "odstrihol" od lana a voľným pádom si to namierili priamo na betón. Takúto situáciu by v "reálnom svete" nechcel zažiť asi žiadny vodič, naozaj už na pohľad hrozivo vyzerajúce divadlo.
Táto možno až prehnane krutá skúška dokáže nasimulovať nielen prípadný pád auta z výšky, ale najmä náraz vozidla vo veľmi vysokej rýchlosti do maximálne tvrdej a nedeformovateľnej prekážky. A to sa môže stať podstatne väčšiemu počtu vodičov na cestách. Prirovnať sa to dá k čelnému nárazu auta do pevnej betónovej steny pri rýchlosti približne 80 kilometrov za hodinu.
"Za bežných okolností vykonávame simulácie nárazov iba v laboratórnych podmienkach, teraz sme však prvýkrát zhodili naše autá zo žeriavu," okomentoval pokus Håkan Gustafson, vedúci tímu automobilky pre výskum dopravných nehôd.
Po dopadnutí na betón to niektoré kúsky dokonca zvládli až prekvapivo dobre, preto musela automobilka pristúpiť aj k niekoľkým opakovaným zhodeniam áut, aby v skúške docielili výsledné extrémne deformácie. A prečo?
Pomoc záchranárom
V tomto nezvyčajnom pokuse totiž nešlo primárne o demonštráciu odolnosti vozidiel značky Volvo na nárazy, hoci aj to nepochybne bolo jemným zámerom automobilky, ale najmä o pomoc zasahujúcim záchranárom v prípade nehody. Tí najčastejšie trénujú na modeloch z vrakoviska, ktoré môžu byť staré aj 10 a viac rokov, čo v dnešnom rýchlom tempe nástupov nových systémov nestačí.
V mnohých oblastiach ťahajú staré autá za kratší koniec, čo môžu tréning záchranárov skresliť. Na vývoj áut však musia záchranári reagovať a prispôsobovať mu aj svoju vyslobodzovaciu techniku tak, aby tiež neohrozili účastníkov nehody a ani seba. Po páde áut z 30 metrovej výšky teda simulovali vyslobodzovanie posádky.
Vozidlá nepadali iba čelom k betónu, ale niektoré dopadali napríklad na bok, čím sa dosiahli výsledky ako po naozaj silnom bočnom náraze. "Vedeli sme, že po teste budeme svedkami extrémnej deformácie. Urobili sme to, aby mohli tímy záchranárov pracovať na skutočnej výzve," dodáva Gustafson. Volvo pritom so švédskymi záchrannými zložkami spolupracuje dlhé roky.
Po nehodách s takýmto rozsahom sa posádka v aute dostane veľmi pravdepodobne do vážneho až kritického stavu a tak je prioritou dostať ju čo najskôr za pomoci hydraulických nástrojov ("čelustí života") von a zabezpečiť rýchly prevoz do nemocnice. Záchranári hovoria o "zlatej hodine", ktorá je na vystrihnutie posádky z auta a následný transport.
Všetky zistenia záchranárov a výsledky z týchto extrémnych nárazových testov sa zahrnú do finálnej výskumnej správy, ktorú budú mať k dispozícii zdarma záchranári po celom svete a na základe ktorej môžu optimalizovať svoje postupy pri dôležitej a náročnej záchrane životov.
