Keď v roku 1943 Albert Hoffman na vlastnej koži vyskúšal účinky zlúčeniny, ktorú sám vyrobil, ešte netušil, že sa z nej stane celosvetový fenomén a významný míľnik v myslení a životoch mnohých ľudí. Bolo to práve LSD, ktoré živilo hippie éru v Amerike - ktorá sa tak odvážne hlásila k mieru. Z masových demonštrácií proti vojne vo Vietname ju potom vtedajší prezident USA Richard Nixon zaradil do rovnakej kategórie ako heroín (čiže o stupeň horšie ako napríklad pervitín či kokaín). Toto ťaženie dostalo názov war on drugs (vojna proti drogám), okolo užívania LSD vytvorilo stigmu, ktorej sa doteraz nevie zbaviť a ktorá zabraňuje vedcom využívať jeho potenciál v psychiatrickej medicíne.
LSD v Československu
Prvé vzorky látky prišli do ČSSR ako dar od švajčiarskeho farmaceutického korporátu Sandoz (v ňom pôsobil aj Albert Hoffman). V roku 1961 sa LSD prvýkrát syntetizovalo aj na našom území, konkrétne vo Výskumnom ústave pre farmáciu a biochémiu v Prahe. Pod názvom Lysergamid sa distribuoval po republike a používal sa ako experimentálne liečivo.
Výskum zlúčeniny prebiehal od 50. do 70. rokov. Experimentálnych sedení boli tisícky. Medzi známejšími tvárami, ktoré sa týchto pokusov zúčastnili, sú napríklad Karel Gott, Boris Hybner a údajne aj Miloš Zeman (aj keď tvrdenia popiera). Vďaka týmto experimentom mohla vedecká obec skúmať viaceré procesy, ktoré sa diali v telách a mysliach tých, čo LSD požili.
Prínosy experimentov
Vedcov fascinoval najmä účinok na optické vnímanie sveta, rôzne anomálie v spôsobe rozmýšľania prežívania rôznych udalostí a tráum. Skúmali aj vplyv na genetiku človeka a spermiogenézu. Experimentom podrobovali deti s autizmom, ľudí závislých na alkohole, neurotikov aj psychotikov. No najväčšiu časť zúčastnených boli zdraví a neurotypickí ľudia. Veľký prínos však mali aj autoexperimenty samotných psychológov a psychiatrov, ktorí si LSD dávkovali sami. Zážitky na zlúčenine boli pre nich veľmi dôležité v chápaní svojich pacientov.
„Vlastnú skúsenosť s prežitím intoxikácie, ktorá predstavuje zhruba skrátený psychotický stav, má nesmiernu cenu pre pracovníkov v oblasti psychiatrie. Je tu možnosť, aby lekári, psychológovia, sociálni pracovníci i ošetrovatelia na sebe samých prežili to, čo denne sledujú na svojich klientoch, a lepšie sa tak vcítili do ich zážitkov," píše vo svojej knihe Jiří Roubíček zo psychiatrickej kliniky Univerzity Karlovej. Táto klinika bola pracoviskom, kde od 50. do 60. rokov prebehlo 130 experimentov na 76 dobrovoľníkoch.
Slovensko a psychedeliká teraz
V našej krajine pôsobí v oblasti výskumu psychedelík Slovenská psychedelická spoločnosť, o. z. (SAPAS), združenie spája profesionálov z oblasti psychológie, psychoterapie a psychiatrie. Verejnosti sprostredkúva informácie ohľadne výskumov psychedelík na odbornej úrovni. Snaží sa do diskusie ohľadne týchto látok priniesť objektívnosť, odbornosť a racionálne argumenty. Taktiež sa zasadzujú o prelomenie tabu vo vnímaní psychedelík a ich použitia v praxi, keďže majú potenciálne terapeutický účinok.
