Výskumníci sú však opatrní a momentálne pre svoj nezvyčajný objav hľadajú alternatívne, nebiologické vysvetlenie, píše Science. Pracujú s teóriami, že za vysokú koncentráciu tohto „ľahkého” izotopu uhlíka je zodpovedné napríklad ultrafialové žiarenie či medziplanetárny prach.
Tieto alternatívne vysvetlenia sú však prinajmenšom rovnako nepravdepodobné ako teória, že uhlík-12 vypustili do ovzdušia červenej planéty vo forme metánu podzemné mikróby, komentuje Science.
Tím bádateľov uznal, že tento objav „o niečo zvyšuje hodnovernosť” teórie, že na Marse kedysi existovali mikróby – a že tam možno žijú dodnes, povedal vedúci predmetnej štúdie zverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, biogeochemik Christopher House z Pensylvánskej univerzity.
Uhlík sa vyskytuje v dvoch stabilných izotopoch: uhlík-12, ktorý predstavuje drvivú väčšinu uhlíka na Zemi, a uhlík-13, ktorý má o jeden neutrón viac. Práve tento neutrón navyše spôsobuje, že uhlík-13 spravidla vytvára silnejšie väzby. Život preto uprednostňuje ľahšie deliteľný uhlík-12 a väčšina organických molekúl obsahuje najmä tento „ľahký” izotop.
Napríklad metán z ryžových polí obsahuje oveľa viac uhlíka-12 ako nebiologický metán z podmorských hydrotermálnych prieduchov. Curiosity skúmalo 24 rôznych vzoriek kameňov, pričom v šiestich bol pomer uhlíka-12 k uhlíku-13 výrazne vyšší ako vedci predpokladali.
Vysokú koncentráciu uhlíka-12 mohli spôsobiť mikróby, Curiosity však doteraz na povrchu Marsu nenašlo žiadne fyzické dôkazy ich existencie. Podľa výskumníkov je ale možné, že tento proces odštartovali mikróby hlboko pod povrchom červenej planéty, ktoré na povrch vypustili metán. Tam tento proces mohlo dokončiť ultrafialové žiarenie, ktoré metán následne obohatilo o uhlík-12.
Existuje však aj teória, že naša mladá slnečná sústava prešla cez obrovský medzihviezdny oblak plynu a prachu, čo sa podľa vedcov môže stať raz za 100 miliónov rokov. Tento oblak bohatý na uhlík-12 mohol zároveň na Marse spôsobiť veľké zaľadnenie, ktoré by vytvorilo ložiská tohto izotopu. Táto teória je veľmi nepravdepodobná, podľa Housa ju však nemožno vylúčiť.
Curiosity zároveň pátra po stopách metánu vo vzduchu. Inštrumenty tohto pojazdného laboratória už tento plyn na Marse detegovali, avšak v príliš malom množstve na to, aby mohli odmerať pomer izotopov uhlíka. Podľa Science je navyše zarážajúce, že citlivé inštrumenty na obežnej dráhe červenej planéty zatiaľ žiaden metán neobjavili.
