Obyvatelia krajín, ktoré sa veľmi málo podieľali na klimatickej kríze, sú ňou najviac zasiahnutí, hovorí odborník

Marta Fandlová 27.10.2021, 12:00

Bohaté industriálne krajiny, ktoré si vystavali ekonomiky a blahobyt na fosílnych palivách a drancovaní nielen prírodných zdrojov, spôsobili problém pre všetkých, hovorí Lukáš Osvald, ktorý pracuje pre mimovládnu organizáciu Človek v ohrození.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Lukáš sa venuje najmä globálnemu vzdelávaniu, problémom klimatickej nespravodlivosti a klimatickej migrácie.

O klimatickej kríze sa hovorí ako o výzve budúcich generácii, klimatická kríza však už teraz výrazne ovplyvňuje život ľudí v mnohých krajinách. Aké krajiny sú už teraz ovplyvnené klimatickou krízou?

Všetky krajiny sveta sú už teraz ovplyvnené klimatickou krízou. Rozdielna je len miera vplyvu a hlavne to, či sa vedia vyrovnať s týmito vplyvmi. Na myseľ určite prichádzajú ostrovné štáty Oceánie ako je Tuvalu, Marshallove ostrovy, ktoré sa potápajú vďaka zvyšujúcej sa hladine oceánov, ale aj krajiny ako je Sýria, Južný Sudán, alebo Madagaskar, kde aktuálne prebieha prvý uznaný hladomor spôsobený klimatickou krízou. Výnimkou nie je ani naše prostredie, kde zažívame extrémne výkyvy počasia, brutálne prívalové dažde, obrovské suchá, ale taktiež aj napr. tornádo nebývalých rozmerov ako sme mohli vidieť na Morave.

Čo to presne znamená klimatická nespravodlivosť?

V zásade je to koncept, ktorý sa snaží upriamiť pozornosť na fakt, že obyvatelia krajín, ktoré sa podieľali len veľmi málo na vzniku klimatickej krízy, sú najviac zasiahnutí jej dôsledkami. Navyše, s výrazne nižšími ekonomickými, technologickými a sociálnymi možnosťami na adaptáciu a zvládnutie situácie. Jednoducho, je to otázka férovosti, pretože bohaté industriálne krajiny, ktoré si vystavali ekonomiky a blahobyt na fosílnych palivách a drancovaní nielen prírodných zdrojov, spôsobili problém pre všetkých.

Dnes majú však aj najviac finančných zdrojov, technológií a odborníkov pripraviť svoju krajinu na dopady klimatickej krízy, zatiaľ čo väčšina sveta vôbec nie. Je to ako keby chlapci počas futbalu na ulici rozbijú okno na dome a pošlú za naštvaným majiteľom náhodné dievča, ktoré s nimi ani nehralo. A tá si to celé odnesie.

Vieš uviesť aj konkrétny príklad klimatickej nespravodlivosti, pred ktorým nesmieme zatvárať oči?

Pozrime sa na príklad Madagaskaru. Ten mal v minulom roku 0,13 metrických ton CO2 na osobu, zatiaľ čo Slovensko má 6,6 ton. A to sme už znížili výrazne z 10.34 ton v roku 1990. Madagaskar má hodnotu HDP na hlavu 459 dolárov, zatiaľ čo my sme cez 19 000 dolárov. To je obrovský nepomer v podiele na klimatickej kríze a možnostiach, ktoré máme. Dnes ľudia na Madagaskare hromadne umierajú od hladu, zatiaľ čo my si platíme neuveriteľné peniaze za programy na chudnutie.

V súvislosti s klimatickou krízou sa často hovorí aj o klimatickej migrácii. Existuje nejaké prepojenie medzi migráciou a klimatickou krízou?

Veľmi prirodzené. Vždy existovalo a bude aj naďalej. Migrácia kvôli nevyhovujúcemu stavu životného prostredia, ktoré nevie poskytnúť podmienky na dôstojný život na mieste, je stará ako ľudstvo samo. Nikdy to však nebolo v takých obrovských rozmeroch, kde nám v relatívne blízkom čase môže migrovať obrovské množstvo ľudí. A ono sa to už deje naprieč celým svetom, pričom najvýraznejšie sú zasiahnutí ľudia zo Subsaharskej Afriky. Myslím, že každý z nás by uvažoval úplne rovnako v podmienkach nedostatku, straty bezpečia a absencii nádeje, že sa to raz zlepší.

Z akých krajín ľudia najčastejšie utekajú?

Podľa toho o čom sa konkrétne bavíme, či o ľuďoch ktorí sú donútení odísť pre hrozbu násilia, smrti, mučenia, alebo politického prenasledovania, alebo o ľuďoch, ktorí si nevedia nájsť dôstojnú obživu v domovskej krajine. Najviac ľudí dnes emigruje z Indie (17,9 mil.), Mexika (11,2 mil.), Ruska (10,8 mil.) a Číny (10,5 mil.). Ak sa bavíme o utečencoch, tak tam posledných rokoch dominujú ľudia z krajín ako sú Sýria (6,7 mil.), Afganistan (2,6 mil.), Južný Sudán (2,2 mil.) a Mjanmarsko (1,1 mil.).

Výnimkou z migrácie nie je ani Slovensko, z ktorého počas posledných 100 rokov odišlo cez milión ľudí, pričom dnes je približne 300 000 Slovákov a Sloveniek žijúcich v zahraničí. Stavím sa, že každý z náš má v rodine a medzi kamarátmi migračnú skúsenosť. Čo sa týka klimatickej migrácie, to je veľmi ťažké povedať, pretože doteraz nie je jasná etablovaná metodológia ako to merať, pretože nie je iba o katastrofách, ale môže splývať s inými druhmi migrácie napr. ekonomickou.

