Kampaň Suchý február je výbornou možnosťou "samotestovania" pre človeka, či má problém s alkoholom bez toho, aby musel žiadať o pomoc odborníkov. Pre TASR to povedal hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica s tým, že je tiež dobrým impulzom pre zdravotnícku osvetu podporujúcu zdravý životný štýl. Podľa odborníka sa z týchto dôvodov osvedčila už vo viacerých krajinách sveta.
Kampaň môže byť podľa Okruhlicu pre človeka, ktorý občas pije alkohol, ale nie je od neho závislým, začiatkom vstupu do závislosti od abstinencie, pozitívnej závislosti od zdravého života bez alkoholu. "Kto však zistí, že sa objavia u neho problémy po snahe o mesačnú abstinenciu od pitia, mal by navštíviť odborníka a ak sa zistí, že je závislým, mal by sa liečiť," tvrdí. Liečba by potom pri optimálnom priebehu mala trvať 12 mesiacov.
Na otázku, kedy by si mal človek uvedomiť, že má problém s alkoholom, reagoval, že napríklad vtedy, keď sa pri pokuse o nepitie u neho objaví nepokoj, nervozita či potreba a chuť na pitie, ktorej len s premáhaním odoláva. Keď aj človek dokáže mesiac nepiť, ak je to však s väčším či menším premáhaním, je to pre neho varovný signál, že by sa v budúcnosti mohol ľahko stať závislým, mieni Okruhlica. Ak nevydrží mesiac abstinovať, či sa dostavia väčšie problémy pri pokuse o abstinenciu, mal by vyhľadať odborníka na diagnostiku a liečbu závislosti od alkoholu.
Myslí si tiež, že na Slovensku stále cítiť regionálne rozdiely v konzumácii alkoholu, hoci oficiálne aktuálne prieskumy chýbajú. Poukázal na to, že existujú tradičné oblasti, kde sa viac preferujú liehoviny, slivovica, hruškovica či vodka, a to na severe, východe Slovenska, ale aj v niektorých okresoch západného Slovenska.
Naopak, v typických vinárskych oblastiach, či už v okolí Bratislavy, Nitry alebo na juhovýchode Slovenska, ide predovšetkým o konzumáciu vína. "Liehoviny sa kombinujú bežne s pivom. Preferenční konzumenti vína to však nerobia. Víno s pivom dokopy nejde," poznamenal s tým, že čo sa týka kvantity, tak menej ťažkých zdravotných poškodení spôsobených alkoholom, a viac ľudí - striedmych konzumentov či abstinentov z vlastného rozhodnutia - vidno tam, kde je vyššia životná úroveň - vo väčších mestách. Zároveň sa sem však sťahuje aj viac bezdomovcov, ktorí majú problém s nadmerným pitím a so závislosťou od alkoholu.
Na otázku, či sa Slovákom vôbec dá nepiť, keďže alkohol je prítomný na oslavách i vo všednom dni, tvrdí, že možné to je. "Stále sa rozširuje skupina tých, čo abstinujú aj bez toho, aby ich k tomu doviedla závislosť alebo iné poruchy zdravia spôsobené alkoholom. Za abstinenta možno podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie považovať človeka, ktorý za posledných 12 mesiacov vôbec nepil. A tých je medzi občanmi Slovenska podľa niektorých pilotných odhadov až okolo 20 percent," dodal.