Padla noc. Tichá ulica a domy, ktoré ju lemovali, spali. Našľapoval potichu ako predátor, ktorý sa chystá zaútočiť. Okno na prízemí bolo pootvorené. Vyzul si topánky, ponožky si navliekol na ruky a strčil do okna. Povolilo. Zohol sa a zo zeme zobral veľkú dlažobnú kocku. Ako by tu na neho čakala. Potom sa vyhupol na parapetu. Už vedel, čo urobí. Nebolo to predsa prvýkrát. Triasol sa vzrušením, keď stál nad spiacou obeťou, ktorá mala pred sebou posledných pár sekúnd života, píše sa na portáli iDnes.
Bola to nočná mora všetkých policajtov a najmä potom osamelých žien. Bratislavou od októbra 1990 takmer poldruha roka obchádzal strach. Po sebe zanechával zatiaľ neznámy muž, ktorý sa v hlbokej noci vkrádal do príbytkov, mŕtve a zohavené telá svojich obetí. Bolo ich celkom šesť. Vtedy ale ešte nikto netušil, že vrah svoj „podpis“ zanechal tiež pri troch prípadoch v zahraničí.
Prvé obete
Jeho prvá „bratislavská vražda“ vyvolala mimoriadne znepokojenie verejnosti. V noci zo šiesteho na siedmy október niekto zavraždil 88-ročnú pani, ktorá žila v domove dôchodcov. Vrah vnikol do izby starej pani pootvorenými balkónovými dverami. Ráno ju našiel personál domova s červenou tvárou. Na tvári mala radu rán a hematómov a tiež zlomené nosné kostičky a čeľusť svedčili o mimoriadne brutálnom útoku. Poloha mŕtvej naznačovala, že vražda mala aj sexuálny motív. Ale kriminalisti z oddelenia vrážd nemali jedinú stopu. Neboli svedkovia, jedinú stopu, ktorú vrah zanechal, boli jeho ponožky, ktoré sa váľali pod balkónom. Je vrah cudzinec? Kriminalisti sa vtedy obrátili na svojich kolegov v Holandsku.
Necelé tri mesiace na to, presne v noci z druhého na tretí január 1991, zaútočil znovu. Tentokrát na ubytovni v Plynárenskej ulici. Opäť vliezol dovnútra pootvoreným oknom, v tomto prípade vyzbrojený drevenou palicou. Ale v izbe žena na jeho prekvapenie nespala sama. Vedľa nej oddychoval jej 14-ročný syn. Ani táto skutočnosť ale vraha neodradila. Drevenou palicou oboch utĺkol a na žene potom vykonal súlož. Neodišiel, samozrejme, na prázdno. Z izby ukradol peniaze, šperky a dámske náramkové hodinky.
Mala šťastie
Kriminálka a verejnosť sa nestačili spamätať. Už za necelý týždeň sa pokúsil vraždiť znovu. do bytu vliezol okienkom nad dverami, k čomu mu poslúžil o stenu opretý rebrík, a rukoväťou krompáča, ktorú si priniesol, začal 36-ročnú ženu mlátiť. Lenže nepočítal s jej aktívnou obranou, spoliehal sa na moment prekvapenia, ktorý mu predsa zakaždým vyšiel. Na jeho prekvapenie mu mladá žena začala klásť odpor, odrážala jeho mocné útoky a kričala. Aj napriek jeho brutalite svoj život nakoniec ubránila a vrah z miesta činu ušiel. Napadnutú odviezli do nemocnice a našťastie prežila bez trvalých následkov. Neskôr sa dokonca stala korunnou svedkyňou.
Pokoj neprichádza
Od bratislavského fantoma bol štvrť roka pokoj. Ale potom mestom otriasla ďalšia vražda. Neznámy sa opäť vlámal do prízemného bytu, tentokrát 80-ročnej starenky, a počínal si v podstate rovnako ako v predošlých prípadoch. Vražedným nástrojom, ktorý si priniesol, bol pre zmenu kus betónu.
V polovici júla zaútočil na 22-ročné dievča. Tĺkol ju trubkou z lešenia a na jej bezvládnom tele sa potom uspokojil. Mladá žena samotný útok síce prežila, ale po štyroch týždňoch aj napriek starostlivosti lekárov zomrela.
