Prognózu Parkinsonovej choroby a vhodnú liečbu vedia vedci stanoviť podľa typu rečovej poruchy pacienta.
Vedci z 1. lekárskej fakulty Karlovej Univerzity (1. LF UK) a Fakulty elektrotechnickej Českého vysokého učení technického (ČVUT) pomocou počítačového softvéru identifikovali u novo diagnostikovaných pacientov tri typy týchto porúch. Informoval o tom portál ČT24.
V štúdii sledovali 111 novo diagnostikovaných pacientov, ktorí absolvovali test zložený z niekoľkých rečových úloh.
Nahrávky vyhodnotil softvér vyvinutý na ČVUT podľa intonácie, kvality hlasu, artikulácie a rečového tempa pacientov. Poruchy reči potom rozdelili do troch podskupín.
„Čisto porucha prozódie, teda najmä znížená hlasitosť a monotónnosť reči, je viditeľná prakticky pri všetkých nových pacientoch s Parkinsonovou chorobou, ktorí už trpia nejakou poruchou reči.
Znížená kvalita hlasu, jeho hrubosť, sa objavuje približne pri jednej tretine novo diagnostikovaných pacientov. Artikulačná porucha sa potom objavuje skôr v neskorších štádiách Parkinsonovej choroby,“ uviedol MUDr. Petr Dušek, PhD. z Neurologickej kliniky 1. LF UK a zo Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.
Po roku zistili, že liečba pacientov s rôznymi rečovými poruchami zafungovala rozdielne. Najúčinnejšia bola liečba pacientov s hlasovo-prozodickou poruchou, teda zníženou kvalitou hlasu, zlepšili sa im aj ďalšie pohybové prejavy.
Mierne sa zlepšili pacienti so zníženou hlasitosťou a monotónnosťou reči, naopak, pri ľuďoch s problémami s artikuláciou zlepšenie nenastalo.
„Podľa našej hypotézy je hlasovo-prozodická porucha hlasu spôsobená stuhnutosťou svalov ovládajúcich hlasivky a hrtan v dôsledku nedostatku dopamínu. Doplnením dopamínu do mozgu sa tento deficit zmierni, čo vedie k opätovnému uvoľneniu svalov a zlepšeniu reči,“ vysvetlil Dušek.
Poruchu artikulácie potom zrejme nespôsobuje nedostatok dopamínu, ale rozsiahlejšia degenerácia motorických oblastí v mozgu, na liečbu dopamínom preto nereaguje.