Taká je každodenná realita ruských používateľov celosvetovej počítačovej siete, informuje portál iDnes.
V januári 2025 poslal moskovský súd vtedy šesťdesiatštyriročného dôchodcu Konstantina Selezněva na osem rokov do väzenia. Na sociálnej sieti VK (VKontakte) sa totiž obrátil na generálneho prokurátora so žiadosťou o potrestanie ľudí zodpovedných za vojnové zločiny v neslávne známom ukrajinskom meste Buča. O prípade informovalo množstvo médií po celom svete. Podľa servera The Barents Observer (TBO) je však Selezněv len jedným z mnohých. Web uvádza aj niekoľko ďalších prípadov.
Píše napríklad o nemenovanom mladom mužovi zo Sverdlovskej oblasti. Nešťastník si počas cestovania vlakom omylom otvoril na svojom mobilnom telefóne stránku s informáciami o ukrajinskom pluku Azov a Ruskom dobrovoľníckom zbore bojujúcom na strane Kyjeva. Operátor podozrivú aktivitu cestujúceho nahlásil.
Údaje odovzdal tajnej službe FSB. Mladíka preto čakal súd. Materiály pritom ďalej nešíril, iba si ich sám prezrel.
Ďalším prípadom je osemnásťročná žena z Archangelska. Štát ju kvôli aktivitám na internete uznal vinnou z „ospravedlňovania terorizmu“, „verejných výziev na činnosti namierené proti štátnej bezpečnosti“ a „verejných výziev k extrémistickým činnostiam“. Poslal ju za mreže na päť rokov.
Internet ako nástroj moci.
V Rusku sa internet z nástroja slobodnej výmeny informácií rýchlo mení na prostriedok priemyselného sledovania občanov. Ruskojazyčnej časti celosvetovej siete sa už dlhší čas hovorí runet. Názov vychádza z ruskej domény najvyššej úrovne.ru. S pritvrdzovaním režimu však toto označenie nadobudlo nový význam. Moskva sa snaží v rámci internetu vybudovať vlastnú uzavretú podsieť.
V prípade potreby má byť úplne odpojiteľná od zvyšku sveta. Technickú uskutočniteľnosť tohto zámeru otestoval známy cenzorský úrad Roskomnadzor už v roku 2019. Minulú jeseň mu zákonodarcovia udelili právomoci na úplné odrezanie krajiny od globálneho internetu.
Tieto právomoci by mali začať platiť už v marci tohto roka. Podľa TBO má byť úrad schopný kontrolovať všetku sieťovú prevádzku. V prípade „ohrozenia stability a bezpečnosti“ bude môcť vydávať príkazy operátorom.
Ak by to nepomohlo, môže pristúpiť aj k úplnej izolácii runetu. Na tento účel Rusko zaviedlo napríklad aj vlastný systém doménových mien. Za ohrozenie sa považuje šírenie informácií zakázaných ruskými zákonmi, prípadne situácie, keď existujúce metódy nedokážu takémuto šíreniu zabrániť.
Od dronov k totálnej kontrole
Obyvatelia najväčšej krajiny sveta sa v súčasnosti pomerne často stretávajú s výpadkami mobilného internetu. Pôvodným dôvodom bola ochrana pred ukrajinskými dronmi. Bezpilotné lietadlá totiž sieť potrebujú na diaľkové ovládanie. Moskva ju spočiatku vypínala len v oblastiach susediacich s Ukrajinou alebo v regiónoch ohrozených útokmi, napríklad v okolí rafinérií. S pokračujúcou vojnou však obmedzení pribúda.
Bezpečnostná zámienka postupne ustupuje snahe o plošnú kontrolu obyvateľstva. V súčasnosti sa s obmedzením prístupu k celosvetovej sieti prostredníctvom mobilných telefónov možno stretnúť na viac než polovici ruského územia. Týka sa to aj regiónov veľmi vzdialených od bojovej zóny.