Osudným sa stal vrahovi jeho ďalší hrozný čin, a to keď v noci z tretieho na štvrtý marec 1992 vyliezol z bytu 67-ročnej ženy. Aj tu po vražde byt starostlivo prehľadal a odniesol si odtiaľ zlaté šperky. Videl ho ale sused a zavolal políciu. Totožnosť vraha konečne vyšla na svetlo. Bol ním 37-ročný Ondrej Rigo.
Vraždy za hranicami
V tej dobe už československí policajti spolupracovali s kriminalistami z Holandska a tiež z Nemecka, ktorí riešili tri vraždy – dve sa odohrali v Mníchove, tretia v Amsterdami, a to v rozmedzí medzi šiestym júlom a 27. augustom. Modus operandi, teda rukopis páchateľa, bol rovnaký – prízemné byty, v nich spiace ženy, ktoré zmlátil a následne znásilnil. Pokiaľ v bytoch bolo niečo cenné, čo by sa zmestilo do vreciek, to vždy odniesol. Na mieste alebo neďaleko neho nechával svoje ponožky, ktoré mu slúžili ako rukavice, a tiež vražedné zbrane. Tie zakaždým zobral niekde po ceste k svojim obetiam.
Podľa dôkazov, ktoré zhromaždila nemecká a holandská polícia, bolo zistené, že Ondrej Rigo pricestoval do Nemecka pár týždňov po revolúcii na falošný juhoslovanský pas a požiadal o azyl. Lenže falzifikát policajti prekukli a Rigo strávil niečo málo cez týždeň vo väzení. Potom bol ale veľkoryso prepustený a umiestnený v azylovom dome pre emigrantov v meste Fürholzen neďaleko Mníchova. Zároveň mu bolo udelené povolenie na pobyt, samozrejme, mohol sa pohybovať len v okrese Friesing. Ale s tým si Rigo nelámal hlavu, často jazdil do Mníchova, kde bol zadržaný pre vlámanie do kiosku. To už mal na konte dve vraždy mníchovských žien.
Polícia ho krátko po zadržaní za „vykradnutie“ opäť prepustila a on z obáv, že by mohol byť s vraždami spájaný, s pomocou svojho brata odišiel za sestrou, ktorá žila v Amsterdame. Tam v noci z 27. na 28. júla 1990 zbil a znásilnil 56-ročnú ženu.
Neslávny návrat
Len deň na to sa vrátil späť na Slovensko, kde vo svojom zbesilom besnení pokračoval. Ako už sme naznačili, výrazným usvedčujúcim dôkazom bol práve jeho jasný a zrejmý rukopis. Všetky vraždy spáchal v noci alebo skorých ranných hodinách. Miestom činu boli prízemné byty s nezaistenými oknami, prípadne balkónovými dverami. Vraždil pomocou predmetov, ktoré našiel cestou na ulici, ako napríklad kamenná dlaždica, železná tyč, drevená násada a podobne.
Obete vždy napadol v spánku a útok viedol brutálnou silou, a to predovšetkým na hlavu. Používal ponožky namiesto rukavíc. Potom, čo sa na obeti uspokojil, jej telo nikdy nezakryl. Riga usvedčili aj cennosti odcudzené obetiam, ktoré si skryl u príbuzných, keď sa mu ich nepodarilo hneď predať.
Aj napriek dôkazom, kam patrili aj vzorky DNA z miesta činu, ktoré všetky patrili Rigovi, aj to, že ho jediná preživšia poznala, Ondrej Rigo všetko zapieral. Všetky dôkazy bagatelizoval, usvedčujúcim analýzam DNA sa vysmieval. Bol presvedčený, že v bytoch nezanechal odtlačky prstov. Je predsa múdry a mal na rukách ponožky!
Deviateho decembra 1994 bol odsúdený Mestským súdom v Bratislave na doživotný trest. Ten vykonával vo väznici v Ilave, a to až do svojej smrti. V roku 2018 požiadal o podmienečné prepustenie, ale to mu súd zamietol. Ondrej Rigo, najhorší slovenský vrah, zomrel 14. júla 2022 vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Mal 66 rokov.
