Dančiak oslepol v roku 2005 a so svojím hendikepom a zhoršujúcim sa zdravotným stavom bojoval ešte dlhých 13 rokov. Napriek tomu, že sa s ním osud nemaznal, si však nikdy na nič nesťažoval - a to aj napriek tomu, že musel opustiť divadelné dosky, ktoré celým srdcom miloval. Na svojho milovaného priateľa si zaspomínal aj herec Martin Huba, ktorý patril do blízkeho okolia herca.
,,Stana Dančiaka si človek predovšetkým pamätá z čias jeho mladosti, keď to bol ešte jeden z najvtipnejších a najväčších ľudí, akých som v živote stretol, každý chcel byť čo najbližšie pri ňom. Spoločnosť sa zabávala, lebo jeho postrehy, jeho druh humoru bol veľmi výstižný, pritom láskavý. Nikdy nikoho neurážal, respektíve pokiaľ niekoho ironizoval, tak vždy seba o percento viac. To je základ toho, že človek je empatický. Jeho choroba mu spôsobila, že postupne začal strácať zrak až ho nakoniec stratil. Boli sme svedkami toho, ako sa s tým na začiatku na javisku vyrovnávať dalo, až pokým sa s tým už pomaly vyrovnávať nedalo. Potom musel z javiska odísť," opísal bolestivé chvíle herec pre Hospodárske noviny.
"Ale čo musím spomenúť, je vec, ktorú si asi vážim najviac, pri všetkej tej bolesti a tragičnosti jeho osudu, nikdy tým nezaťažoval okolie, nikomu sa nikdy nesťažoval. Isteže aj vďaka tomu, že mal okolo seba blízkych ľudí: svoju manželku Darinku, obetavú dcéru Zuzku, takže ako tak v tom osudovom prekliatí bolo toto vrstvou toho nešťastia," dodal Huba.