Príkladmi sú Prímorský kraj na brehoch Japonského mora, Kamčatka, ostrov Sachalin v Ochotskom mori či Jamalo-nenecký autonómny okruh v arktickej časti Ruska. Výpadky mobilného internetu môžu trvať dokonca pätnásť až dvadsať dní v mesiaci. Výnimku môžu tvoriť prístupy k štátom kontrolovaným aplikáciám.
Patria medzi ne napríklad vyhľadávač Yandex, oficiálna sociálna sieť VK či web Odnoklassniki, združujúci bývalých spolužiakov. V prevádzke zostávajú aj bankové služby. Ako-tak by mali fungovať aj ruské online trhoviská Ozon či Wildberries. Občania by mali mať prístup aj k portálu Gosuslugi zabezpečujúcemu štátne služby. Aj pri povolených weboch sa však často objavujú problémy s dostupnosťou.
Koniec WhatsAppu a slobodnej komunikácie
Po začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu Moskva zablokovala Facebook, Instagram aj sieť X. Zakázané sú, prirodzene, aj nezávislé médiá. Na ich weby je zatiaľ možné pristupovať cez VPN, no softvér, ktorý to umožňuje, je oficiálne takisto nelegálny. Kremeľ postupne pristúpil aj k vypínaniu rôznych komunikačných aplikácií. V Rusku bol donedávna najobľúbenejší WhatsApp, prevádzkovaný materskou spoločnosťou Facebooku Meta.
„Nevidím žiadny presvedčivý dôvod ani zmysel v tom, aby sme naďalej tolerovali americkú extrémistickú organizáciu Meta a jej messenger s ich vyhrážkami, únikmi informácií a demonštratívnou neochotou dodržiavať zákonné požiadavky,“ citoval TBO Sergeja Bojarského, poslanca Štátnej dumy za stranu Jednotné Rusko.
Zákazy sa rýchlo rozširovali. Príkladom je aplikácia Snapchat, ktorá slúži na posielanie obsahu, ktorý sa po zobrazení okamžite vymaže. V slobodnom svete je obľúbená najmä medzi mladými ľuďmi.
V súčasnom Rusku by však takýto spôsob komunikácie mohol byť výhodný pre všetkých, ktorí majú obavy z režimu. Roskomnadzor si to zrejme uvedomuje. Snapchat podľa neho „slúžil na organizovanie a vykonávanie teroristických činov, nábor páchateľov, podvody a iné trestné činy proti našim občanom“. Preto ho zneprístupnil.
Štátny messenger ako povinnosť
Nefungujú ani služby Signal, Viber či Google Meet. Moskva však občanom ponúkla alternatívu – komunikátor Max. Vyvinula ho spoločnosť VK. Oficiálne ide o takzvanú superaplikáciu. Okrem posielania správ, fotografií, videí a rôznych súborov priateľom či kolegom umožňuje aj prepojenie s portálom Gosuslugi. Ruský štát Max prezentuje ako náhradu zahraničných aplikácií.
„Vznik národného messengera je reakciou na výzvy dnešnej doby. Posilnenie digitálnej suverenity a vedúceho postavenia je nevyhnutnosťou. Tieto procesy však pre Rusko nie sú nové – naša krajina je už dlho lídrom v oblasti digitalizácie… Aplikácia má nahradiť nebezpečné zahraničné messengery modernejšou a funkčnejšou domácou alternatívou,“ uviedol Bojarskij.
Max však funguje ako sledovací nástroj. Má plný prístup k zariadeniu používateľa, a teda aj k jeho údajom, ktoré sú následne dostupné polícii a tajným službám. Moskva vyvíja na občanov silný tlak, aby na aplikáciu prešli.
Pre štátne úrady a agentúry je používanie Maxu povinné už od tohtoročného 1. januára. Zamestnanci si ho musia nainštalovať, ak si chcú udržať pracovné miesto. Učitelia kontrolujú prítomnosť aplikácie v telefónoch žiakov, študentov a dokonca aj ich rodičov.
Na sledovací komunikátor prešli aj univerzity: Max je novou podmienkou štúdia. Povinne si ho musia inštalovať aj obyvatelia bytových domov. Ruský parlament to nariadil zákonom. Pred neustálym dohľadom štátu tak čoskoro nebude úniku.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
