V slovenskej garáži máme tri automobilky, štvrtá ešte ani poriadne nezaparkovala a už sa začína skloňovať aj piata. Slovensko sa v svetovom meradle hrdí titulom automobilovej veľmoci. Podčiarkujú to aj údaje z roku 2017, keď sme sa s počtom 189 automobilov na tisíc obyvateľov opäť ocitli na vrchole rebríčka. S popularitou u automobiliek, prosperujúcim priemyslom a historicky nízkou nezamestnanosťou sa v krajine však vynárajú aj protestné hlasy proti tomuto kvitnúcemu segmentu.
Kričia, že nám chýba kvalifikovaná pracovná sila, že príchod ďalšej automobilky ohrozí konkurencieschopnosť Slovenska, že duálne vzdelávanie, ktoré by malo zavaliť trh práceschopnými absolventmi, naráža na svoje limity. V našom automobilovom mori plávajú viacerí protagonisti, či už ide o veľké ryby zosobnené samotnými fabrikami, alebo aj tie menšie v podobe subdodávateľov, odborov a zväzov. Na dne však nezostávajú ani zamestnanci a celkový súbor týchto názorov pod patronátom automotiv je tak viac ako pestrý.
Jedna noha, ale najsilnejšia
Cesta k nášmu prvenstvu začala v roku 1991 s automobilkou Volkswagen, ktorá štátu pomohla k vyrovnaniu poklesu priemyselnej produkcie po rozlúčení sa s Českom. Prst na nás ukázal pre nízke náklady na pracovnú silu, odbornosť zamestnancov či relatívne vysokú produktivitu práce.
Výhodou tohto priemyslu je, že pracuje s najnovšími technológiami: „Patrí k tým, ktorí v najväčšej miere investujú do výskumu, vývoja a inovácií. Priame zúčastnenie sa na týchto procesoch významne zvyšuje zručnosti, znalosti a vedomosti našej populácie,“ povedal nám Ján Pribula, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu. ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.