V mestečku San Bernardo kľačí Clovisnerys Bejarano pred sklenenou rakvou, v ktorej je skamenená mŕtvola jejj matky. Napriek tomu, že zomrela pred 30 rokmi, vyzerá, akoby ju pochovali len pred nedávnom.
Saturnina Torres de Bejarano je oblečená v rovnakých šatách s potlačou ruží, v ktorých bola pochovaná, a vo svojich strašidelne dobre zachovaných rukách zviera umelý červený karafiát. „Stále má svoju malú okrúhlu tvár a vlasy zapletené do vrkoča,“ povedala 63-ročná Bejarano agentúre AFP, ktorú cituje portál Sciencealert, na mieste posledného odpočinku svojej matky. Tá leží v múzeu, kde je spolu s ňou vystavených ďalších 13 tiel, ktoré záhadne po smrti zmumifikovali.
Torres bola pochovaná v nadzemnej krypte na mestskom cintoríne v San Bernardo v roku 1993. Kvôli kamennému podložiu a obmedzenému priestoru muselo mesto zrušiť svoj starý klasický cintorín a postaviť nový s nadzemnými hrobkami.
V roku 2001 ju následne exhumovali, ako je v meste zvykom, kvôli priestoru pre nové telá. Príbuzní ju však našli s vlasmi, nechtami a s pomerne nedotknutým tkanivom. Prvý takýto prípad sa v meste objavil v roku 1963.
Povery
„Keď sa to všetko začalo, ľudia boli trochu nedôverčiví, nevedeli čo sa deje. mysleli si, že to budú ojedinelé udalosti,“ povedala sprievodkyňa múzea Rocio Vergara. „Ako čas plynul, bolo však čoraz častejšie nájsť telá v tomto stave,“ dodala agentúre AFP.
Niektorí miestni veria, že „proces (mumifikácia) je spôsobený skutočnosťou, že osoba bola príliš dobrá, a je to odmena po smrti,“ povedala Vergara. Iný si zase myslia, že je to trest. Väčšina je presvedčená, že je to kvôli zdravej strave obyvateľov mierneho pásma San Bernardo a aktívnemu poľnohospodárskemu životnému štýlu. „Ak ju Boh chcel zachovať... musí to mať nejaký dôvod,“ povedala 63-ročná Bejarano nad telom svojej matky.
Koncom 80-tych rokov sa v mauzóleu každý rok našlo asi 50 múmií, časom sa ich počet však zmenšil. Podľa Vergari sa napriek početným pokusom odborníkov vysvetliť tento jav, ktorý bol pozorovaný aj v krajinách ako Mexiko a Taliansko, príčina spontánnej mumifikácie v San Bernarde nikdy nezistila.
Teórie
Mnohí veria, že odpoveď musí ležať v pohrebných trezoroch. Prvé múmie boli nájdené v San Bernardo až po prestavbe cintorína. „Pred 60. rokmi 20. storočia malo mesto dve pohrebiská bez jediného známeho prípadu mumifikácie,“ uviedla Vergara.
Napriek tomu, že je v oblasti klíma extrémne vlhká a teplá, čo by rozkladu malo skôr pomáhať, deje sa pravý opak. Antropologička Daniela Betancourtová z Kolumbijskej národnej univerzity uviedla, že tento jav môže byť spôsobený umiestnením cintorína na strmom horskom svahu.
„Keďže na svahu často fúka, vietor teplým vzduchom môže pôsobiť na pohrebné komory ako na pec. Telá sa jednoducho vysušia,“ prezradila antropologička. Dodala však, že túto hypotézu je ešte potrebné overiť. „Chýbajú štúdie o tom, čo sa deje a aké konkrétne podmienky sú tie, ktoré spôsobujú mumifikáciu ľudí,“ vysvetlila.
Aby sa záhada rýchlejšie vyriešila, príbuzný musia súhlasiť s uložením nebožtíkov v múzeu. Väčšina z nich sa však rozhodne pozostatky spopolniť.