Organizácia Človek v ohrození pomáha krajinám, ktoré sú zasiahnuté chudobou, vojnou, či rôznymi prírodnými katastrofami. Nedávno ste pomáhali aj ľuďom zasiahnutých tornádom na Morave. Akú pomoc ste ľuďom ponúkli?

Od začiatku sme spolupracovali s našou sesterskou organizáciou Človek v tísni, zisťovali sme na mieste potreby, čo je nutné spraviť a pomáhali koordinovať niektoré procesy. Mali sme aj našich ľudí v teréne. Predovšetkým sme však boli pre ľudí na Slovensku nástrojom vyjadrenia solidarity s ľuďmi v núdzi. Podarilo sa nám vyzbierať 120 000 eur, ktoré sme mohli poslať do postihnutej oblasti.

Tieto peniaze hneď ľuďom pomohli so základnými stavebnými materiálmi a životnými potrebami. Postihnuté rodiny tiež dostali priamu finančnú pomoc na vyrovnanie sa s následkami tejto katastrofy. Okrem toho v rámci spoločného postupu s českými organizáciami sme financie rozdelili na základe transparentného a férového spôsobu obciam a ľudom. Zároveň sme dávali podporu ľudom, ktorí by mohli prepadnúť cez sito pomoci, napr. takým ktorí v obci bývajú, stratili všetko, ale nemajú trvalý pobyt, poprípade majú špeciálne potreby.

Dnes je potreba hlavne kvalifikovaná pracovná sila, vyučených remeselníkov, ktorých je nedostatok. Odborníci, ktorí majú možnosť takto pomôcť, sa môžu ešte stále prihlásiť na emailovej adrese: sosmorava@clovekvtisni.cz.

Organizácia Človek v ohrození sa snaží vzdelávať, organizujete pravidelne aj festival Jeden Svet, o čom je tento festival?

Festival Jeden svet je v zásade každý rok o to istom, mení sa len téma. Cez príbehy skutočných ľudí v dokumentárnych filmoch ponúka pohľad na svet v ktorom žijeme. Otvára citlivé problémy, dáva hlas ľudom, ktorých nie je bežne počuť. Často v ľuďoch vytvára “aha moment”, keď si ľudia uvedomia úplne novú skutočnosť. Tematicky riešime ľudské práva, klimatickú zmenu, migráciu, rodovú rovnosť, nedemokratické režimy, menšiny, vzťahy, ale aj rôznych démonov v našej spoločnosti. Tento rok sa budeme baviť o kontakte. O tom čo všetko pre nás znamená, ako môže kontakt s inými prekonať naše predsudky, o tom ako môže fyzický kontakt zraňovať, o tom čo sa stane keď politici stratia kontakt s ľuďmi, ale aj o tom ako znova získať kontakt s prírodou.

Zdroj:  Reuters

Nedávno ste mali aj kampaň Predstavme si 2050, o čo v tejto kampani šlo?

Chceli sme priniesť do verejne debaty rozmer dlhodobej perspektívy, pretože nám žalostne chýba. Pocitovo sme vnímali, že nemáme žiadnu pozitívnu predstavu budúcnosti. Ako keby sme stratili smer, ktorým sa chceme vydať a prešľapovali sme na mieste, prípadne sa vracali len do minulosti. Ponúkli sme tak možnosť vyjadriť sa ako si ľudia predstavujú budúcnosť, čo si myslia, že bude na jej podobu najviac vplývať a čo sú ochotní spraviť preto, aby budúcnosť bola v kontexte klimatickej zmeny čo najlepšia.

Ako si predstavuje väčšina ľudí svet v roku 2050? Z čoho majú najväčšie obavy?

Viac ako polovica ľudí zapojených do nášho prieskumu vníma budúcnosť negatívne. V tomto však nie sme osamote. Podobné výsledky sú aj v ČR a naprieč západnými spoločnosťami. Je to nebezpečný trend, z ktorého potom získavajú silu extrémisti, ktorí chcú vládnuť tvrdou rukou, vymeniť často oprávnenú neistotu za strach a nájsť si obete na ktoré hodia vinu.

A my ostatní by sme mali hľadať lepší množný svet, tak aby sme ľudí inšpirovali a nadchli. K obavám sa neviem na základe prieskumu vyjadriť, pretože sme sa na to priamo nepýtali. Pýtali sme sa však čo si myslia, že bude mať najväčší vplyv na podobu sveta v roku 2050. V odpovediach dominovala klimatická zmena s viac ako 80%, nasledovaná rozpadom ekosystémov a masovým vymieraním druhov. Následne bola umelá inteligencia, medzinárodné konflikty, robotizácia a automatizácia.

Ty mávaš klimatickú úzkosť? Ako s ňou pracuješ?

Zatiaľ ju nemám, pretože si ju nepripúšťam. Myslím, že by som zostal paralyzovaný. Ja využívam športovú metódu z NHL, kde sa víťazi Stanleyho pohára nepozerali na tento cieľ pri hre, ale sústredili sa len na svoje najbližšie striedanie. Tak aby ho zvládli čo najlepšie. A odporúčam to v mnohých oblastiach nášho života, pretože problémy ako klimatická kríza sú nielen väčšie ako ja, ale nevieme ich vyriešiť ani v rámci krajín a ani kontinentov. Potrebujeme celý svet, aby spolupracoval. A tu je dôležité si uvedomiť limity svojej vlastnej role, čo je možné očakávať od seba a čo nie. Jednoducho reflektovať svet v ktorom žijeme a nájsť si v ňom miesto, kde sa budeme dlhodobo cítiť dobre.